Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa agentúry DPA boli nedeľňajšie protesty v Hongkongu najväčšie od júna, keď tam vstúpil do platnosti sporný zákon o národnej bezpečnosti.
Autor TASR
Hongkong 6. septembra (TASR) - Hongkonská polícia zatkla v nedeľu najmenej 289 demonštrantov, ktorí protestovali proti odkladu volieb do regionálneho parlamentu. Medzi zadržanými sú aj minimálne traja poprední prodemokratickí aktivisti, informovala agentúra AFP.
Voľby do Legislatívneho zhromaždenia Hongkongu sa mali pôvodne konať práve 6. septembra. Správkyňa Hongkongu Carrie Lamová ich však 31. júla odložila o rok z dôvodu koronavírusovej pandémie. Kritici však tvrdia, že sa jej vláda v skutočnosti obávala, že voľby prispejú k nárastu politického vplyvu opozície.
Nedeľňajšie protesty proti odkladu volieb sa konali v štvrti Kowloon (Ťiou-lung). Proti demonštrantom zasahovali stovky príslušníkov poriadkovej polície, ktorí nasadili voči demonštrantom slzotvorný plyn či paprikový sprej.
Prevažnú väčšinu ľudí (minimálne 270) polícia do 21.00 h miestneho času zatkla na základe podozrenia z nelegálneho zhromažďovania. Jednu ženu úrady zadržali za podozrenie z útoku a šírenia propagandy smerujúcej k odtrhnutiu Hongkongu od Číny. Ide o trestný čin zavedený na základe nového čínskeho zákona o národnej bezpečnosti Hongkongu.
Na základe videozáberov sa podarilo medzi zadržanými identifikovať aj minimálne troch prodekomratických aktivistov: Leunga Kwok-hunga, Figa Chana a Raphaela Wonga.
Polícia zdôvodnila nedeľňajšie zásahy voči demonštrantom tým, že počas protestov dochádzalo k narúšaniu verejného poriadku prostredníctvom skandovania politických sloganov, ako aj k porušovaniu epidemiologických opatrení proti šíreniu koronavírusu.
Podľa agentúry DPA boli nedeľňajšie protesty v Hongkongu najväčšie od júna, keď tam vstúpil do platnosti sporný zákon o národnej bezpečnosti.
Kontroverzne prijímaný zákon umožňuje stíhanie osôb za rozsiahle spektrum aktivít údajne smerujúcich k odtrhnutiu Hongkongu od Číny. Previnilcom hrozia väzenské tresty od troch do desiatich rokov a v najhorších prípadoch aj doživotie.
Podľa kritikov zákon obmedzuje doterajšie slobody Hongkongu a je v rozpore s dohodou, ktorú Čína uzavrela s Britániou, keď v roku 1997 prevzala bývalú britskú kolóniu pod svoju správu. Hongkong sa vtedy stal osobitnou administratívnou oblasťou Číny na základe princípu "jedna krajina, dva systémy".
Voľby do Legislatívneho zhromaždenia Hongkongu sa mali pôvodne konať práve 6. septembra. Správkyňa Hongkongu Carrie Lamová ich však 31. júla odložila o rok z dôvodu koronavírusovej pandémie. Kritici však tvrdia, že sa jej vláda v skutočnosti obávala, že voľby prispejú k nárastu politického vplyvu opozície.
Nedeľňajšie protesty proti odkladu volieb sa konali v štvrti Kowloon (Ťiou-lung). Proti demonštrantom zasahovali stovky príslušníkov poriadkovej polície, ktorí nasadili voči demonštrantom slzotvorný plyn či paprikový sprej.
Prevažnú väčšinu ľudí (minimálne 270) polícia do 21.00 h miestneho času zatkla na základe podozrenia z nelegálneho zhromažďovania. Jednu ženu úrady zadržali za podozrenie z útoku a šírenia propagandy smerujúcej k odtrhnutiu Hongkongu od Číny. Ide o trestný čin zavedený na základe nového čínskeho zákona o národnej bezpečnosti Hongkongu.
Na základe videozáberov sa podarilo medzi zadržanými identifikovať aj minimálne troch prodekomratických aktivistov: Leunga Kwok-hunga, Figa Chana a Raphaela Wonga.
Polícia zdôvodnila nedeľňajšie zásahy voči demonštrantom tým, že počas protestov dochádzalo k narúšaniu verejného poriadku prostredníctvom skandovania politických sloganov, ako aj k porušovaniu epidemiologických opatrení proti šíreniu koronavírusu.
Podľa agentúry DPA boli nedeľňajšie protesty v Hongkongu najväčšie od júna, keď tam vstúpil do platnosti sporný zákon o národnej bezpečnosti.
Kontroverzne prijímaný zákon umožňuje stíhanie osôb za rozsiahle spektrum aktivít údajne smerujúcich k odtrhnutiu Hongkongu od Číny. Previnilcom hrozia väzenské tresty od troch do desiatich rokov a v najhorších prípadoch aj doživotie.
Podľa kritikov zákon obmedzuje doterajšie slobody Hongkongu a je v rozpore s dohodou, ktorú Čína uzavrela s Britániou, keď v roku 1997 prevzala bývalú britskú kolóniu pod svoju správu. Hongkong sa vtedy stal osobitnou administratívnou oblasťou Číny na základe princípu "jedna krajina, dva systémy".
