Ak sa splnia predpovede z prieskumov, Pena Nieto by sa mohol tešiť parlamentnej väčšine, akej sa netešila žiadna mexická vláda už 15 rokov.
Autor TASR
Mexico City 1. júla (TASR) - Mexičania dnes hlasujú v najväčších voľbách v dejinách krajiny: volia si nového prezidenta a nový Kongres, ako aj guvernérov šiestich mexických štátov a starostu hlavného mesta.
Približne 79,5 milióna zo 114 miliónov občanov Mexika je oprávnených hlasovať. Volebné strediská by sa mali zatvoriť o 18.00 h miestneho času, čo znamená, že volebné strediská v mexických štátoch pri Tichom oceáne sa zatvoria SELČ v pondelok o 3.00 h.
Prvé odhady volebných výsledkov zverejnia ihneď po ich zatvorení a ústredná volebná komisia zverejní o 6.45 h SELČ výsledky oficiálneho rýchleho zratúvania, založeného na reprezentatívnej vzorke volebných stredísk.
Prezident je volený priamou voľbou, iba v jednom kole hlasovania, na šesťročné funkčné obdobie bez možnosti znovuzvolenia. Jasným favoritom je podľa prieskumov verejnej mienky 45-ročný Enrique Pena Nieto z centristickej Inštitucionálnej revolučnej strany (PRI). Má pohodlný náskok pred Andrésom Manuelom Lópezom Obradorom zo stredoľavej Strany demokratickej revolúcie (PRD) a Josefinou Vázquezovou Motovou z vládnucej Strany národnej akcie (PAN), naznačili prieskumy.
Opozičná Inštitucionálna revolučná strana vládla v Mexiku bez prerušenia 71 rokov až do roku 2000. Odvtedy sa zreformovala, aby sa zbavila imidžu skorumpovanej vládnej strany.
Ak sa splnia predpovede z prieskumov, Pena Nieto by sa mohol tešiť parlamentnej väčšine, akej sa netešila žiadna mexická vláda už 15 rokov.
V roku 2006 súčasný prezident Felipe Calderón tesne porazil Lópeza Obradora - rozdielom 0,56 percenta, čo viedlo k zdĺhavému sporu a obvineniam z volebných podvodov.
Novozvolený prezident sa ujme funkcie 1. decembra, po päťmesačnom prechodnom období.
Mexiko je 14. najväčšou svetovou ekonomikou a má relatívne stabilnú ekonomiku. Hoci 46 percent Mexičanov, teda 52 miliónov ľudí, žije v chudobe, Mexiko je tiež domovom telekomunikačného magnáta Carlosa Slima, ktorý je podľa magazínu Forbes najbohatším mužom sveta.
Mexiko sužujú násilnosti, páchané jeho vplyvnými drogovými kartelmi. Od nástupu prezidenta Calderóna do funkcie v decembri 2006 prišlo pri organizovanom zločine o život vyše 50.000 ľudí.
Približne 79,5 milióna zo 114 miliónov občanov Mexika je oprávnených hlasovať. Volebné strediská by sa mali zatvoriť o 18.00 h miestneho času, čo znamená, že volebné strediská v mexických štátoch pri Tichom oceáne sa zatvoria SELČ v pondelok o 3.00 h.
Prvé odhady volebných výsledkov zverejnia ihneď po ich zatvorení a ústredná volebná komisia zverejní o 6.45 h SELČ výsledky oficiálneho rýchleho zratúvania, založeného na reprezentatívnej vzorke volebných stredísk.
Prezident je volený priamou voľbou, iba v jednom kole hlasovania, na šesťročné funkčné obdobie bez možnosti znovuzvolenia. Jasným favoritom je podľa prieskumov verejnej mienky 45-ročný Enrique Pena Nieto z centristickej Inštitucionálnej revolučnej strany (PRI). Má pohodlný náskok pred Andrésom Manuelom Lópezom Obradorom zo stredoľavej Strany demokratickej revolúcie (PRD) a Josefinou Vázquezovou Motovou z vládnucej Strany národnej akcie (PAN), naznačili prieskumy.
Opozičná Inštitucionálna revolučná strana vládla v Mexiku bez prerušenia 71 rokov až do roku 2000. Odvtedy sa zreformovala, aby sa zbavila imidžu skorumpovanej vládnej strany.
Ak sa splnia predpovede z prieskumov, Pena Nieto by sa mohol tešiť parlamentnej väčšine, akej sa netešila žiadna mexická vláda už 15 rokov.
V roku 2006 súčasný prezident Felipe Calderón tesne porazil Lópeza Obradora - rozdielom 0,56 percenta, čo viedlo k zdĺhavému sporu a obvineniam z volebných podvodov.
Novozvolený prezident sa ujme funkcie 1. decembra, po päťmesačnom prechodnom období.
Mexiko je 14. najväčšou svetovou ekonomikou a má relatívne stabilnú ekonomiku. Hoci 46 percent Mexičanov, teda 52 miliónov ľudí, žije v chudobe, Mexiko je tiež domovom telekomunikačného magnáta Carlosa Slima, ktorý je podľa magazínu Forbes najbohatším mužom sveta.
Mexiko sužujú násilnosti, páchané jeho vplyvnými drogovými kartelmi. Od nástupu prezidenta Calderóna do funkcie v decembri 2006 prišlo pri organizovanom zločine o život vyše 50.000 ľudí.