Predčasné parlamentné voľby sa v Dánsku uskutočnili v dôsledku tzv. norkovej krízy.
Autor TASR
,aktualizované Kodaň 13. decembra (TASR) - V Dánsku sa po mesiaci a pol od parlamentných volieb sformovala nová vládna koalícia. Bude pozostávať zo sociálnych demokratov, strany Umiernených a liberálov. Oznámila to v utorok premiérka a šéfka sociálnych demokratov Mette Frederiksenová. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.
"Nová vláda bude predstavená vo štvrtok," povedala Frederiksenová novinárom.
Agentúra Reuters upozorňuje, že zmiešaná pravo-ľavá vládna koalícia vznikla v Dánsku po viac než 40 rokoch.
V predčasných voľbách 1. novembra zvíťazil blok stredoľavých strán podporujúcich vládu premiérky Frederiksenovej, v 179-člennom parlamente si zaistil najtesnejšiu väčšinu jedného kresla. Samotní sociálni demokrati získali 50 poslaneckých mandátov. Liberáli zaznamenali porážku, keď stratili 19 zo svojich 43 poslaneckých kresiel. Sklamaná bola aj novozaložená strana Umiernených expremiéra Larsa Lökkeho Rasmussena, ktorej sa podarilo zabezpečiť si iba 16 mandátov.
Frederiksenová viedla od roku 2019 menšinovú vládu sociálnych demokratov, ktorú podporovali ľavicové strany. Pred voľbami sa vyslovila za širokú koalíciu naprieč politickým spektrom s argumentom, že v čase medzinárodnej neistoty je potrebná politická jednota.
Predčasné parlamentné voľby sa v Dánsku uskutočnili v dôsledku tzv. norkovej krízy. Jedna zo strán podporujúcich Frederiksenovú totiž pohrozila, že ak nebudú vyhlásené, podporí vyslovenie nedôvery vláde. Tá si mala v novom hlasovaní znovu získať dôveru voličov po tom, čo v roku 2020 rozhodla o utratení asi 15 miliónov noriek pre obavy spojené s pandémiou koronavírusu. Nakoniec sa ukázalo, že toto rozhodnutie nebolo v súlade so zákonom.
"Nová vláda bude predstavená vo štvrtok," povedala Frederiksenová novinárom.
Agentúra Reuters upozorňuje, že zmiešaná pravo-ľavá vládna koalícia vznikla v Dánsku po viac než 40 rokoch.
V predčasných voľbách 1. novembra zvíťazil blok stredoľavých strán podporujúcich vládu premiérky Frederiksenovej, v 179-člennom parlamente si zaistil najtesnejšiu väčšinu jedného kresla. Samotní sociálni demokrati získali 50 poslaneckých mandátov. Liberáli zaznamenali porážku, keď stratili 19 zo svojich 43 poslaneckých kresiel. Sklamaná bola aj novozaložená strana Umiernených expremiéra Larsa Lökkeho Rasmussena, ktorej sa podarilo zabezpečiť si iba 16 mandátov.
Frederiksenová viedla od roku 2019 menšinovú vládu sociálnych demokratov, ktorú podporovali ľavicové strany. Pred voľbami sa vyslovila za širokú koalíciu naprieč politickým spektrom s argumentom, že v čase medzinárodnej neistoty je potrebná politická jednota.
Predčasné parlamentné voľby sa v Dánsku uskutočnili v dôsledku tzv. norkovej krízy. Jedna zo strán podporujúcich Frederiksenovú totiž pohrozila, že ak nebudú vyhlásené, podporí vyslovenie nedôvery vláde. Tá si mala v novom hlasovaní znovu získať dôveru voličov po tom, čo v roku 2020 rozhodla o utratení asi 15 miliónov noriek pre obavy spojené s pandémiou koronavírusu. Nakoniec sa ukázalo, že toto rozhodnutie nebolo v súlade so zákonom.