Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Protestná akcia mala v Moskve formu protestu jednotlivých osôb, pretože na tie sa podľa zákona nevzťahuje oznamovacia povinnosť.
Autor TASR
Moskva 10. marca (TASR) - Pri pomníku kniežaťa Vladimíra neďaleko Kremľa v centre Moskvy sa v utorok konal protest proti "vynulovaniu" funkčných období prezidenta Vladimira Putina. Na mieste protestu sa zhromaždilo asi 100 ľudí. Informoval o tom spravodajský portál Novaja gazeta.
Táto akcia mala formu protestu jednotlivých osôb, pretože na tie sa podľa zákona nevzťahuje oznamovacia povinnosť. Jeho účastníci stáli v rade a medzi sebou si podávali kartónový transparent s rukou písaným NET (Nie).
Na mieste boli hliadky polície, ktoré účastníkom protestu skontrolovali doklady, či medzi nimi nie je neplnoletá osoba. Neďaleko boli pristavené policajné dodávky, ktorými zvyknú po opozičných protestoch prevážať zadržaných na oddelenia polície.
Tento protest bol reakciou na hlasovanie Štátnej dumy, ktorá v utorok v druhom čítaní prijala balík zmien a doplnkov do ústavy. Najnovšie k nim bolo zaradené aj ustanovenie o vynulovaní prezidentských mandátov, čo navrhla poslankyňa za vládnu stranu Jednotné Rusko Valentina Tereškovová, známa aj ako prvá kozmonautka na svete.
Putin v reakcii na to uviedol, že bude s týmto návrhom súhlasiť, ak ho v navrhovanom celoštátnom hlasovaní podporia občania a ak ústavný súd "oficiálne dospeje k záveru, že takáto zmena nebude v rozpore so zásadami a základnými ustanoveniami základného zákona" - ústavy.
Ruská opozícia chce v reakcii na tieto zámery 21. a 22. marca zorganizovať v Moskve protestné zhromaždenia.
Rozhlasová stanica Echo Moskvy uviedla, že organizátori očakávajú účasť 25.000 - 50.000 ľudí. Echo súčasne pripomenulo, že radnica zrejme týmto žiadostiam nevyhovie, keďže v utorok podvečer vydala zákaz verejných zhromaždení nad 5000 osôb pre riziko rozšírenia koronavírusu. Tento zákaz v Moskve platí do 10. apríla.
Komentátor Novej gazety Kirill Martynov sa domnieva, že Putinovo vyhlásenie, že podporí anulovanie prezidentských mandátov, ak s ním bude súhlasiť ústavný súd, prakticky znamená, že prezidentom zostane nasledujúcich viac ako desať rokov.
"Teraz má (Putin) v rukách bianko šek, že bude vládnuť v najbližších desiatich rokoch," uviedol Martynov. Pripomenul, že Tereškovová na poslancov naliehala, aby "prestali s pokrytectvom a robili len to, čo všetci občania očakávajú od svojich poslancov, či od sudcov," čo podľa Martynova znamená, že "naveky uzákonia moc Vladimira Putina nad našou krajinou."
Martynov dodal, že sudcovia ústavného súdu pravdepodobne sotva odmietnu vynulovať Putinove prezidentské mandáty.
"Sudcovia nemajú šancu to odmietnuť a pod takým tlakom urobia jediné možné rozhodnutie. Dnes vidíme pohreb Ruskej federácie v tej podobe, do akej sa formovala v roku 1993: keď bol prezident volený naozaj, nielen formálne," uviedol komentátor pre Echo Moskvy.
Echo pripomenulo, že predsedníčka hornej komory ruského parlamentu Valentina Matvijenková jednoznačne podporila návrh na vynulovanie prezidentských mandátov a pripustila, že Putin môže byť v roku 2024 znovu zvolený do funkcie prezidenta. Vyjadrila presvedčenie, že v týchto voľbách bude viacero kandidátov.
Táto akcia mala formu protestu jednotlivých osôb, pretože na tie sa podľa zákona nevzťahuje oznamovacia povinnosť. Jeho účastníci stáli v rade a medzi sebou si podávali kartónový transparent s rukou písaným NET (Nie).
Na mieste boli hliadky polície, ktoré účastníkom protestu skontrolovali doklady, či medzi nimi nie je neplnoletá osoba. Neďaleko boli pristavené policajné dodávky, ktorými zvyknú po opozičných protestoch prevážať zadržaných na oddelenia polície.
Tento protest bol reakciou na hlasovanie Štátnej dumy, ktorá v utorok v druhom čítaní prijala balík zmien a doplnkov do ústavy. Najnovšie k nim bolo zaradené aj ustanovenie o vynulovaní prezidentských mandátov, čo navrhla poslankyňa za vládnu stranu Jednotné Rusko Valentina Tereškovová, známa aj ako prvá kozmonautka na svete.
Putin v reakcii na to uviedol, že bude s týmto návrhom súhlasiť, ak ho v navrhovanom celoštátnom hlasovaní podporia občania a ak ústavný súd "oficiálne dospeje k záveru, že takáto zmena nebude v rozpore so zásadami a základnými ustanoveniami základného zákona" - ústavy.
Ruská opozícia chce v reakcii na tieto zámery 21. a 22. marca zorganizovať v Moskve protestné zhromaždenia.
Rozhlasová stanica Echo Moskvy uviedla, že organizátori očakávajú účasť 25.000 - 50.000 ľudí. Echo súčasne pripomenulo, že radnica zrejme týmto žiadostiam nevyhovie, keďže v utorok podvečer vydala zákaz verejných zhromaždení nad 5000 osôb pre riziko rozšírenia koronavírusu. Tento zákaz v Moskve platí do 10. apríla.
Komentátor Novej gazety Kirill Martynov sa domnieva, že Putinovo vyhlásenie, že podporí anulovanie prezidentských mandátov, ak s ním bude súhlasiť ústavný súd, prakticky znamená, že prezidentom zostane nasledujúcich viac ako desať rokov.
"Teraz má (Putin) v rukách bianko šek, že bude vládnuť v najbližších desiatich rokoch," uviedol Martynov. Pripomenul, že Tereškovová na poslancov naliehala, aby "prestali s pokrytectvom a robili len to, čo všetci občania očakávajú od svojich poslancov, či od sudcov," čo podľa Martynova znamená, že "naveky uzákonia moc Vladimira Putina nad našou krajinou."
Martynov dodal, že sudcovia ústavného súdu pravdepodobne sotva odmietnu vynulovať Putinove prezidentské mandáty.
"Sudcovia nemajú šancu to odmietnuť a pod takým tlakom urobia jediné možné rozhodnutie. Dnes vidíme pohreb Ruskej federácie v tej podobe, do akej sa formovala v roku 1993: keď bol prezident volený naozaj, nielen formálne," uviedol komentátor pre Echo Moskvy.
Echo pripomenulo, že predsedníčka hornej komory ruského parlamentu Valentina Matvijenková jednoznačne podporila návrh na vynulovanie prezidentských mandátov a pripustila, že Putin môže byť v roku 2024 znovu zvolený do funkcie prezidenta. Vyjadrila presvedčenie, že v týchto voľbách bude viacero kandidátov.
