Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Proces na okresnom súde v Prištine podľa agentúry AP sprevádzajú prísne bezpečnostné opatrenia.
Autor TASR
Priština/Belehrad 9. októbra (TASR) - Pred súdom v Prištine sa v stredu začal proces so 45 ľuďmi obvinenými v súvislosti s vlaňajšou streľbou, ktorá nasledovala po prieniku ozbrojených Srbov s ťažkou technikou na sever Kosova.
Koncom minulého septembra preniklo na sever Kosova asi 30 ozbrojencov, ktorí zastrelili policajta a na niekoľko hodín sa zabarikádovali v pravoslávnom kláštore v obci Banjska. Pri prestrelke s políciou zomreli aj traja útočníci. Kosovo obviňuje Srbsko zo zapojenia, Belehrad to však popiera.
Proces na okresnom súde v Prištine podľa agentúry AP sprevádzajú prísne bezpečnostné opatrenia. Za obhajobu boli prítomní iba traja Srbi, ostatní sú stále na úteku.
Všetci traja sa vyhlásili za nevinných. Sú obvinení z porušovania ústavného a právneho poriadku, teroristických aktivít, financovania terorizmu a prania špinavých peňazí. V prípade usvedčenia im hrozí maximálny doživotný trest odňatia slobody.
Medzi obvinenými v neprítomnosti v Kosove je aj Milan Radoičič, dlhoročný podpredseda strany Srbská kandidátka (Srpska lista) a bohatý podnikateľ s väzbami na vládnu Srbskú pokrokovú stranu (SNS) a prezidenta Aleksandara Vučiča.
Po streľbe v Kosove úrady v Srbsku nakrátko zadržali Radoičiča, ktorý tam ušiel, pre podozrenia zo zločinného spolčenia, nezákonného držania zbraní a výbušnín a závažných činov proti verejnej bezpečnosti.
On sám to poprel, no neskôr priznal, že viedol skupinu ozbrojencov, ktorá zaútočila na kosovskú políciu. Srbsko tvrdí, že táto skupina konala na vlastnú päsť.
Na srbského politika sú uvalené americké aj britské sankcie pre jeho údajnú zločineckú činnosť v oblasti financií. Európski aj americkí predstavitelia požadovali od Srbska, aby páchateľov potrestalo. Kosovo dokonca požadovalo, aby Srbsko ozbrojencov vydalo.
Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008, Belehrad to však odmieta uznať a stále ho považuje za svoju provinciu. Počas vojny medzi srbskými vládnymi silami a albánskymi separatistami v Kosove bolo zabitých vyše 10.000 ľudí, prevažne etnických Albáncov. Ukončilo ju až 78-dňové bombardovanie silami NATO, ktoré donútilo srbské jednotky stiahnuť sa z Kosova.
Koncom minulého septembra preniklo na sever Kosova asi 30 ozbrojencov, ktorí zastrelili policajta a na niekoľko hodín sa zabarikádovali v pravoslávnom kláštore v obci Banjska. Pri prestrelke s políciou zomreli aj traja útočníci. Kosovo obviňuje Srbsko zo zapojenia, Belehrad to však popiera.
Proces na okresnom súde v Prištine podľa agentúry AP sprevádzajú prísne bezpečnostné opatrenia. Za obhajobu boli prítomní iba traja Srbi, ostatní sú stále na úteku.
Všetci traja sa vyhlásili za nevinných. Sú obvinení z porušovania ústavného a právneho poriadku, teroristických aktivít, financovania terorizmu a prania špinavých peňazí. V prípade usvedčenia im hrozí maximálny doživotný trest odňatia slobody.
Medzi obvinenými v neprítomnosti v Kosove je aj Milan Radoičič, dlhoročný podpredseda strany Srbská kandidátka (Srpska lista) a bohatý podnikateľ s väzbami na vládnu Srbskú pokrokovú stranu (SNS) a prezidenta Aleksandara Vučiča.
Po streľbe v Kosove úrady v Srbsku nakrátko zadržali Radoičiča, ktorý tam ušiel, pre podozrenia zo zločinného spolčenia, nezákonného držania zbraní a výbušnín a závažných činov proti verejnej bezpečnosti.
On sám to poprel, no neskôr priznal, že viedol skupinu ozbrojencov, ktorá zaútočila na kosovskú políciu. Srbsko tvrdí, že táto skupina konala na vlastnú päsť.
Na srbského politika sú uvalené americké aj britské sankcie pre jeho údajnú zločineckú činnosť v oblasti financií. Európski aj americkí predstavitelia požadovali od Srbska, aby páchateľov potrestalo. Kosovo dokonca požadovalo, aby Srbsko ozbrojencov vydalo.
Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008, Belehrad to však odmieta uznať a stále ho považuje za svoju provinciu. Počas vojny medzi srbskými vládnymi silami a albánskymi separatistami v Kosove bolo zabitých vyše 10.000 ľudí, prevažne etnických Albáncov. Ukončilo ju až 78-dňové bombardovanie silami NATO, ktoré donútilo srbské jednotky stiahnuť sa z Kosova.
