Napätie medzi oboma krajinami opäť vzrástlo po tom, ako Azerbajdžan v apríli zriadil kontrolnú pozíciu v Lačinskom koridore, ktorý je jedinou pozemnou cestou spájajúcou Náhorný Karabach s Arménskom.
Autor TASR
Moskva 17. mája (TASR) - Ministri zahraničných vecí Arménska a Azerbajdžanu sa v piatok stretnú v Moskve, kde budú rokovať o riešení desaťročia trvajúceho územného sporu o Náhorný Karabach. V stredu o tom informovala hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová, na ktorú sa odvoláva agentúra AFP.
Zacharovová priblížila, že pred trilaterálnym stretnutím šéfov diplomacií Ruska, Arménska a Azerbajdžanu majú arménsky minister Ararat Mirzojan a jeho azerbajdžanský kolega Džejhun Bajramov hovoriť o návrhu mierovej dohody.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Aliev sa v nedeľu v Bruseli stretli na rokovaniach, ktorým predsedal šéf Európskej rady Charles Michel. Ďalšie takéto stretnutie sa má uskutočniť 1. júna v Moldavsku, a mali by sa na ňom zúčastniť aj francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz.
Arménsko a Azerbajdžan sa už niekoľko desaťročí sporia o Náhorný Karabach, ktorý je formálne súčasťou Azerbajdžanu, ale žijú tam prevažne Arméni. Obe krajiny viedli o tento región dve vojny, ktoré si vyžiadali desaťtisíce obetí.
Napätie medzi oboma krajinami opäť vzrástlo po tom, ako Azerbajdžan v apríli zriadil kontrolnú pozíciu v Lačinskom koridore, ktorý je jedinou pozemnou cestou spájajúcou Náhorný Karabach s Arménskom. Arménsko to odsúdilo ako porušenie najnovšieho prímeria.
Jerevan je podľa AFP čoraz frustrovanejší z prístupu Moskvy, ktorá podľa neho zlyháva pri ochrane Arménska zoči-voči vojenským hrozbám zo strany Azerbajdžanu.
AFP dodáva, že v čase, keď Rusko vedie vojnu na Ukrajine a nie je ochotné vyvolávať napätie vo vzťahoch Tureckom, ktoré je kľúčovým spojencom Azerbajdžanu, sa o vedenie rokovaní medzi Jerevanom a Baku usilujú aj EÚ a USA. Toto zvýšené diplomatické angažovanie sa Bruselu a Washingtonu v oblasti Kaukazu však vyvoláva nevôľu Moskvy, ktorá je tradičným regionálnym hráčom, dodáva AFP.
Zacharovová priblížila, že pred trilaterálnym stretnutím šéfov diplomacií Ruska, Arménska a Azerbajdžanu majú arménsky minister Ararat Mirzojan a jeho azerbajdžanský kolega Džejhun Bajramov hovoriť o návrhu mierovej dohody.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Aliev sa v nedeľu v Bruseli stretli na rokovaniach, ktorým predsedal šéf Európskej rady Charles Michel. Ďalšie takéto stretnutie sa má uskutočniť 1. júna v Moldavsku, a mali by sa na ňom zúčastniť aj francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz.
Arménsko a Azerbajdžan sa už niekoľko desaťročí sporia o Náhorný Karabach, ktorý je formálne súčasťou Azerbajdžanu, ale žijú tam prevažne Arméni. Obe krajiny viedli o tento región dve vojny, ktoré si vyžiadali desaťtisíce obetí.
Napätie medzi oboma krajinami opäť vzrástlo po tom, ako Azerbajdžan v apríli zriadil kontrolnú pozíciu v Lačinskom koridore, ktorý je jedinou pozemnou cestou spájajúcou Náhorný Karabach s Arménskom. Arménsko to odsúdilo ako porušenie najnovšieho prímeria.
Jerevan je podľa AFP čoraz frustrovanejší z prístupu Moskvy, ktorá podľa neho zlyháva pri ochrane Arménska zoči-voči vojenským hrozbám zo strany Azerbajdžanu.
AFP dodáva, že v čase, keď Rusko vedie vojnu na Ukrajine a nie je ochotné vyvolávať napätie vo vzťahoch Tureckom, ktoré je kľúčovým spojencom Azerbajdžanu, sa o vedenie rokovaní medzi Jerevanom a Baku usilujú aj EÚ a USA. Toto zvýšené diplomatické angažovanie sa Bruselu a Washingtonu v oblasti Kaukazu však vyvoláva nevôľu Moskvy, ktorá je tradičným regionálnym hráčom, dodáva AFP.