Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Organizátori protestu uviedli, že i napriek hrozbe zatknutia chcú využiť svoje právo protestovať, ktoré im ústava tohto poloautonómneho čínskeho mesta zaisťuje.
Autor TASR
Hongkong 20. októbra (TASR) - Tisíce prodemokratických demonštrantov vyšlo do ulíc Hongkongu aj v nedeľu na nepovolené protestné zhromaždenie. Protestujúci stavali v uliciach barikády a polícia na nich nasadila slzotvorný plyn a vodné delá. Informovali o tom agentúry AP a AFP.
Maskovaní demonštranti v čiernom oblečení blokovali ulice vo viacerých miestach v mestskej štvrti Ťiou-lung (Kowloon), kde bola na jednu zo staníc metra hodená zápalná bomba. Protestujúci vytrhávali z chodníkov dlažobné kocky a rozmiestňovali ich na ceste; z bezpečnostných bariér a kovových zábradlí vytvárali zátarasy.
Keď boli na stanicu metra hodené zápalné bomby, použila polícia slzotvorný plyn.
Protestný pochod ochromil dopravu na hlavnej ulici, ktorou prechádzali demonštranti s transparentmi znázorňujúcimi čínsku vlajku ako nacistickú svastiku.
Predstavitelia Hongkongu z bezpečnostných dôvodov a predchádzajúcich násilností zakázali pochod v nákupnej štvrti Ťien-ša-cuej (Tsim Sha Tsui), v ktorej sa nachádza množstvo hotelov a luxusných obchodov.
Organizátori protestu uviedli, že i napriek hrozbe zatknutia chcú využiť svoje právo protestovať, ktoré im ústava tohto poloautonómneho čínskeho mesta zaisťuje.
Napätie medzi protestujúcimi sa vyostrilo po tom, ako bol v noci na štvrtok hospitalizovaný líder protestov Jimmy Sham, na ktorého kladivami zaútočili neznámi páchatelia a spôsobili mu zranenia hlavy. V noci na nedeľu zase páchateľ, ktorý neskôr údajne vykrikoval heslá podporujúce Peking, do krku a brucha bodol muža rozdávajúceho prodemokratické letáky.
Masové protesty sa v Hongkongu začali 9. júna. Demonštranti pôvodne žiadali správkyňu Hongkongu Carrie Lamovú, aby jej vláda stiahla sporný zákon, ktorý by umožňoval vydávanie osôb podozrivých zo spáchania trestných činov do pevninskej Číny.
Stiahnutie tohto zákona oznámila Lamová 4. septembra. Demonštrantom to však nestačí a medzičasom požadujú aj Lamovej odstúpenie, nezávislé vyšetrovanie neprimeraného násilia zo strany polície na protestoch, prepustenie zatknutých osôb, zrušenie obvinenia zo "vzbury", ako aj politické reformy a skutočne slobodné voľby.
Maskovaní demonštranti v čiernom oblečení blokovali ulice vo viacerých miestach v mestskej štvrti Ťiou-lung (Kowloon), kde bola na jednu zo staníc metra hodená zápalná bomba. Protestujúci vytrhávali z chodníkov dlažobné kocky a rozmiestňovali ich na ceste; z bezpečnostných bariér a kovových zábradlí vytvárali zátarasy.
Keď boli na stanicu metra hodené zápalné bomby, použila polícia slzotvorný plyn.
Protestný pochod ochromil dopravu na hlavnej ulici, ktorou prechádzali demonštranti s transparentmi znázorňujúcimi čínsku vlajku ako nacistickú svastiku.
Predstavitelia Hongkongu z bezpečnostných dôvodov a predchádzajúcich násilností zakázali pochod v nákupnej štvrti Ťien-ša-cuej (Tsim Sha Tsui), v ktorej sa nachádza množstvo hotelov a luxusných obchodov.
Organizátori protestu uviedli, že i napriek hrozbe zatknutia chcú využiť svoje právo protestovať, ktoré im ústava tohto poloautonómneho čínskeho mesta zaisťuje.
Napätie medzi protestujúcimi sa vyostrilo po tom, ako bol v noci na štvrtok hospitalizovaný líder protestov Jimmy Sham, na ktorého kladivami zaútočili neznámi páchatelia a spôsobili mu zranenia hlavy. V noci na nedeľu zase páchateľ, ktorý neskôr údajne vykrikoval heslá podporujúce Peking, do krku a brucha bodol muža rozdávajúceho prodemokratické letáky.
Masové protesty sa v Hongkongu začali 9. júna. Demonštranti pôvodne žiadali správkyňu Hongkongu Carrie Lamovú, aby jej vláda stiahla sporný zákon, ktorý by umožňoval vydávanie osôb podozrivých zo spáchania trestných činov do pevninskej Číny.
Stiahnutie tohto zákona oznámila Lamová 4. septembra. Demonštrantom to však nestačí a medzičasom požadujú aj Lamovej odstúpenie, nezávislé vyšetrovanie neprimeraného násilia zo strany polície na protestoch, prepustenie zatknutých osôb, zrušenie obvinenia zo "vzbury", ako aj politické reformy a skutočne slobodné voľby.
