Podľa výročnej správy evidoval Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV) k záveru roka 2018 celkove 24.100 pravicových extrémistov, čo predstavovalo oproti roku 2017 nárast o ďalších 100 osôb.
Autor TASR
,aktualizované Berlín 28. júna (TASR) - Nemecká vnútroštátna spravodajská služba má v evidencii viac pravicových extrémistov než kedykoľvek predtým. Vysoké počty hlási aj v prípade prívržencov extrémnej ľavice, islamistov či tzv. ríšskych občanov neuznávajúcich existenciu súčasného nemeckého štátu, informovala tlačová agentúra DPA.
Podľa výročnej správy zverejnenej vo štvrtok evidoval Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV) k záveru roka 2018 celkove 24.100 pravicových extrémistov, čo predstavovalo oproti roku 2017 nárast o ďalších 100 osôb. Z celkového počtu považuje takmer 13.000 za pripravených páchať násilie.
"V tejto chvíli predstavuje pravicový extrémizmus pre mňa nesmierne nebezpečenstvo," povedal pri predstavovaní správy v Berlíne nemecký minister vnútra Horst Seehofer. Neznamená to však podľa neho, že sa odvracia pozornosť od ľavicového extrémizmu alebo islamizmu.
Zatiaľ čo krajne pravicové subjekty, akým je Národnodemokratická strana Nemecka (NPD), v sledovanom období prichádzali o členov, posilňovalo sa napríklad hnutie tzv. identitárov. "Sú mladí, vystupujú moderne a ako strážcovia ústavy," konštatoval Seehofer s tým, že v konečnom dôsledku ide o rasizmus.
Seehofer zdôraznil, že veľkou hrozbou sú naďalej aj islamisti a útok z ich strany je kedykoľvek možný. Boj proti islamskému terorizmu sa podľa neho v súčasnosti sústreďuje na osoby, ktoré sa vracajú do Nemecka z bývalých pôsobísk organizácie Islamský štát.
Počet islamistov evidovaných BfV sa medziročne zvýšil z 25.810 na 26.560. V prípade ľavicového extrémizmu bol zaznamenaný 8,5-percentný nárast na približne 32.000 osôb. Odhadhuje, že zhruba 9000 z nich je pripravených páchať násilie. Podľa Seehofera boli však činy spájané s ľavicovým extrémizmom vlani "výrazne na ústupe". Správa pripisuje tento vývoj predovšetkým chýbajúcej príležitosti, akou bol napríklad summit skupiny G20 v predchádzajúcom roku.
Nemecko bude môcť po novom odoberať občianstvo osobám, ktoré sa v zahraničí zapojili do boja po boku teroristických milícií. Dané sprísnenie zákonov o štátnej príslušnosti schválil vo štvrtok večer nemecký Spolkový snem (Bundestag), informovala tlačová agentúra DPA.
Odňatie nemeckého občianstva bude možné pod podmienkou, že daná osoba má prinajmenšom jedno ďalšie občianstvo. Berlín totiž "zásadne" nechce nikoho ponechať bez štátnej príslušnosti.
Poslanec vládnej Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) Michael Kuffer vysvetlil, že touto reformou sa zamedzí tomu, aby sa teroristi a násilníci vracali z oblastí bojov do spolkovej republiky a stávali sa nebezpečenstvom pre miestne obyvateľstvo.
Nemecké opozičné strany takéto opatrenie jednotne odmietli. Zatiaľ čo pravicovo-populistická Alternatíva pre Nemecko (AfD) ho považuje za nepostačujúce, liberálna Slobodná demokratická strana (FDP), Ľavica a Zelení hovoria o jeho prehnanosti. Predstaviteľka Ľavice Ulla Jelpkeová vyjadrila názor, že po schválení odoberania občianstva zahraničným bojovníkom môžu prísť aj výzvy na rovnaký postup voči páchateľom trestných činov alebo politicky nepohodlným osobám.
