Liege 4. augusta (TASR) - Desiatky hláv štátov a vlád európskych krajín sa dnes v belgickom meste Liege zúčastnili na veľkom spomienkovom podujatí pri príležitosti stého výročia začiatku prvej svetovej vojny. Na neutrálne Belgicko zaútočili nemecké jednotky 4. augusta 1914.

Do Liege v blízkosti pohoria Ardeny pricestovalo na spomienkový ceremoniál 12 hláv štátov vrátane španielskeho kráľa Filipa VI, francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda a nemeckého prezidenta Joachima Gaucka. Spojené kráľovstvo zastupoval princ William s manželkou Kate. Na ceremoniáli sa zúčastňujú aj prezidenti Albánska, Arménska, Bulharska, Čiernej Hory, Írska, Rakúsko, Rumunska a Srbska.

Belgický kráľ Filip pozval na toto podujatie zástupcov všetkých 83 krajín, ktoré boli zapojené do prvej svetovej vojny.

Mesto Liege bolo z pokynu úradov a z dôvodov bezpečnosti dnes dopoludnia vyprázdnené. Cestná premávka bola odstavená, ľudia sa mohli pohybovať iba peši - a aj to len vo vymedzených priestoroch. Na hladký priebeh spomienkových osláv dozeralo 650 policajtov vrátane nasadených vrtuľníkov s profesionálnymi ostreľovačmi na palube. Vďaka zvýšeným cestným prehliadkam zameraným na ŠPZ vozidiel v meste sa polícii podarilo odhaliť tri ukradnuté autá.



Kráľ Filip na úvod ceremoniálu pripomenul nevyhnutnosť zachovania mieru a podporu úspechov Európskej únie.

"Trvalý mier je možný iba na základe skutočného zmierenia a spoločného projektu," zdôraznil belgický monarcha.

Francúzsky prezident vo svojom príhovore vzdal hold odvahe belgických vojsk v auguste 1914 a v rokoch, ktoré nasledovali. Opísal hrôzu masakrov a nasadenie chemických zbraní. Hollande zopakoval "večnú vďačnosť Francúzska" Belgicku a pochválil rolu, ktorú Belgicko zohralo pri európskej integrácii.

Nemecký prezident hovoril o zmierení a o hanbe. Priznal, že nemeckí vojaci sa počas "veľkej vojny" zbabelo zachovali k civilnému obyvateľstvu, a odsúdil aj ich útoky proti kultúrnemu dedičstvu. Gauck v tejto súvislosti odsúdil "fanatizmus a extrémizmus", ktorý je aj dnes prítomný v Európe a ktorý "vždy šíri obavy a strach."

"Nemôžeme zostať ľahostajní k porušovaniu ľudských práv, vyhrážaniu alebo používaniu násilia. Musíme sa aktívne zapojiť do boja za slobodu a právo, osvietenstvo a toleranciu, spravodlivosť a ľudskosť," vyhlásil Gauck.

Nemecko napadnutím Belgicka pred 100 rokmi porušilo jeho neutralitu, aby zovrelo do klieští francúzske ozbrojené sily. Tento akt vyvolal okamžitú reakciu Veľkej Británie, ktorá vstúpila do vojny.

Posádky a pevnosti v okolí mesta Liege odolávali niekoľkých dní silnému náporu nemeckého delostrelectva. Mesto padlo do nemeckých rúk 16. augusta. Nečakaný odpor Belgičanov podľa historikov oneskoril o niekoľko dní napredovanie časti nemeckých síl, čo poskytlo vzácny čas na preskupenie francúzskych a britských spojeneckých armád.

Pri Liege môže vzniknúť bazilika mieru zameraná na odsúdenie všetkých vojen

Katolícka bazilika na predmestí mesta Liege by sa mohla stať múzeom a zároveň stánkom pre všetky vierovyznania a cirkvi, kde by si občania pripomínali hrôzy všetkých vojen. Návrh sa zrodil pri príležitosti dnešných medzinárodných spomienkových podujatí pri príležitosti storočnice vypuknutia prvých bojov prvej svetovej vojny.

Na liegeskom predmestí Cointe bol v roku 1938 vybudovaný civilný spojenecký pamätník vo forme impozantnej veže na pripomenutie si "veľkej svetovej vojny". Jeho súčasťou je aj katolícky kostol, ktorý miestni ľudia nazývajú jednoducho "bazilika".

Veža i kostol boli predmetom viacerých opráv a reštauračných úprav - bazilika je aj dnes "obalená" do lešenia, a to už osem rokov, kvôli opravám padajúcej omietky na vonkajšej fasáde.

Kostol v štýle art deco je však podľa miestneho biskupa Delvilla miestnou komunitou kresťanov málo využívaný.

"Necháme ho padnúť? Nemáme riešenie, aby sme tento pamätník venovali všetkým na užitočné využitie? A tak som si povedal, že by sme mohli vytvoriť baziliku mieru, chrám otvorený pre všetkých, pre všetky vierovyznania a cirkvi, ako miesto pre rozjímanie, pre spoločenské stretávanie a šírenie mieru," uviedol biskup Delville pre belgickú rozhlasovú a televíznu stanicu RTBF.

V konkrétnom prevedení by sa podľa jeho slov bazilika premenila na miesto permanentnej výstavy príčin a dôsledkov prvej svetovej vojny, ale zároveň aj na miesto výstav pripomínajúcich súčasné ozbrojené konflikty, ako sú tie na Blízkom východe, a na vzdelávacie centrum zamerané na predchádzanie ozbrojeným konfliktom.

K multifunkčnosti baziliky by prispelo aj vybudovanie spoločenských miestností pre stretávanie ľudí, konferenčných miestností a modlitební.

V duchu zmierenia si biskup želá, aby monument bol pripomienkou nielen na spojeneckých vojakov pred nemeckou inváziou, ale aj na padlých nemeckých vojakov, ktorí pred 100 rokmi porušili neutralitu Belgicka a začali prvú svetovú vojnu.

Premena pamiatkového súboru na predmestí Cointe na širší spoločenský, kultúrny a medzicivilizačný objekt by podľa odhadov stála okolo tri až štyri milióny eur.