Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Choroba sa v ČR opäť objavila v roku 2022, a to po 27 rokoch.
Autor TASR
Praha 6. marca (TASR) - V Česku zomrel 82-ročný muž so záškrtom. Ide o prvé úmrtie na toto ochorenie v krajine od roku 1969. Choroba sa v ČR opäť objavila v roku 2022, a to po 27 rokoch. Tento rok lekári zatiaľ zaregistrovali šesť prípadov nákazy. V stredu to oznámil český Štátny zdravotný ústav (SZÚ), ktorý tiež upozornil na nedostatok protilátok proti záškrtu medzi dospelými a odporúča preočkovanie, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Pacient zomrel v jihlavskej nemocnici a podľa lekárov mal s najväčšou pravdepodobnosťou krčnú formu infekcie spôsobenú baktériou Corynebacterium diphtheriae. "Pacient netrpel žiadnym iným závažným ochorením, išlo o športovca a aktívne žijúceho seniora. Záškrt bol teda pravdepodobne priamou príčinou úmrtia," uviedla Kateřina Fabiánová z Oddelenia epidemiológie infekčných ochorení SZÚ.
Diagnózu definitívne stanoví Národné referenčné laboratórium SZÚ na základe výsledkov vyšetrenia vzoriek od pacienta. "S ohľadom na klinické príznaky choroby, ktoré boli u pacienta pre záškrt úplne typické a fatálne, však predpokladáme, že skutočne išlo o prípad diftérie (záškrtu)," dodal ústav.
Pred rokom 2022 bol záškrt v ČR naposledy zaznamenaný v roku 1995. "Vývoj znova ukazuje na dôležitosť preočkovania proti záškrtu v dospelosti. S ohľadom na rýchlo rastúce počty prípadov čierneho kašľa a zároveň stále aktuálnu možnosť nákazy záškrtom je ideálne nechať sa preočkovať v dospelosti trojkombináciou, a to proti tetanu, čiernemu kašľu a záškrtu," odporučila riaditeľka SZÚ Barbora Macková.
Na dôležitosť preočkovania upozornila aj Fabiánová. Výsledky medzinárodnej štúdie v 18 európskych krajinách podľa nej ukázali významný nedostatok protilátok proti záškrtu v dospelej populácii.
V ČR sa deti očkujú proti záškrtu povinne, poslednú dávku vakcíny dostávajú medzi 10. a 11. rokom života. SZÚ podotkol, že Svetová zdravotnícka organizácia a tiež Európske stredisko pre prevenciu a kontrolu ochorení odporúčajú preočkovanie v dospelosti každých desať rokov.
Ak je infekcia záškrtom včas diagnostikovaná, je liečiteľná bežne dostupnými antibiotikami. Najčastejšie sa prejavuje ako ťažká angína s napadnutými časťami sliznice hrdla, ktoré potom spôsobujú zúženie dýchacích ciest a dusenie pacienta.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Pacient zomrel v jihlavskej nemocnici a podľa lekárov mal s najväčšou pravdepodobnosťou krčnú formu infekcie spôsobenú baktériou Corynebacterium diphtheriae. "Pacient netrpel žiadnym iným závažným ochorením, išlo o športovca a aktívne žijúceho seniora. Záškrt bol teda pravdepodobne priamou príčinou úmrtia," uviedla Kateřina Fabiánová z Oddelenia epidemiológie infekčných ochorení SZÚ.
Diagnózu definitívne stanoví Národné referenčné laboratórium SZÚ na základe výsledkov vyšetrenia vzoriek od pacienta. "S ohľadom na klinické príznaky choroby, ktoré boli u pacienta pre záškrt úplne typické a fatálne, však predpokladáme, že skutočne išlo o prípad diftérie (záškrtu)," dodal ústav.
Pred rokom 2022 bol záškrt v ČR naposledy zaznamenaný v roku 1995. "Vývoj znova ukazuje na dôležitosť preočkovania proti záškrtu v dospelosti. S ohľadom na rýchlo rastúce počty prípadov čierneho kašľa a zároveň stále aktuálnu možnosť nákazy záškrtom je ideálne nechať sa preočkovať v dospelosti trojkombináciou, a to proti tetanu, čiernemu kašľu a záškrtu," odporučila riaditeľka SZÚ Barbora Macková.
Na dôležitosť preočkovania upozornila aj Fabiánová. Výsledky medzinárodnej štúdie v 18 európskych krajinách podľa nej ukázali významný nedostatok protilátok proti záškrtu v dospelej populácii.
V ČR sa deti očkujú proti záškrtu povinne, poslednú dávku vakcíny dostávajú medzi 10. a 11. rokom života. SZÚ podotkol, že Svetová zdravotnícka organizácia a tiež Európske stredisko pre prevenciu a kontrolu ochorení odporúčajú preočkovanie v dospelosti každých desať rokov.
Ak je infekcia záškrtom včas diagnostikovaná, je liečiteľná bežne dostupnými antibiotikami. Najčastejšie sa prejavuje ako ťažká angína s napadnutými časťami sliznice hrdla, ktoré potom spôsobujú zúženie dýchacích ciest a dusenie pacienta.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
