Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Príslušníci poriadkových síl zasahovali aj v nedeľu proti účastníkom protestu v Haagu, voči ktorým použili vodné delo.
Autor TASR
,aktualizované Haag 15. marca (TASR) - V Holandsku sa v pondelok ráno začali parlamentné voľby, ktoré pre pandémiu koronavírusu potrvajú až tri dni. Očakáva sa, že holandský premiér Mark Rutte, ktorý patrí medzi najdlhšie slúžiacich európskych lídrov, bude znovuzvolený na štvrté funkčné obdobie, píše agentúra Reuters.
Podľa pozorovateľov holandskí voliči vo voľbách zhodnotia to, ako Rutteho vláda zvláda boj proti koronavírusu.
Približne 1600 volebných miestností sa otvorilo v pondelok o 7.30 h. Počas pondelka a utorka budú môcť svoj hlas odovzdať prevažne rizikové skupiny obyvateľstva vrátane starších ľudí. Väčšina populácie bude voliť až v stredu. Po prvý raz bolo povolené poštové hlasovanie - túto možnosť dostali ľudia nad 70 rokov.
Za favorita volieb sa považuje Strana slobody a demokracie (VVD) premiéra Rutteho, ktorý je pri moci už od roku 2010. Podľa prieskumov získa VVD približne 25 hlasov.
Hlavným rivalom, pred ktorým má však Rutteho strana dostatočne veľký náskok, je opozičná protimigračne a protimoslimsky zameraná Strana slobody (PVV) Geerda Wildersa. Tá by mohla získať podľa odhadov zhruba 13 percent hlasov.
Na treťom mieste by mohli podľa prieskumov skončiť Kresťanskodemokratická výzva (CDA) a Kresťanská únia (CU), ktoré sú súčasťou súčasnej štvorčlennej vládnej koalície. Keďže len o čosi nižšiu podporu majú mnohé ďalšie strany vrátane opozičných Zelených (GroenLinks), podoba budúcej koalície zatiaľ nie je jasná.
Po predchádzajúcich parlamentných voľbách v Holandsku v roku 2017 trvali rozhovory o zostavení novej vlády až sedem mesiacov.
O hlasy voličov sa tentokrát uchádza rekordných 37 strán.
Podľa prieskumov je hlavnou témou volieb zvládanie koronakrízy zo strany Rutteho vlády, pričom ostatné témy, napríklad imigrácia, boli zatlačené do úzadia.
Nespokojnosť časti holandskej verejnosti vyvolali prísne epidemiologické opatrenia, ako aj pomalý začiatok očkovacej kampane.
V januári došlo vo viacerých holandských mestách v súvislosti so zavedením zákazu nočného vychádzania k nepokojom a potýčkam demonštantov s políciou. Príslušníci poriadkových síl zasahovali aj v nedeľu proti účastníkom protestu v Haagu, voči ktorým použili vodné delo.
V Holandsku, kde pre pandémiu COVID-10 platí v čase od 21.00 h do 04.30 h nočný zákaz vychádzania, budú počas volieb zavedené viaceré výnimky, aby mohli voliči odovzdať svoje hlasy bez akýchkoľvek prekážok, ako povedal minulý týždeň Rutte.
Podľa pozorovateľov holandskí voliči vo voľbách zhodnotia to, ako Rutteho vláda zvláda boj proti koronavírusu.
Približne 1600 volebných miestností sa otvorilo v pondelok o 7.30 h. Počas pondelka a utorka budú môcť svoj hlas odovzdať prevažne rizikové skupiny obyvateľstva vrátane starších ľudí. Väčšina populácie bude voliť až v stredu. Po prvý raz bolo povolené poštové hlasovanie - túto možnosť dostali ľudia nad 70 rokov.
Za favorita volieb sa považuje Strana slobody a demokracie (VVD) premiéra Rutteho, ktorý je pri moci už od roku 2010. Podľa prieskumov získa VVD približne 25 hlasov.
Hlavným rivalom, pred ktorým má však Rutteho strana dostatočne veľký náskok, je opozičná protimigračne a protimoslimsky zameraná Strana slobody (PVV) Geerda Wildersa. Tá by mohla získať podľa odhadov zhruba 13 percent hlasov.
Na treťom mieste by mohli podľa prieskumov skončiť Kresťanskodemokratická výzva (CDA) a Kresťanská únia (CU), ktoré sú súčasťou súčasnej štvorčlennej vládnej koalície. Keďže len o čosi nižšiu podporu majú mnohé ďalšie strany vrátane opozičných Zelených (GroenLinks), podoba budúcej koalície zatiaľ nie je jasná.
Po predchádzajúcich parlamentných voľbách v Holandsku v roku 2017 trvali rozhovory o zostavení novej vlády až sedem mesiacov.
O hlasy voličov sa tentokrát uchádza rekordných 37 strán.
Podľa prieskumov je hlavnou témou volieb zvládanie koronakrízy zo strany Rutteho vlády, pričom ostatné témy, napríklad imigrácia, boli zatlačené do úzadia.
Nespokojnosť časti holandskej verejnosti vyvolali prísne epidemiologické opatrenia, ako aj pomalý začiatok očkovacej kampane.
V januári došlo vo viacerých holandských mestách v súvislosti so zavedením zákazu nočného vychádzania k nepokojom a potýčkam demonštantov s políciou. Príslušníci poriadkových síl zasahovali aj v nedeľu proti účastníkom protestu v Haagu, voči ktorým použili vodné delo.
V Holandsku, kde pre pandémiu COVID-10 platí v čase od 21.00 h do 04.30 h nočný zákaz vychádzania, budú počas volieb zavedené viaceré výnimky, aby mohli voliči odovzdať svoje hlasy bez akýchkoľvek prekážok, ako povedal minulý týždeň Rutte.
