Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Geert Wilders vyhlásil, že chce byť premiérom pre "všetkých Holanďanov", predstaviteľov ostatných rokujúcich strán však okrem iného rozhnevali jeho pokračujúce slovné útoky voči utečencom.
Autor TASR
Brusel/Amsterdam 4. decembra (TASR) - V pondelok sa v Holandsku začalo druhé kolo rokovaní o novej koaličnej vláde na základe výsledkov novembrových volieb, ktoré s výrazným náskokom vyhrala krajne pravicová strana (PVV) vedená Geertom Wildersom. Na správu portálu DutchNews.nl upozornil spravodajca TASR.
Vedením rokovaní bol koncom novembra, na Wildersovo odporúčanie, poverený bývalý minister vnútra Ronald Plasterk, ktorý si v rámci druhého kola postupne predvolá lídrov štyroch pravicových strán, ktoré sú považované za najpravdepodobnejších koaličných partnerov.
Plasterk sa najskôr stretne so samotným lídrom PVV, ktorý si ako víťaz volieb z 22. novembra nárokuje premiérske kreslo. Po Wildersovi bude nasledovať šéfka Strany farmárov (BBB) Caroline van der Plasová, po nej predsedníčka Strany slobody a demokracie (VVD) Dilan Yesilgözová a napokon šéf novej Novej spoločenskej zmluvy (NSC) Pieter Omtzigt.
Yesilgözová naznačila, že jej liberálno-konzervatívna strana nevstúpi do koalície s Wildersom, a vážne výhrady k spolupráci s PVV už vyslovil aj Omtzigt.
Wilders vyhlásil, že chce byť premiérom pre "všetkých Holanďanov", predstaviteľov ostatných rokujúcich strán však okrem iného rozhnevali jeho pokračujúce slovné útoky voči utečencom.
Pre Wildersa je odmietavý postoj možných koaličných partnerov nepríjemný a obviňuje ich z hrania politických hier.
Yesilgözová medzitým uviedla, že požaduje jasné záruky, že nová vláda posilní holandskú ekonomiku a podporí Ukrajinu a EÚ. Bez týchto záruk VVD nebude fungovať ani ako "tichý partner" koaličnej vlády.
Wilders chce okrem iného zastaviť vojenskú podporu pre Kyjev a podporuje aj snahy o "nexit", vystúpenie Holandska z EÚ. To je ale neprijateľné pre ďalšie strany, bez ktorých vládu nevytvorí.
Podľa DutchNews.nl Wilders nemá veľký manévrovací priestor ani čo sa týka jeho boja proti migrantom v Holandsku. Musí totiž rešpektovať článok 1. holandskej ústavy, v ktorom sa uvádza, že "so všetkými, ktorí sú v Holandsku, sa bude zaobchádzať rovnako za rovnakých okolností. Diskriminácia na základe náboženstva, viery, politickej príslušnosti, rasy, pohlavia, zdravotného postihnutia, sexuálnej preferencie alebo akéhokoľvek iného dôvodu nie je povolená".
Holandské politickí komentátori skonštatovali, že rozdiely medzi rokujúcimi stranami sú hlboké a pravicová koalícia má zatiaľ ďaleko od toho, aby sa stala realitou.
Plasterk povedený vedením koaličných rokovaní mal predložiť svoju správu parlamentu v priebehu tohto týždňa, po neúspešnom prvom kole debát bola jeho správa odložená na 11. decembra. Novozvolený parlament zloží prísahu 6. decembra.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Vedením rokovaní bol koncom novembra, na Wildersovo odporúčanie, poverený bývalý minister vnútra Ronald Plasterk, ktorý si v rámci druhého kola postupne predvolá lídrov štyroch pravicových strán, ktoré sú považované za najpravdepodobnejších koaličných partnerov.
Plasterk sa najskôr stretne so samotným lídrom PVV, ktorý si ako víťaz volieb z 22. novembra nárokuje premiérske kreslo. Po Wildersovi bude nasledovať šéfka Strany farmárov (BBB) Caroline van der Plasová, po nej predsedníčka Strany slobody a demokracie (VVD) Dilan Yesilgözová a napokon šéf novej Novej spoločenskej zmluvy (NSC) Pieter Omtzigt.
Yesilgözová naznačila, že jej liberálno-konzervatívna strana nevstúpi do koalície s Wildersom, a vážne výhrady k spolupráci s PVV už vyslovil aj Omtzigt.
Wilders vyhlásil, že chce byť premiérom pre "všetkých Holanďanov", predstaviteľov ostatných rokujúcich strán však okrem iného rozhnevali jeho pokračujúce slovné útoky voči utečencom.
Pre Wildersa je odmietavý postoj možných koaličných partnerov nepríjemný a obviňuje ich z hrania politických hier.
Yesilgözová medzitým uviedla, že požaduje jasné záruky, že nová vláda posilní holandskú ekonomiku a podporí Ukrajinu a EÚ. Bez týchto záruk VVD nebude fungovať ani ako "tichý partner" koaličnej vlády.
Wilders chce okrem iného zastaviť vojenskú podporu pre Kyjev a podporuje aj snahy o "nexit", vystúpenie Holandska z EÚ. To je ale neprijateľné pre ďalšie strany, bez ktorých vládu nevytvorí.
Podľa DutchNews.nl Wilders nemá veľký manévrovací priestor ani čo sa týka jeho boja proti migrantom v Holandsku. Musí totiž rešpektovať článok 1. holandskej ústavy, v ktorom sa uvádza, že "so všetkými, ktorí sú v Holandsku, sa bude zaobchádzať rovnako za rovnakých okolností. Diskriminácia na základe náboženstva, viery, politickej príslušnosti, rasy, pohlavia, zdravotného postihnutia, sexuálnej preferencie alebo akéhokoľvek iného dôvodu nie je povolená".
Holandské politickí komentátori skonštatovali, že rozdiely medzi rokujúcimi stranami sú hlboké a pravicová koalícia má zatiaľ ďaleko od toho, aby sa stala realitou.
Plasterk povedený vedením koaličných rokovaní mal predložiť svoju správu parlamentu v priebehu tohto týždňa, po neúspešnom prvom kole debát bola jeho správa odložená na 11. decembra. Novozvolený parlament zloží prísahu 6. decembra.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
