Voľby sa pôvodne mali konať 31. októbra, ale pre vojnu v Pásme Gazy boli niekoľkokrát odložené. Predbežné výsledky by mali byť známe ešte dnes.
Autor TASR
Jeruzalem 27. februára (TASR) - Na väčšine územia Izraela, v židovských osadách na okupovanom západnom brehu Jordánu, v Jeruzaleme a v častiach anektovaných Golanských výšin sa v utorok po niekoľkých odkladoch konajú komunálne voľby.
Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej by hlasovanie mohlo poslúži ako barometer nálad verejnosti po takmer piatich mesiacoch vojny proti palestínskemu radikálnemu hnutiu Hamas v Pásme Gazy.
Voľby sa pôvodne mali konať 31. októbra, ale pre vojnu v Pásme Gazy boli niekoľkokrát odložené. Predbežné výsledky by mali byť známe ešte dnes. V prípade nerozhodného výsledku volieb v niektorom z obvodov sa 10. marca uskutoční ich druhé kolo.
Právo voliť má sedem miliónov voličov, ktorí budú rozhodovať o obsadení postov primátorov a starostov 242 miest a obcí, ako aj o poslancoch miestnych aj regionálnych zastupiteľstiev. Predvolebnú kampaň kandidátov zatienila prebiehajúca vojna v Pásme Gazy, konštatovala AFP.
Ako je v Izraeli zvykom, deň volieb je dňom pracovného voľna. Volebné miestnosti sú otvorené od 08.00 h do 22.00 h. V malých obciach sa zatvárajú o niečo skôr.
Kvôli vojne je 400.000 voličov nútených voliť mimo svojho volebného okrsku, čo je o 95.000 voličov viac ako vo voľbách v roku 2008. Viac voličov bude aj vo vojenských základniach, kde môžu voliť zmobilizovaní vojaci.
Účasť v komunálnych voľbách je v Izraeli vo všeobecnosti oveľa nižšia, pričom voliči z radov izraelských Arabov sa dokážu mobilizovať viac.
Právo voliť v komunálnych voľbách má aj väčšina Palestínčanov vo východnom Jeruzaleme, ktorý Izrael obsadil v roku 1967 a neskôr anektoval. Táto skupina obyvateľstva však nemá právo voliť vo voľbách do izraelského parlamentu. Palestínski obyvatelia tvoria približne 40 percent obyvateľov Jeruzalema, no mnohí z nich komunálne voľby bojkotujú.
Úrady a bezpečnostné zložky sú počas volieb v stave zvýšenej pohotovosti, pretože sa obávajú raketovej paľby spoza severnej a južnej hranice Izraela.
Ministerstvo vnútra bude spolu s velením armády a polície každé dve hodiny vyhodnocovať aktuálnu situáciu, aby sa zabezpečil hladký priebeh hlasovania.
Ak útoky Hamasu alebo libanonského proiránskeho hnutia Hizballáh v deň hlasovania skomplikujú situáciu, ministerstvo vnútra vydá Izraelčanom pokyny, ako môžu hlasovať. V prípade potreby sa hlasovanie môže dokonca prerušiť a odložiť na neskôr, doplnil spravodajský web The Times of Israel.
Asi 180.000 ľudí evakuovaných z oblastí v blízkosti hraníc s Pásmom Gazy alebo Libanonom bude v komunálnych voľbách voliť 19. novembra.
Pozornosť médií, pre ktoré je stále prioritou vojna v Pásme Gazy, sa zrejme sústredí na voľby primátora mesta Tel Aviv. Túto funkciu už 25 rokov zastáva Ron Chuldaj, ktorý sa usiluje o znovuzvolenie v súboji s bývalou ministerkou hospodárstva Ornou Barbivajovou a právnikom Amirom Badranom.
Kým Badran by sa stal prvým arabským primátorom tejto ekonomickej metropoly Izraela, generálka izraelskej armády v zálohe Barbivajová by sa stala prvou ženou v tejto funkcii.
Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej by hlasovanie mohlo poslúži ako barometer nálad verejnosti po takmer piatich mesiacoch vojny proti palestínskemu radikálnemu hnutiu Hamas v Pásme Gazy.
Voľby sa pôvodne mali konať 31. októbra, ale pre vojnu v Pásme Gazy boli niekoľkokrát odložené. Predbežné výsledky by mali byť známe ešte dnes. V prípade nerozhodného výsledku volieb v niektorom z obvodov sa 10. marca uskutoční ich druhé kolo.
Právo voliť má sedem miliónov voličov, ktorí budú rozhodovať o obsadení postov primátorov a starostov 242 miest a obcí, ako aj o poslancoch miestnych aj regionálnych zastupiteľstiev. Predvolebnú kampaň kandidátov zatienila prebiehajúca vojna v Pásme Gazy, konštatovala AFP.
Ako je v Izraeli zvykom, deň volieb je dňom pracovného voľna. Volebné miestnosti sú otvorené od 08.00 h do 22.00 h. V malých obciach sa zatvárajú o niečo skôr.
Kvôli vojne je 400.000 voličov nútených voliť mimo svojho volebného okrsku, čo je o 95.000 voličov viac ako vo voľbách v roku 2008. Viac voličov bude aj vo vojenských základniach, kde môžu voliť zmobilizovaní vojaci.
Účasť v komunálnych voľbách je v Izraeli vo všeobecnosti oveľa nižšia, pričom voliči z radov izraelských Arabov sa dokážu mobilizovať viac.
Právo voliť v komunálnych voľbách má aj väčšina Palestínčanov vo východnom Jeruzaleme, ktorý Izrael obsadil v roku 1967 a neskôr anektoval. Táto skupina obyvateľstva však nemá právo voliť vo voľbách do izraelského parlamentu. Palestínski obyvatelia tvoria približne 40 percent obyvateľov Jeruzalema, no mnohí z nich komunálne voľby bojkotujú.
Úrady a bezpečnostné zložky sú počas volieb v stave zvýšenej pohotovosti, pretože sa obávajú raketovej paľby spoza severnej a južnej hranice Izraela.
Ministerstvo vnútra bude spolu s velením armády a polície každé dve hodiny vyhodnocovať aktuálnu situáciu, aby sa zabezpečil hladký priebeh hlasovania.
Ak útoky Hamasu alebo libanonského proiránskeho hnutia Hizballáh v deň hlasovania skomplikujú situáciu, ministerstvo vnútra vydá Izraelčanom pokyny, ako môžu hlasovať. V prípade potreby sa hlasovanie môže dokonca prerušiť a odložiť na neskôr, doplnil spravodajský web The Times of Israel.
Asi 180.000 ľudí evakuovaných z oblastí v blízkosti hraníc s Pásmom Gazy alebo Libanonom bude v komunálnych voľbách voliť 19. novembra.
Pozornosť médií, pre ktoré je stále prioritou vojna v Pásme Gazy, sa zrejme sústredí na voľby primátora mesta Tel Aviv. Túto funkciu už 25 rokov zastáva Ron Chuldaj, ktorý sa usiluje o znovuzvolenie v súboji s bývalou ministerkou hospodárstva Ornou Barbivajovou a právnikom Amirom Badranom.
Kým Badran by sa stal prvým arabským primátorom tejto ekonomickej metropoly Izraela, generálka izraelskej armády v zálohe Barbivajová by sa stala prvou ženou v tejto funkcii.