Vzájomné ostreľovanie, ku ktorému došlo medzi militantmi z pásma Gazy a izraelskými silami, bolo najintenzívnejšou vojenskou konfrontáciou medzi Hamasom a Izraelom od vojny v Gaze z roku 2014.
Autor TASR
Káhira 31. mája (TASR) - Ministri zahraničných vecí a šéfovia tajných služieb z Egypta, Jordánska a Palestínskej samosprávy sa vo štvrtok zišli v Káhire, aby rokovali o najnovšom vystupňovaní napätia medzi Izraelom a Palestínčanmi. Informovala o tom agentúra AP.
Vzájomné ostreľovanie, ku ktorému došlo v utorok a čiastočne aj v noci na stredu medzi militantmi z pásma Gazy a izraelskými silami, bolo najintenzívnejšou vojenskou konfrontáciou medzi Hamasom a Izraelom od vojny v Gaze z roku 2014.
Situácia v oblasti sa medzičasom upokojila. Hamas sa totiž zaviazal, že bude dodržiavať prímerie, ak to sľúbi aj Izrael. Ten správu o prímerí s Hamasom nepotvrdil. Izraelský minister pre tajné služby Jisrael Kac však uviedol, že židovský štát nemá záujem o ďalšiu eskaláciu, ktorá by mohla prerásť do vojny.
Do vyhlásenia prímeria Palestínčania od utorka rána do stredajších skorých ranných hodín vypálili na juh Izraela niekoľko desiatok mínometných striel a rakiet, ktorých veľkú časť zneškodnila izraelská protiraketová obrana.
Izrael reagoval odvetou v podobe raketových útokov a náletov, pričom sa zameriaval na vojenskú infraštruktúru islamistického hnutia Hamas, ktoré vládne v pásme Gazy, a objekty vojenského určenia patriace skupine Islamský džihád. Podľa izraelskej tlače išlo o asi 50 cieľov. Izrael tvrdí, že na jeho územie dopadlo približne 70 striel vypálených z Gazy.
Cezhraničné útoky na juh Izraela a recipročne na priľahlú časť pásma Gazy nasledovali po týždňoch protestov pozdĺž hraničného plota medzi Izraelom a pásmom Gazy, ktoré si vyžiadali životy asi 110 Palestínčanov. Demonštrácie sa začali 30. marca a ich cieľom bolo zrušenie blokády Gazy zo strany Izraela a Egypta.
Vzájomné ostreľovanie, ku ktorému došlo v utorok a čiastočne aj v noci na stredu medzi militantmi z pásma Gazy a izraelskými silami, bolo najintenzívnejšou vojenskou konfrontáciou medzi Hamasom a Izraelom od vojny v Gaze z roku 2014.
Situácia v oblasti sa medzičasom upokojila. Hamas sa totiž zaviazal, že bude dodržiavať prímerie, ak to sľúbi aj Izrael. Ten správu o prímerí s Hamasom nepotvrdil. Izraelský minister pre tajné služby Jisrael Kac však uviedol, že židovský štát nemá záujem o ďalšiu eskaláciu, ktorá by mohla prerásť do vojny.
Do vyhlásenia prímeria Palestínčania od utorka rána do stredajších skorých ranných hodín vypálili na juh Izraela niekoľko desiatok mínometných striel a rakiet, ktorých veľkú časť zneškodnila izraelská protiraketová obrana.
Izrael reagoval odvetou v podobe raketových útokov a náletov, pričom sa zameriaval na vojenskú infraštruktúru islamistického hnutia Hamas, ktoré vládne v pásme Gazy, a objekty vojenského určenia patriace skupine Islamský džihád. Podľa izraelskej tlače išlo o asi 50 cieľov. Izrael tvrdí, že na jeho územie dopadlo približne 70 striel vypálených z Gazy.
Cezhraničné útoky na juh Izraela a recipročne na priľahlú časť pásma Gazy nasledovali po týždňoch protestov pozdĺž hraničného plota medzi Izraelom a pásmom Gazy, ktoré si vyžiadali životy asi 110 Palestínčanov. Demonštrácie sa začali 30. marca a ich cieľom bolo zrušenie blokády Gazy zo strany Izraela a Egypta.