Dobrovoľníci tiež lemujú 113-kilometrovú cestu z hlavného mesta Iraku Bagdadu do Karbaly a ponúkajú jedlo unaveným pútnikom.
Autor TASR
Karbala 24. augusta (TASR) — Milióny šiitských pútnikov zaplnili v sobotu ulice irackého mesta Karbala pri príležitosti sviatku arbaín na záver 40-dňového obdobia smútku za imámom Husajnom. TASR správu prevzala z agentúry AP.
Iracké úrady informovali, že do piatku do krajiny bez ohľadu na prísne bezpečnostné opatrenia pricestovali viac ako 3 milióny pútnikov. Jedným z najrušnejších bodov je iracko-iránsky hraničný prechod Mandali na severe, kadiaľ prichádzajú aj pútnici z Azerbajdžanu a Pakistanu.
Dobrovoľníci tiež lemujú 113-kilometrovú cestu z hlavného mesta Iraku Bagdadu do Karbaly a ponúkajú jedlo unaveným pútnikom.
Pútnikov v Karbale sprevádza rytmický zvuk, keď si búchajú do hrude a hláv pri obchádzaní svätyne imáma Husajna. Ich púť súvisí s mučeníckou smrťou imáma Alího Husajna, vnuka proroka Mohameda, a jeho stúpencov v roku 680 n. l., keď odmietol sľúbiť vernosť Umajjovskému kalifátu.
Šiiti ho považujú za právoplatného nástupcu proroka Mohameda. Spor o následníctvo viedol k schizme (náboženskému rozkolu) medzi šiitským a sunnitským islamom. Šiiti tvoria asi desať percent z približne 1,8 miliardy moslimov vo svete.
Náboženské spory sunnitov a šiitov v poslednom období odsunuli do úzadia bojové akcie Izraela v Pásme Gazy proti hnutiu Hamas, v južnom Libanone proti hnutiu Hizballách a atentát v Teheráne na vodcu Hamasu Ismaila Haníju.
"Nech nám Boh nikdy nevezme túto solidaritu medzi nami," povedal pútnik Amad Zarepoor, ktorý prišiel z Iránu.
Iracké úrady informovali, že do piatku do krajiny bez ohľadu na prísne bezpečnostné opatrenia pricestovali viac ako 3 milióny pútnikov. Jedným z najrušnejších bodov je iracko-iránsky hraničný prechod Mandali na severe, kadiaľ prichádzajú aj pútnici z Azerbajdžanu a Pakistanu.
Dobrovoľníci tiež lemujú 113-kilometrovú cestu z hlavného mesta Iraku Bagdadu do Karbaly a ponúkajú jedlo unaveným pútnikom.
Pútnikov v Karbale sprevádza rytmický zvuk, keď si búchajú do hrude a hláv pri obchádzaní svätyne imáma Husajna. Ich púť súvisí s mučeníckou smrťou imáma Alího Husajna, vnuka proroka Mohameda, a jeho stúpencov v roku 680 n. l., keď odmietol sľúbiť vernosť Umajjovskému kalifátu.
Šiiti ho považujú za právoplatného nástupcu proroka Mohameda. Spor o následníctvo viedol k schizme (náboženskému rozkolu) medzi šiitským a sunnitským islamom. Šiiti tvoria asi desať percent z približne 1,8 miliardy moslimov vo svete.
Náboženské spory sunnitov a šiitov v poslednom období odsunuli do úzadia bojové akcie Izraela v Pásme Gazy proti hnutiu Hamas, v južnom Libanone proti hnutiu Hizballách a atentát v Teheráne na vodcu Hamasu Ismaila Haníju.
"Nech nám Boh nikdy nevezme túto solidaritu medzi nami," povedal pútnik Amad Zarepoor, ktorý prišiel z Iránu.