Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. november 2024Meniny má Vratko
< sekcia Zahraničie

V Kirgizsku sa konajú prezidentské voľby, favoritom je Žaparov

Sadyr Žaparov, archívna snímka. Foto: TASR

Žaparov sa po októbrových nepokojoch stal premiérom i dočasným prezidentom krajiny, oboch funkcií sa však v novembri vzdal, aby mohol kandidovať v prezidentských voľbách.

Biškek 10. januára (TASR) - V Kirgizsku sa v nedeľu konajú predčasné prezidentské voľby, ktoré sú prvými od nedávnej politickej krízy v tejto krajine. Očakáva sa v nich víťazstvo populistu Sadyra Žaparova, politického lídra, ktorého pri nedávnych nepokojoch oslobodili demonštranti z väzenia, informuje agentúra AFP.

Žaparov sa po októbrových nepokojoch stal premiérom i dočasným prezidentom krajiny, oboch funkcií sa však v novembri vzdal, aby mohol kandidovať v prezidentských voľbách. V súlade s kirgizskou legislatívou totiž osoby, ktoré zastávajú verejné funkcie, majú právo vo voľbách kandidovať iba v prípade, že sa ich dočasne vzdajú.

Žaparovoví kritici sa obávajú, že ak tento politik zvíťazí, Kirgizsko by mohlo smerovať k tvrdej autoritatívnej vláde, aké sú typické pre viaceré bývalé sovietske republiky v tejto oblasti.

Žaparovovým rivalom, ktorého spomína AFP, je nacionalistický politik Adachan Madumarov s veľkou podporou na juhu krajiny.

Okrem nového prezidenta si Kirgizi v nedeľu vyberajú aj medzi parlamentnou a prezidentskou formou vlády. Favorizovaný Žaparov pritom podporuje rozšírenie prezidentských právomocí.

Volebné miestnosti sa v krajine otvorili o 08.00 h miestneho času (03.00 h SEČ), pričom prvé čiastkové výsledky sa očakávajú už krátko po ich zatvorení o 20.00 h (15.00 h SEČ).

Po parlamentných voľbách zo 4. októbra vypukli v Kirgizsku nepokoje vyvolané predstaviteľmi strán, ktoré sa do parlamentu nedostali. Ústredná volebná komisia následne označila výsledky volieb za neplatné. Predseda parlamentu a predseda vlády podali demisiu.

Predsedom vlády sa vtedy stal Žaparov, ktorého demonštranti počas nepokojov vyslobodili z väzenia, kde si odpykával súdom vymeraný trest za vzatie rukojemníka. Právomoci hlavy štátu naňho zase prešli po tom, čo 15. októbra z funkcie prezidenta odstúpil Sooronbaj Žeenbekov.