Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najnovšie obvinenia voči 47 zadržaným súvisia so zorganizovaním neoficiálnych primárok z vlaňajšieho leta.
Autor TASR
Hongkong 28. februára (TASR) - Hongkonská polícia v nedeľu zadržala 47 prodemokratických aktivistov a obvinila ich na základe nového zákona o národnej bezpečnosti zo spriahnutia sa s cieľom vykonávať rozvratnú činnosť. Informovali o tom agentúry AP a AFP.
Ešte v januári v Hongkongu pri sérii razií zadržali celkovo 55 bývalých poslancov a aktivistov, ktorých však následne prepustili. Teraz väčšinu z nich zadržali znova a pred súd ich predvedú v pondelok dopoludnia, uviedla polícia v oznámení. K obvineným patrí 39 mužov a osem žien vo veku 23 - 64 rokov.
Peking sa v poloautonómnom Hongkongu snaží potlačiť disent po rozsiahlych protestoch z roku 2019. Zákon o národnej bezpečnosti, ktorý Čína v meste zaviedla vlani v júni, kriminalizuje aktivity považované za protištátnu činnosť, separatizmus, terorizmus či spriahnutie sa so zahraničnými silami. Obvineným hrozia tresty do výšky doživotia, píše AFP.
Najnovšie obvinenia voči 47 zadržaným súvisia so zorganizovaním neoficiálnych primárok z vlaňajšieho leta, v ktorých si prodemokratický tábor vyberal kandidátov pre voľby do hongkonskej legislatívnej rady v nádeji, že v nej po prvý raz získa väčšinu.
Mnohých z vybraných kandidátov napokon vylúčili z volieb, ktoré neskôr vedenie mesta zrušilo z dôvodu pandémie koronavírusu.
Čínski a hongkonskí predstavitelia označili zmienené primárky za pokus "zvrhnúť" a "ochromiť" vládu Hongkongu a teda za hrozbu pre národnú bezpečnosť.
Západné krajiny obviňujú Peking, že zákrok voči takýmto aktivitám využíva na obmedzenie slobôd, ktoré boli Hongkongu prisľúbené na základe princípu "jedna krajina, dva systémy", zavedeného pri odovzdaní bývalej britskej kolónie späť Číne.
Po januárových zatknutiach Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva uviedol, že takéto kroky potvrdzujú obavy z využívania bezpečnostného zákona "na zadržiavanie jednotlivcov za uplatňovanie svojho legitímneho práva zúčastňovať sa na politickom a verejnom živote".
Peking tvrdí, že bezpečnostný zákon je zameraný proti "extrémnej menšine" a je potrebný na obnovenie stability.
Ešte v januári v Hongkongu pri sérii razií zadržali celkovo 55 bývalých poslancov a aktivistov, ktorých však následne prepustili. Teraz väčšinu z nich zadržali znova a pred súd ich predvedú v pondelok dopoludnia, uviedla polícia v oznámení. K obvineným patrí 39 mužov a osem žien vo veku 23 - 64 rokov.
Peking sa v poloautonómnom Hongkongu snaží potlačiť disent po rozsiahlych protestoch z roku 2019. Zákon o národnej bezpečnosti, ktorý Čína v meste zaviedla vlani v júni, kriminalizuje aktivity považované za protištátnu činnosť, separatizmus, terorizmus či spriahnutie sa so zahraničnými silami. Obvineným hrozia tresty do výšky doživotia, píše AFP.
Najnovšie obvinenia voči 47 zadržaným súvisia so zorganizovaním neoficiálnych primárok z vlaňajšieho leta, v ktorých si prodemokratický tábor vyberal kandidátov pre voľby do hongkonskej legislatívnej rady v nádeji, že v nej po prvý raz získa väčšinu.
Mnohých z vybraných kandidátov napokon vylúčili z volieb, ktoré neskôr vedenie mesta zrušilo z dôvodu pandémie koronavírusu.
Čínski a hongkonskí predstavitelia označili zmienené primárky za pokus "zvrhnúť" a "ochromiť" vládu Hongkongu a teda za hrozbu pre národnú bezpečnosť.
Západné krajiny obviňujú Peking, že zákrok voči takýmto aktivitám využíva na obmedzenie slobôd, ktoré boli Hongkongu prisľúbené na základe princípu "jedna krajina, dva systémy", zavedeného pri odovzdaní bývalej britskej kolónie späť Číne.
Po januárových zatknutiach Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva uviedol, že takéto kroky potvrdzujú obavy z využívania bezpečnostného zákona "na zadržiavanie jednotlivcov za uplatňovanie svojho legitímneho práva zúčastňovať sa na politickom a verejnom živote".
Peking tvrdí, že bezpečnostný zákon je zameraný proti "extrémnej menšine" a je potrebný na obnovenie stability.
