Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Karabach, ktorý je roky predmetom sporu medzi Arménskom a Azerbajdžanom, sa v roku 2020 stal dejiskom vojny s viac ako 6500 obeťami. Boje ukončila dohoda o prímerí sprostredkovaná Ruskom.
Autor TASR
Jerevan 5. apríla (TASR) - Niekoľko tisíc priaznivcov arménskej opozície sa v utorok zišlo v hlavnom meste Jerevan, aby odsúdili spôsob riešenia územného sporu o oblasť Náhorného Karabachu, ktorý Arménsko vedie s Azerbajdžanom. Ako informovala agentúra AFP, toto zhromaždenie sa konalo v predvečer summitu, na ktorom sa v Bruseli zídu arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev.
Gegham Manukjan, líder opozičnej strany Arménska revolučná federácia (Dašnakcutjun), v rozhovore pre AFP vyhlásil, že arménska vláda "je pripravená odovzdať Karabach Azerbajdžanu". Vysvetlil, že protestná akcia sa koná s cieľom pripomenúť limity, ktoré "nesmie prekročiť žiadna arménska vláda pri rokovaní s Azerbajdžanom". Upozornil, že mnohí ľudia v Arménsku vylučujú možnosť, že by Karabach bol súčasťou Azerbajdžanu.
Viacerí demonštranti sa podľa AFP vyjadrili v tom duchu, že od stretnutia Pašinjana s Alijevom neočakávajú nič pozitívne. Naopak, vyslovili obavy, že Pašinjan by mohol podľahnúť tlaku a urobiť ústupky, ktoré povedú k strate Karabachu "a v konečnom dôsledku aj k strate arménskej suverenity".
Karabach, ktorý je roky predmetom sporu medzi Arménskom a Azerbajdžanom, sa v roku 2020 stal dejiskom vojny s viac ako 6500 obeťami. Boje ukončila dohoda o prímerí sprostredkovaná Ruskom.
V rámci tohto paktu sa Arménsko vzdalo časti území, ktoré desaťročia ovládalo. V Arménsku sa táto časť dohody vnímala ako poníženie, čo viedlo k týždne trvajúcim masovým protivládnym protestom.
Rokovania v Bruseli sa budú konať krátko po tom, ako 25. marca došlo v Karabachu k eskalácii, keď Azerbajdžan dobyl strategicky významnú obec Farruch, ktorá leží v oblasti pod dohľadom vyslaných ruských, tzv. mierových jednotiek zodpovedajúcich aj za oddelenie znepriatelených strán a rešpektovanie frontovej línie ustanovenej po uzavretí prímeria 9. novembra 2020.
Moskva a Jerevan vtedy zo zodpovednosti za túto eskaláciu obvinili Azerbajdžan, ktorý obvinili z porušenia prímeria. Vláda v Baku to odmietla a trvá na tom, že jej vojaci sa nachádzali na území Azerbajdžanu.
V polovici marca Azerbajdžan predložil svoj súbor rámcových návrhov na mierovú dohodu, ktorá zahŕňa vzájomné uznanie územnej celistvosti, čo znamená, že Jerevan by mal súhlasiť s tým, že Karabach bude súčasťou Azerbajdžanu.
Náhorný Karabach (Náhornokarabašská republika) je medzinárodne neuznaný štát na území Azerbajdžanu pod vojenským dohľadom Arménska. Vyhlásenie nezávislosti Karabachu vyvolalo začiatkom 90. rokov vojnu, ktorá si vyžiadala okolo 30.000 životov. Náhorný Karabach však ako nezávislý štát neuznáva žiadna krajina - ani samotné Arménsko.
Gegham Manukjan, líder opozičnej strany Arménska revolučná federácia (Dašnakcutjun), v rozhovore pre AFP vyhlásil, že arménska vláda "je pripravená odovzdať Karabach Azerbajdžanu". Vysvetlil, že protestná akcia sa koná s cieľom pripomenúť limity, ktoré "nesmie prekročiť žiadna arménska vláda pri rokovaní s Azerbajdžanom". Upozornil, že mnohí ľudia v Arménsku vylučujú možnosť, že by Karabach bol súčasťou Azerbajdžanu.
Viacerí demonštranti sa podľa AFP vyjadrili v tom duchu, že od stretnutia Pašinjana s Alijevom neočakávajú nič pozitívne. Naopak, vyslovili obavy, že Pašinjan by mohol podľahnúť tlaku a urobiť ústupky, ktoré povedú k strate Karabachu "a v konečnom dôsledku aj k strate arménskej suverenity".
Karabach, ktorý je roky predmetom sporu medzi Arménskom a Azerbajdžanom, sa v roku 2020 stal dejiskom vojny s viac ako 6500 obeťami. Boje ukončila dohoda o prímerí sprostredkovaná Ruskom.
V rámci tohto paktu sa Arménsko vzdalo časti území, ktoré desaťročia ovládalo. V Arménsku sa táto časť dohody vnímala ako poníženie, čo viedlo k týždne trvajúcim masovým protivládnym protestom.
Rokovania v Bruseli sa budú konať krátko po tom, ako 25. marca došlo v Karabachu k eskalácii, keď Azerbajdžan dobyl strategicky významnú obec Farruch, ktorá leží v oblasti pod dohľadom vyslaných ruských, tzv. mierových jednotiek zodpovedajúcich aj za oddelenie znepriatelených strán a rešpektovanie frontovej línie ustanovenej po uzavretí prímeria 9. novembra 2020.
Moskva a Jerevan vtedy zo zodpovednosti za túto eskaláciu obvinili Azerbajdžan, ktorý obvinili z porušenia prímeria. Vláda v Baku to odmietla a trvá na tom, že jej vojaci sa nachádzali na území Azerbajdžanu.
V polovici marca Azerbajdžan predložil svoj súbor rámcových návrhov na mierovú dohodu, ktorá zahŕňa vzájomné uznanie územnej celistvosti, čo znamená, že Jerevan by mal súhlasiť s tým, že Karabach bude súčasťou Azerbajdžanu.
Náhorný Karabach (Náhornokarabašská republika) je medzinárodne neuznaný štát na území Azerbajdžanu pod vojenským dohľadom Arménska. Vyhlásenie nezávislosti Karabachu vyvolalo začiatkom 90. rokov vojnu, ktorá si vyžiadala okolo 30.000 životov. Náhorný Karabach však ako nezávislý štát neuznáva žiadna krajina - ani samotné Arménsko.
