Situácii v Brazílii po skončení letnej olympiády v Rio de Janeiro sa venuje Monika Voleková.
Autor Monika Voleková
Brazília, najľudnatejšia krajina Južnej Ameriky s vyše 200 miliónmi obyvateľov, zažíva krušné časy. Ako potrebujú lekára pacienti, ktorých poštípal aj v Európe známy komár a preniesol na nich chorobu zika, tak ho už urgentne potrebuje brazílske hospodárstvo a spoločnosť, aby sa dostali z dlhodobej depresie.
Konštatovania ekonómov nie sú priaznivé pre krajinu ani pre celú Latinskú Ameriku. Brazílske hospodárstvo medziročne kleslo v 2. štvrťroku o 3,8 percent a stúpa nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi. Brazília je veľmi bohatá na nerastné suroviny podobne ako euroázijské Rusko. Čo však bolo v minulosti prednosťou, to sa podpísalo pod pád brazílskeho hospodárstva, vrátane celosvetovej hospodárskej krízy. Klesli totiž výrazne ceny komodít.
Usporiadanie futbalových majstrovstiev sveta v roku 2014 a letných olympijských hier 2016 Brazílčanov plne neuspokojilo. Ani futbal, ktorý Brazílčania milujú, a jeho nestarnúca hviezda Pelé či športové úspechy nedokázali zahnať chmáry zo života bežných obyvateľov veľmi hrdých na svoju krajinu, kde majú domov ľudia viacerých rás a národností po predkoch. Zdá sa, že Brazília je v niečom podobná slávnemu futbalovému štadiónu Maracaná v Rio de Janeiro, ktorý postavili ešte v roku 1950. Najprv mal divácku kapacitu 210.000 miest a v súčasnosti je to, z bezpečnostných dôvodov, menej, takmer 90.000. Podobný zostup zaznamenala brazílska ekonomika.
Nepokoje v uliciach pred futbalovým šampionátom a zásahy polície, nespokojnosť so šturmovaním výstavby športových stánkov pred očami celého sveta a ich zvýšené ceny, nedostatok peňazí na verejnú dopravu či zdravotníctvo, sú len vrcholom ľadovca, ktorý vidno.
Čo viditeľné nebolo, ale zdá sa, čo všetci tušili, bolo niečo v systéme vládnutia. Ľavicovú Dilmu Rousseffovú zo Strany pracujúcich (jej otec je bulharského pôvodu), odvolal brazílsky Senát z postu prezidenta federácie koncom augusta. Politička si vyskúšala, aké to je čeliť podozreniu z manipulácie s rozpočtom, čím si mala pomôcť k znovuzvoleniu v roku 2014. Ešte pred tým, od mája, ju suspendovali z funkcie.
Novou hlavou štátu sa stal jej viceprezident Michel Temer (libanonského pôvodu) zo Strany brazílskeho demokratického hnutia, s ktorým šli do volieb na spoločnej kandidátke. Prezident Temer chce zlepšiť situáciu v ekonomike úspornými opatreniami. Iný šok, ktorý akoby predznamenal ťažké chvíle D. Rousseffovej, zažili fanúšikovia ľavice na jar tohto roka. Polícia zadržala veľmi populárneho exprezidenta Luisa „Lulu“ da Silvu (spoluzakladateľa Strany pracujúcich) kvôli podozreniu z korupcie okolo ropnej spoločnosti Petrobras. Čo konkrétne prinesie preskupovanie síl vo vládnucej elite pre milióny Brazílčanov, sa iba ešte ukáže. Zatiaľ zmena v prezidentskom paláci vyvolala silný ohlas v susedných juhoamerických štátoch.
Konštatovania ekonómov nie sú priaznivé pre krajinu ani pre celú Latinskú Ameriku. Brazílske hospodárstvo medziročne kleslo v 2. štvrťroku o 3,8 percent a stúpa nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi. Brazília je veľmi bohatá na nerastné suroviny podobne ako euroázijské Rusko. Čo však bolo v minulosti prednosťou, to sa podpísalo pod pád brazílskeho hospodárstva, vrátane celosvetovej hospodárskej krízy. Klesli totiž výrazne ceny komodít.
Usporiadanie futbalových majstrovstiev sveta v roku 2014 a letných olympijských hier 2016 Brazílčanov plne neuspokojilo. Ani futbal, ktorý Brazílčania milujú, a jeho nestarnúca hviezda Pelé či športové úspechy nedokázali zahnať chmáry zo života bežných obyvateľov veľmi hrdých na svoju krajinu, kde majú domov ľudia viacerých rás a národností po predkoch. Zdá sa, že Brazília je v niečom podobná slávnemu futbalovému štadiónu Maracaná v Rio de Janeiro, ktorý postavili ešte v roku 1950. Najprv mal divácku kapacitu 210.000 miest a v súčasnosti je to, z bezpečnostných dôvodov, menej, takmer 90.000. Podobný zostup zaznamenala brazílska ekonomika.
Nepokoje v uliciach pred futbalovým šampionátom a zásahy polície, nespokojnosť so šturmovaním výstavby športových stánkov pred očami celého sveta a ich zvýšené ceny, nedostatok peňazí na verejnú dopravu či zdravotníctvo, sú len vrcholom ľadovca, ktorý vidno.
Čo viditeľné nebolo, ale zdá sa, čo všetci tušili, bolo niečo v systéme vládnutia. Ľavicovú Dilmu Rousseffovú zo Strany pracujúcich (jej otec je bulharského pôvodu), odvolal brazílsky Senát z postu prezidenta federácie koncom augusta. Politička si vyskúšala, aké to je čeliť podozreniu z manipulácie s rozpočtom, čím si mala pomôcť k znovuzvoleniu v roku 2014. Ešte pred tým, od mája, ju suspendovali z funkcie.
Novou hlavou štátu sa stal jej viceprezident Michel Temer (libanonského pôvodu) zo Strany brazílskeho demokratického hnutia, s ktorým šli do volieb na spoločnej kandidátke. Prezident Temer chce zlepšiť situáciu v ekonomike úspornými opatreniami. Iný šok, ktorý akoby predznamenal ťažké chvíle D. Rousseffovej, zažili fanúšikovia ľavice na jar tohto roka. Polícia zadržala veľmi populárneho exprezidenta Luisa „Lulu“ da Silvu (spoluzakladateľa Strany pracujúcich) kvôli podozreniu z korupcie okolo ropnej spoločnosti Petrobras. Čo konkrétne prinesie preskupovanie síl vo vládnucej elite pre milióny Brazílčanov, sa iba ešte ukáže. Zatiaľ zmena v prezidentskom paláci vyvolala silný ohlas v susedných juhoamerických štátoch.