Vplyvné skupiny z prostredia občianskej spoločnosti však tento projekt odmietli a vyhlásili, že ho budú bojkotovať.
Autor TASR
Bamako 27. decembra (TASR) - Vláda v africkom štáte Mali v pondelok spustila štvordňovú Národnú konferenciu o reforme, ktorá má krajinu pripraviť na návrat pod civilnú správu po vojenskom prevrate z augusta minulého roku. Informovala o tom agentúra AFP.
Vplyvné skupiny z prostredia občianskej spoločnosti však tento projekt odmietli a vyhlásili, že ho budú bojkotovať. Opozícia kritizuje diskusie na fóre ako neplodné a žiada čo najskoršie voľby.
Táto celoštátna konferencia nasleduje po sérii konzultácií na miestnej úrovni, ktoré sa konali v 51 zo 60 oblastí, s výnimkou regiónov Kidal a Menaka na severe krajiny, ovládaných džihádistami. Konzultácie sa konali aj na 26 miestach v zahraničí, kde na ne boli prizvaní zástupcovia malijskej diaspóry.
Agentúra AFP v pondelok informovala, že dočasný malijský prezident, plukovník Assimi Goita, v otváracom prejave konferencie vyslovil očakávanie, že z nej vzídu "konkrétne návrhy reforiem a riešení aj pre zvyšok prechodného obdobia".
Goita pripomenul, že v Mali sú okrem bezpečnosti v kríze aj všetky vrstvy spoločnosti. Stretnutia v rámci konferencie sú podľa neho aj príležitosťou "na nekompromisnú a hĺbkovú diagnostiku stavu národa".
"Nové Mali" sa podľa Goitovho ponímania "chce už konečne zbaviť korupcie a viac sa zaujímať o hodnoty a život v mieri". Vyhlásil, že návrhy a závery, ktoré vzídu z konferencie, budú "len začiatkom procesu totálnej revízie" krajiny, ktorá by sa podľa neho mala zmeniť "na prosperujúce Mali".
Situácia v Mali vyvoláva rastúce znepokojenie, keďže krajina má od júna po druhom štátnom prevrate za necelý rok len prechodnú vládu, ktorá by nemusela dodržať prísľub uskutočnenia volieb vo februári, vysvetlila agentúra AFP.
Lídri krajín západnej Afriky sa v polovici decembra na summite v Nigérii zhodli, že voľby v Mali sa musia uskutočniť v pôvodne stanovenom termíne – do konca februára roku 2022. Ak by súčasné vojenské velenie v Mali nepodniklo žiadne kroky na ich zorganizovanie, Združenie krajín západnej Afriky (ECOWAS) v januári uvalí na Mali ďalšie sankcie.
Mali je centrom džihádistického povstania, ktoré sa v roku 2012 začalo na severe krajiny a o tri roky neskôr sa rozšírilo do susedných štátov Niger a Burkina Faso.
Francúzsko v roku 2013 začalo v Mali vojenskú intervenciu. Svoju vojenskú misiu v Mali však nedávno zredukovalo. Kontingent 5100 vojakov sa čoskoro ďalej zníži na 3000.
V obave z násilností, ktoré si vyžiadali životy tisícov ľudí, utiekli státisíce ďalších zo svojich domovov.
Vplyvné skupiny z prostredia občianskej spoločnosti však tento projekt odmietli a vyhlásili, že ho budú bojkotovať. Opozícia kritizuje diskusie na fóre ako neplodné a žiada čo najskoršie voľby.
Táto celoštátna konferencia nasleduje po sérii konzultácií na miestnej úrovni, ktoré sa konali v 51 zo 60 oblastí, s výnimkou regiónov Kidal a Menaka na severe krajiny, ovládaných džihádistami. Konzultácie sa konali aj na 26 miestach v zahraničí, kde na ne boli prizvaní zástupcovia malijskej diaspóry.
Agentúra AFP v pondelok informovala, že dočasný malijský prezident, plukovník Assimi Goita, v otváracom prejave konferencie vyslovil očakávanie, že z nej vzídu "konkrétne návrhy reforiem a riešení aj pre zvyšok prechodného obdobia".
Goita pripomenul, že v Mali sú okrem bezpečnosti v kríze aj všetky vrstvy spoločnosti. Stretnutia v rámci konferencie sú podľa neho aj príležitosťou "na nekompromisnú a hĺbkovú diagnostiku stavu národa".
"Nové Mali" sa podľa Goitovho ponímania "chce už konečne zbaviť korupcie a viac sa zaujímať o hodnoty a život v mieri". Vyhlásil, že návrhy a závery, ktoré vzídu z konferencie, budú "len začiatkom procesu totálnej revízie" krajiny, ktorá by sa podľa neho mala zmeniť "na prosperujúce Mali".
Situácia v Mali vyvoláva rastúce znepokojenie, keďže krajina má od júna po druhom štátnom prevrate za necelý rok len prechodnú vládu, ktorá by nemusela dodržať prísľub uskutočnenia volieb vo februári, vysvetlila agentúra AFP.
Lídri krajín západnej Afriky sa v polovici decembra na summite v Nigérii zhodli, že voľby v Mali sa musia uskutočniť v pôvodne stanovenom termíne – do konca februára roku 2022. Ak by súčasné vojenské velenie v Mali nepodniklo žiadne kroky na ich zorganizovanie, Združenie krajín západnej Afriky (ECOWAS) v januári uvalí na Mali ďalšie sankcie.
Mali je centrom džihádistického povstania, ktoré sa v roku 2012 začalo na severe krajiny a o tri roky neskôr sa rozšírilo do susedných štátov Niger a Burkina Faso.
Francúzsko v roku 2013 začalo v Mali vojenskú intervenciu. Svoju vojenskú misiu v Mali však nedávno zredukovalo. Kontingent 5100 vojakov sa čoskoro ďalej zníži na 3000.
V obave z násilností, ktoré si vyžiadali životy tisícov ľudí, utiekli státisíce ďalších zo svojich domovov.