Kazachstan má bohaté zásoby ropy i zemného plynu a vo svete je zároveň najväčším producentom uránu.
Autor TASR
Astana 3. septembra (TASR) - Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v pondelok oznámil, že 6. októbra sa uskutoční referendum o výstavbe jadrovej elektrárne, ktorú označil za potrebnú na diverzifikáciu energetických zdrojov krajiny. TASR o tom informuje podľa Rádia Slobodná Európa (RFE/RL).
Kazachstan má bohaté zásoby ropy i zemného plynu a vo svete je zároveň najväčším producentom uránu, ktorý sa používa práve na pohon jadrových elektrární.
Minister energetiky Almasadam Satkalijev tvrdí, že vybudovanie novej elektrárne je jediný spôsob, ako uspokojiť rastúci dopyt po energii a splniť ciele uhlíkovej neutrality.
Kazachstan v súčasnosti získava zhruba 80 percent energie z uhoľných elektrární. Ďalších 15 percent dodávajú vodné elektrárne a zvyšok obnoviteľné zdroje. V rokoch od 1972 do 1999 fungoval v krajine jediný ruský jadrový reaktor, ktorý slúžil na výrobu elektrickej energie a odsoľovanie vody.
Kde presne by mohla nová jadrová elektráreň stáť zatiaľ neoznámili, podľa RFE/RL sa však ako pravdepodobné spomínajú dve lokality - obec Uľken pri Balchašskom jazere na juhovýchode Kazachstanu a mesto Kurčatov na severovýchode.
Bezprostredne nie je jasné ani to, kto by elektráreň vybudoval. V roku 2023 kazašské ministerstvo energetiky hovorilo o štyroch potenciálnych zmluvných stranách - ruský Rosatom, francúzsky EDF, Čínsku národnú jadrovú spoločnosť a juhokórejskú KHNP.
RFE/RL píše, že proti projektu sa už v krajine zdvihla veľká vlna odporu. V uplynulých týždňoch zabránili viacerým aktivistom - zasadzujúcim sa proti elektrárni - zúčastniť sa na verejných diskusiách o jej výstavbe.
Projekty súvisiace s energiou, ktorá sa získava z jadra, sú v Kazachstane považované za kontroverzné. Na životné prostredie tam mali výrazný dosah operácie uskutočňované počas sovietskej éry na mieste jadrových skúšok Semipalatinsk, ktoré fungovalo v rokoch 1949 až 1991, ako aj na kozmodróme Bajkonur dodnes prevádzkovanom Ruskom.
Kazachstan má bohaté zásoby ropy i zemného plynu a vo svete je zároveň najväčším producentom uránu, ktorý sa používa práve na pohon jadrových elektrární.
Minister energetiky Almasadam Satkalijev tvrdí, že vybudovanie novej elektrárne je jediný spôsob, ako uspokojiť rastúci dopyt po energii a splniť ciele uhlíkovej neutrality.
Kazachstan v súčasnosti získava zhruba 80 percent energie z uhoľných elektrární. Ďalších 15 percent dodávajú vodné elektrárne a zvyšok obnoviteľné zdroje. V rokoch od 1972 do 1999 fungoval v krajine jediný ruský jadrový reaktor, ktorý slúžil na výrobu elektrickej energie a odsoľovanie vody.
Kde presne by mohla nová jadrová elektráreň stáť zatiaľ neoznámili, podľa RFE/RL sa však ako pravdepodobné spomínajú dve lokality - obec Uľken pri Balchašskom jazere na juhovýchode Kazachstanu a mesto Kurčatov na severovýchode.
Bezprostredne nie je jasné ani to, kto by elektráreň vybudoval. V roku 2023 kazašské ministerstvo energetiky hovorilo o štyroch potenciálnych zmluvných stranách - ruský Rosatom, francúzsky EDF, Čínsku národnú jadrovú spoločnosť a juhokórejskú KHNP.
RFE/RL píše, že proti projektu sa už v krajine zdvihla veľká vlna odporu. V uplynulých týždňoch zabránili viacerým aktivistom - zasadzujúcim sa proti elektrárni - zúčastniť sa na verejných diskusiách o jej výstavbe.
Projekty súvisiace s energiou, ktorá sa získava z jadra, sú v Kazachstane považované za kontroverzné. Na životné prostredie tam mali výrazný dosah operácie uskutočňované počas sovietskej éry na mieste jadrových skúšok Semipalatinsk, ktoré fungovalo v rokoch 1949 až 1991, ako aj na kozmodróme Bajkonur dodnes prevádzkovanom Ruskom.