Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štvrtkové protesty sa konali na dvoch miestach, a síce ako už tradične pred parlamentom, ale tiež na tbiliskom Námestí hrdinov, kde sa nachádza pamätník venovaný padlým gruzínskym vojakom.
Autor TASR
Tbilisi 3. mája (TASR) - Desaťtisíce ľudí vo štvrtok opäť protestovali v gruzínskej metropole Tbilisi proti spornému návrhu zákona o transparentnosti zahraničného vplyvu. Protivládni demonštranti aj Západ zákon odmietajú ako autoritársky, pričom ho prirovnávajú k obdobnej ruskej legislatíve používanej na potlačenie disentu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Štvrtkové protesty sa konali na dvoch miestach, a síce ako už tradične pred parlamentom, ale tiež na tbiliskom Námestí hrdinov, kde sa nachádza pamätník venovaný padlým gruzínskym vojakom. Polícia na rozháňanie davu použila slzotvorný plyn. Zadržala aj viacero demonštrantov, ktorí blokovali cestu vedúcu na Námestie hrdinov.
Práve na toto námestie neskôr zamierili aj demonštranti spred parlamentu, pričom vykrikovali heslá ako "Nie Rusku!" a poslancov vládnuceho Gruzínskeho sna na transparentoch označovali za "zradcov".
V Gruzínsku sa už od 9. apríla konajú masové protivládne protesty v reakcii na plány vládnej strany Gruzínsky sen zaviesť zmienený zákon. Parlament ho v stredu schválil v druhom čítaní, potrebné je však ešte záverečné tretie čítanie.
Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová už avizovala, že legislatívu bude v prípade schválenia vetovať. Gruzínsky sen má však v parlamente dostatok hlasov na prelomenie jej veta. Navrhovanú legislatívu kritizujú Európska únia, OSN aj Spojené štáty.
Pred hlasovaním v druhom čítaní vypukli v stredu večer pred parlamentom v Tbilisi protesty, ktoré pokračovali až do asi 02.00 h miestneho času. Polícia proti demonštrantom nasadila vodné delá aj slzotvorný plyn. Hlásené bolo aj použitie gumových projektilov. Gruzínske médiá zverejnili zábery na takto zranené osoby, ale ministerstvo vnútra použitie gumených projektilov poprelo. Došlo aj k viacerým hospitalizáciám. Zranené a zadržané boli desiatky ľudí.
Na základe navrhovaného zákona o tzv. vonkajšom vplyve by sa musela každá nezávislá mimovládna alebo mediálna organizácia, ktorá získava viac než 20 percent svojho financovania zo zahraničia, zaregistrovať ako "organizácia sledujúca záujmy cudzej mocnosti".
Vládnuca strana návrh obhajuje s tým, že jeho cieľom je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych organizácií. Legislatívu sa pritom snažila zaviesť už vlani, pre vtedajšie masové protesty ju však vtedy napokon z parlamentu stiahla.
Štvrtkové protesty sa konali na dvoch miestach, a síce ako už tradične pred parlamentom, ale tiež na tbiliskom Námestí hrdinov, kde sa nachádza pamätník venovaný padlým gruzínskym vojakom. Polícia na rozháňanie davu použila slzotvorný plyn. Zadržala aj viacero demonštrantov, ktorí blokovali cestu vedúcu na Námestie hrdinov.
Práve na toto námestie neskôr zamierili aj demonštranti spred parlamentu, pričom vykrikovali heslá ako "Nie Rusku!" a poslancov vládnuceho Gruzínskeho sna na transparentoch označovali za "zradcov".
V Gruzínsku sa už od 9. apríla konajú masové protivládne protesty v reakcii na plány vládnej strany Gruzínsky sen zaviesť zmienený zákon. Parlament ho v stredu schválil v druhom čítaní, potrebné je však ešte záverečné tretie čítanie.
Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová už avizovala, že legislatívu bude v prípade schválenia vetovať. Gruzínsky sen má však v parlamente dostatok hlasov na prelomenie jej veta. Navrhovanú legislatívu kritizujú Európska únia, OSN aj Spojené štáty.
Pred hlasovaním v druhom čítaní vypukli v stredu večer pred parlamentom v Tbilisi protesty, ktoré pokračovali až do asi 02.00 h miestneho času. Polícia proti demonštrantom nasadila vodné delá aj slzotvorný plyn. Hlásené bolo aj použitie gumových projektilov. Gruzínske médiá zverejnili zábery na takto zranené osoby, ale ministerstvo vnútra použitie gumených projektilov poprelo. Došlo aj k viacerým hospitalizáciám. Zranené a zadržané boli desiatky ľudí.
Na základe navrhovaného zákona o tzv. vonkajšom vplyve by sa musela každá nezávislá mimovládna alebo mediálna organizácia, ktorá získava viac než 20 percent svojho financovania zo zahraničia, zaregistrovať ako "organizácia sledujúca záujmy cudzej mocnosti".
Vládnuca strana návrh obhajuje s tým, že jeho cieľom je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych organizácií. Legislatívu sa pritom snažila zaviesť už vlani, pre vtedajšie masové protesty ju však vtedy napokon z parlamentu stiahla.
