Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 24. december 2024Meniny má Adam a Eva
< sekcia Zahraničie

V Iráne sa koná druhé kolo prezidentských volieb

Iránski voliči si preberajú hlasovacie lístky počas hlasovania v druhom kole predčasných prezidentských volieb, v ktorom sa stretnú reformista Massúd Pezeškiján a bývalý iránsky jadrový vyjednávač Saíd Džalílí vo volebnej miestnosti v Teheráne 5. júla 2024. Foto: TASR/AP

Výsledok prezidentských volieb nebude predstavovať zásadnú zmenu politiky Iránu v oblasti jadrového programu či podpory militantných skupín na Blízkom východe.

Teherán 5. júla (TASR) - Iránci v piatok rozhodujú o svojom novom prezidentovi. V druhom kole volieb sa o ich priazeň uchádzajú reformista Massúd Pezeškiján a ultrakonzervatívny bývalý iránsky jadrový vyjednávač Saíd Džalílí. Informuje o tom TASR podľa správ agentúr DPA a AFP.

Volebné miestnosti sa v krajine otvorili o 8.00 h miestneho času (6.30 h SELČ). Právo voliť má v Iráne približne 61 miliónov ľudí. V prípade bezproblémového priebehu by sa mali volebné miestnosti zavrieť o 18.00 h miestneho času (16.30 h SELČ). Výsledky majú byť známe v sobotu.

V prvom kole, ktoré sa konalo minulý týždeň, zvíťazil Pezeškiján so ziskom 42,5 percenta hlasov. Džalílího podporilo 38,7 percenta voličov. Volebná účasť dosiahla v prvom kole podľa údajov ministerstva vnútra približne 40 percent, čo je najmenej od revolúcie v roku 1979.

Pezeškiján, 69-ročný kardiochirurg, v predvolebnej kampani obhajoval zlepšenie vzťahov so Západom a obnovenie jadrovej dohody z roku 2015. Džalílí má zas nekompromisné protizápadné postoje.

Prezidentské voľby sa mali v Iráne pôvodne konať budúci rok. Zmena termínu nastala po smrti úradujúceho prezidenta Ebráhíma Raísího, ktorý zahynul 19. mája pri havárii vrtuľníka.

Výsledok prezidentských volieb nebude predstavovať zásadnú zmenu politiky Iránu v oblasti jadrového programu či podpory militantných skupín na Blízkom východe, keďže moc v krajine drží najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí. Prezident však riadi vládu a môže ovplyvňovať tón iránskej politiky.