Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V roku 2017 získalo občianstvo niektorého z členských štátov EÚ približne 825 000 osôb. Ide o pokles oproti 995 000 prípadom v roku 2016 a 841 000 udeleným občianstvam v roku 2015.
Autor TASR
Brusel 6. marca (TASR) - V roku 2017 členské štáty Európskej únie udelili občianstvo viac ako 800 000 osobám. Najviac sa z občianstva krajín EÚ tešili Maročania, Albánci a Indovia, vyplýva zo správy štatistického úradu EÚ (Eurostat), zverejnenej v stredu.
V roku 2017 získalo občianstvo niektorého z členských štátov EÚ približne 825 000 osôb. Ide o pokles oproti 995 000 prípadom v roku 2016 a 841 000 udeleným občianstvam v roku 2015. Z celkového počtu osôb, ktoré získali štátne občianstvo jednej z krajín EÚ, tvorili v roku 2017 iba 17 percent bývalí občania iného členského štátu EÚ. Väčšina prípadov sa týkala občanov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti.
V roku 2017 najviac európskych občianstiev získali Maročania (67.900), väčšinou v Taliansku, Španielsku a Francúzsku. Na druhom mieste boli Albánci (58.900), ktorí sa usadili najmä v Grécku a Taliansku. Nasledovali Indovia (31.600), ktorí väčšinou uprednostnili Britániu, a Turci (29.900) s vyše 50-percentným usadením sa v Nemecku. Vyšší počet občianstiev EÚ získali aj Brazílčania (21.600), ktorí našli domov hlavne v Taliansku a Portugalsku.
Z krajín EÚ sa najviac "sťahovali" Rumuni (25.000), hlavne do Británie, Poliaci (22.000), ktorí sa usadili najmä v Británii a Nemecku, a hrozba brexitu spôsobila aj presun najmenej 15 000 Britov, ktorí požiadali o pas inej členskej krajiny EÚ.
Údaje Eurostatu ukázali, že v roku 2017 polovica členských štátov EÚ udelila viac občianstiev ako v roku 2016. Platí to najmä pre Rumunsko (nárast zo 4527 na 6804 osôb), Luxembursko (3315 - 4980), Slovensko (484 - 645), Maltu (1495 - 1973) a Fínsko (9375 - 12219). V druhej polovici krajín počet poskytnutých občianstiev klesol, pričom najväčší pokles zaznamenali Chorvátsko (z 3973 na 688), Španielsko (150 944 - 66 498), Dánsko (15 028 - 7272) a Estónsko (1780 - 880).
Prieskum Eurostatu tiež potvrdil, že v roku 2017 mali najvyššiu mieru naturalizácie občanov iných krajín Švédsko a Rumunsko. Miera naturalizácie je pomer počtu osôb, ktoré počas roka získali občianstvo krajiny, k celkovému počtu cudzincov s pobytom v tejto krajine na začiatku roka. V prípade Švédska to bolo 8,2 občianstva udeleného na 100 cudzincov s pobytom. Nasledovali Rumunsko (5,9), Fínsko (5), Portugalsko (4,5), Grécko (4,2) a Cyprus (3,9). Na opačnom konci tejto stupnice boli Estónsko (0,4), Lotyšsko (0,6), Rakúsko a Česká republika (0,7), potom Slovensko a Litva (0,9).
Pri rozdelení počtu občianstiev EÚ podľa kontinentov pôvodu žiadateľov prevládla Európa (37,8 percent), nasledovali Afrika (27,4), Ázia (20,6), Amerika (11,4) a ostatné oblasti sveta (2,8), do čoho boli zahrnuté aj osoby bez štátnej príslušnosti.
V roku 2017 získalo občianstvo niektorého z členských štátov EÚ približne 825 000 osôb. Ide o pokles oproti 995 000 prípadom v roku 2016 a 841 000 udeleným občianstvam v roku 2015. Z celkového počtu osôb, ktoré získali štátne občianstvo jednej z krajín EÚ, tvorili v roku 2017 iba 17 percent bývalí občania iného členského štátu EÚ. Väčšina prípadov sa týkala občanov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti.
V roku 2017 najviac európskych občianstiev získali Maročania (67.900), väčšinou v Taliansku, Španielsku a Francúzsku. Na druhom mieste boli Albánci (58.900), ktorí sa usadili najmä v Grécku a Taliansku. Nasledovali Indovia (31.600), ktorí väčšinou uprednostnili Britániu, a Turci (29.900) s vyše 50-percentným usadením sa v Nemecku. Vyšší počet občianstiev EÚ získali aj Brazílčania (21.600), ktorí našli domov hlavne v Taliansku a Portugalsku.
Z krajín EÚ sa najviac "sťahovali" Rumuni (25.000), hlavne do Británie, Poliaci (22.000), ktorí sa usadili najmä v Británii a Nemecku, a hrozba brexitu spôsobila aj presun najmenej 15 000 Britov, ktorí požiadali o pas inej členskej krajiny EÚ.
Údaje Eurostatu ukázali, že v roku 2017 polovica členských štátov EÚ udelila viac občianstiev ako v roku 2016. Platí to najmä pre Rumunsko (nárast zo 4527 na 6804 osôb), Luxembursko (3315 - 4980), Slovensko (484 - 645), Maltu (1495 - 1973) a Fínsko (9375 - 12219). V druhej polovici krajín počet poskytnutých občianstiev klesol, pričom najväčší pokles zaznamenali Chorvátsko (z 3973 na 688), Španielsko (150 944 - 66 498), Dánsko (15 028 - 7272) a Estónsko (1780 - 880).
Prieskum Eurostatu tiež potvrdil, že v roku 2017 mali najvyššiu mieru naturalizácie občanov iných krajín Švédsko a Rumunsko. Miera naturalizácie je pomer počtu osôb, ktoré počas roka získali občianstvo krajiny, k celkovému počtu cudzincov s pobytom v tejto krajine na začiatku roka. V prípade Švédska to bolo 8,2 občianstva udeleného na 100 cudzincov s pobytom. Nasledovali Rumunsko (5,9), Fínsko (5), Portugalsko (4,5), Grécko (4,2) a Cyprus (3,9). Na opačnom konci tejto stupnice boli Estónsko (0,4), Lotyšsko (0,6), Rakúsko a Česká republika (0,7), potom Slovensko a Litva (0,9).
Pri rozdelení počtu občianstiev EÚ podľa kontinentov pôvodu žiadateľov prevládla Európa (37,8 percent), nasledovali Afrika (27,4), Ázia (20,6), Amerika (11,4) a ostatné oblasti sveta (2,8), do čoho boli zahrnuté aj osoby bez štátnej príslušnosti.