Poslanci Spolkového snemu zároveň schválili aj sprísnenie pravidiel pri udeľovaní nemeckého občianstva. To nebude po novom dostupné napríklad pre osoby, ktoré žijú v mnohoženstve. Navyše sa predĺži lehota, počas ktorej bude možné nemecký pas novému držiteľovi odobrať, a to z piatich na desať rokov. Týka sa to prípadov, keď úrady zistia, že žiadateľ klamal o svojej totožnosti.
Podľa výročnej správy zverejnenej vo štvrtok evidoval Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV) k záveru roka 2018 celkove 24.100 pravicových extrémistov, čo predstavovalo oproti roku 2017 nárast o ďalších 100 osôb. Z celkového počtu považuje takmer 13.000 za pripravených páchať násilie.
"V tejto chvíli predstavuje pravicový extrémizmus pre mňa nesmierne nebezpečenstvo," povedal pri predstavovaní správy v Berlíne nemecký minister vnútra Horst Seehofer. Neznamená to však podľa neho, že sa odvracia pozornosť od ľavicového extrémizmu alebo islamizmu.
Zatiaľ čo krajne pravicové subjekty, akým je Národnodemokratická strana Nemecka (NPD), v sledovanom období prichádzali o členov, posilňovalo sa napríklad hnutie tzv. identitárov. "Sú mladí, vystupujú moderne a ako strážcovia ústavy," konštatoval Seehofer s tým, že v konečnom dôsledku ide o rasizmus.
Seehofer zdôraznil, že veľkou hrozbou sú naďalej aj islamisti a útok z ich strany je kedykoľvek možný. Boj proti islamskému terorizmu sa podľa neho v súčasnosti sústreďuje na osoby, ktoré sa vracajú do Nemecka z bývalých pôsobísk organizácie Islamský štát.
Počet islamistov evidovaných BfV sa medziročne zvýšil z 25.810 na 26.560. V prípade ľavicového extrémizmu bol zaznamenaný 8,5-percentný nárast na približne 32.000 osôb. Odhadhuje, že zhruba 9000 z nich je pripravených páchať násilie. Podľa Seehofera boli však činy spájané s ľavicovým extrémizmom vlani "výrazne na ústupe". Správa pripisuje tento vývoj predovšetkým chýbajúcej príležitosti, akou bol napríklad summit skupiny G20 v predchádzajúcom roku.
Bojovníkom teroristických skupín v zahraničí budú odoberať občianstvo
Nemecko bude môcť po novom odoberať občianstvo osobám, ktoré sa v zahraničí zapojili do boja po boku teroristických milícií. Dané sprísnenie zákonov o štátnej príslušnosti schválil vo štvrtok večer nemecký Spolkový snem (Bundestag), informovala tlačová agentúra DPA.
Odňatie nemeckého občianstva bude možné pod podmienkou, že daná osoba má prinajmenšom jedno ďalšie občianstvo. Berlín totiž "zásadne" nechce nikoho ponechať bez štátnej príslušnosti.
Poslanec vládnej Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) Michael Kuffer vysvetlil, že touto reformou sa zamedzí tomu, aby sa teroristi a násilníci vracali z oblastí bojov do spolkovej republiky a stávali sa nebezpečenstvom pre miestne obyvateľstvo.
Nemecké opozičné strany takéto opatrenie jednotne odmietli. Zatiaľ čo pravicovo-populistická Alternatíva pre Nemecko (AfD) ho považuje za nepostačujúce, liberálna Slobodná demokratická strana (FDP), Ľavica a Zelení hovoria o jeho prehnanosti. Predstaviteľka Ľavice Ulla Jelpkeová vyjadrila názor, že po schválení odoberania občianstva zahraničným bojovníkom môžu prísť aj výzvy na rovnaký postup voči páchateľom trestných činov alebo politicky nepohodlným osobám.
Poslanci Spolkového snemu zároveň schválili aj sprísnenie pravidiel pri udeľovaní nemeckého občianstva. To nebude po novom dostupné napríklad pre osoby, ktoré žijú v mnohoženstve. Navyše sa predĺži lehota, počas ktorej bude možné nemecký pas novému držiteľovi odobrať, a to z piatich na desať rokov. Týka sa to prípadov, keď úrady zistia, že žiadateľ klamal o svojej totožnosti.