Predvolebné plagáty, na ktorých je zobrazený nemecký kancelár Olaf Scholz (vpravo) a hlavný kandidát CDU Friedrich Merz, stoja na lúke v Nieder-Erlenbachu pri Frankfurte nad Mohanom, Nemecko, 5. februára 2025.Foto: TASR/AP
Voľby do Bundestagu sa mali pôvodne konať 28. septembra 2025. Avšak 6. novembra 2024 padla koalícia kancelára Olafa Scholza zložená zo sociálnych demokratov, strany Zelených a liberálov z FDP.
Bratislava 20. februára (TASR) - Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier rozpustil štyri dni pred koncom minulého roka Spolkový snem (Bundestag) a zároveň oznámil, že na 23. februára vypísal predčasné voľby.
TASR prináša v súvislosti s nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami v Nemecku dokumentačný materiál.
Voľby do Bundestagu sa mali pôvodne konať 28. septembra 2025. Avšak 6. novembra 2024 padla koalícia kancelára Olafa Scholza zložená zo sociálnych demokratov, strany Zelených a liberálov z FDP. V dejinách Nemecka išlo o vôbec prvú takúto vládnu koalíciu nazývanú aj "semaforová". Kancelár Scholz požiadal následne parlament, aby hlasoval o vyslovení dôvery. Podľa očakávania poslanci vyjadrili 16. decembra spolkovému kancelárovi nedôveru, čím sa otvorila cesta k vyhláseniu v poradí štvrtých predčasných volieb do Bundestaguv v histórii krajiny.
Prvé predčasné voľby do Spolkového snemu sa uskutočnili 19. novembra 1972. Zvíťazila v nich Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) pred Kresťanskodemokratickou úniou (CDU)/Kresťansko-sociálnou úniou (CSU). Bolo to prvé volebné víťazstvo sociálnych demokratov od prvých volieb do Spolkového snemu v roku 1949. Druhýkrát sa konali 6. marca 1983, keď najviac hlasov získala CDU/CSU, a zatiaľ posledné predčasné parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnili 18. septembra 2005, vyhrala opäť CDU/CSU.
Už túto nedeľu pristúpi k volebným urnám takmer 60 miliónov oprávnených voličov, ktorí rozhodnú o zložení v poradí 21. Bundestagu. Počet poslancov je po volebnej reforme z roku 2023 ohraničený počtom 630, predchádzajúci Spolkový snem mal o 100 poslancov viac (733).
Na snímke zľava Olaf Scholz z Nemeckej sociálnodemokratickej strany, Robert Habeck zo strany Zelených, Friedrich Merz z Nemeckej kresťanskodemokratickej únie a Alice Weidelová zo strany Alternatíva pre Nemecko (AFD) sa zúčastňujú na televíznej diskusii v Berlíne v nedeľu 16. februára 2025.Foto: TASR/AP
Miestami veľmi ostrej vrcholiacej predvolebnej kampani dominuje téma migrácie, hospodárska a finančná politika, vzťah ku krajne pravicovej strane Alternatíva pre Nemecko (AfD) a vojna na Ukrajine. Po januárovej inaugurácii amerického prezidenta Donalda Trumpa sa dostal do popredia aj postoj k novej administratíve Bieleho domu.
Do boja o hlasy voličov idú sociálni demokrati na čele s kancelárom Olafom Scholzom, lídrom konzervatívnej opozície CDU/CSU je Friedrich Merz, stranu Zelení (Bündnis 90/Die Grünen) vedie vicekancelár Robert Habeck a kandidátkou na post kancelára za protiimigračnú stranu AfD je Alice Weidelová, ktorú otvorene podporuje americký podnikateľ a najbohatší muž sveta Elon Musk. To sú zároveň zástupcovia strán, ktoré sa podľa najnovších predvolebných prieskumov dostanú do parlamentu.
Na základe výsledkov prieskumu hamburského Inštitútu GMS si aj krátko pred voľbami udržiava CDU/CSU s 31 percentami značný náskok pred AfD, ktorej by dali voliči 20 percent hlasov. Tretí sú vládnuci sociálni demokrati s 15 percentami a na štvrtom mieste sú Zelení s 13 percentami.
Zaujímavé bude sledovať, ako obstoja menšie strany, ktoré môžu rozhodnúť, či po voľbách vznikne dvojkoalícia alebo trojkoalícia. Do Bundestagu by sa na základe prieskumu mala dostať strana Ľavica (Die Linke) so šiestimi percentami a tesne pod päťpercentnou hranicou zvoliteľnosti sa pohybujú so štyrmi percentami tak FDP, ako aj Aliancia Sahry Wagenknechtovej (Bündnis Sahra Wagenknecht, BSW).
Podľa prieskumu inštitútu pre výskum verejnej mienky YouGov pre tlačovú agentúru DPA sa každý piaty volič rozhodne krátko pred konaním volieb. Trinásť percent voličov chce urobiť konečné rozhodnutie v najbližších dňoch a sedem až v samotný deň hlasovania.
Na archívnej snímke Olaf Scholz, nemecký kancelár Sociálnodemokratickej strany (SPD).Foto: TASR/AP
Najväčšie šance zasadnúť do kresla spolkového kancelára má kresťanský demokrat Friedrich Merz. Napriek tomu, že koncom januára hlasovala CDU/CSU za návrhy na sprísnenie migračnej politiky spolu s AfD, povolebnú spoluprácu s krajnou pravicou v posledných dňoch rozhodne vylúčil. Nedávne hlasovanie v Spolkovom sneme vyvolalo značnú vlnu kritiky a do ulíc miest vyhnalo státisíce ľudí. Únia ním totiž porušila v Nemecku desaťročia platiaci tzv. firewall (protipožiarny múr), čiže nepísanú dohodu, na základe ktorej demokratické strany nespolupracovali ani nehlasovali s krajnou pravicou.
Za možných koaličných partnerov označuje Merz SPD alebo Zelených. CDU/CSU so stranou Zelení ešte nikdy nevládla, zatiaľ čo po doteraz posledných predčasných parlamentných voľbách v roku 2005 vytvorila Angela Merkelová kabinet zložený z CDU/CSU a SPD, teda tzv. veľkú koalíciu, a začala svoju 16-ročnú éru vládnutia.
Chronológia volieb do Spolkového snemu (Bundestagu) od roku 1990
2. december 1990
Konali sa prvé voľby do Bundestagu po opätovnom zjednotení Nemecka. Najsilnejšou frakciou sa stala Kresťanskodemokratická únia (CDU) so sesterskou Kresťansko-sociálnou úniou (CSU) so ziskom 43,8 percenta, druhá skončila Sociálnodemokratická strana (SPD), ktorej dali voliči 33,5 percenta hlasov, a tretí liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP) s 11 percentami. Do parlamentu sa dostali tiež Zelení (Die Grnen) s 3,8 percenta a po prvýkrát aj postkomunisti zo Strany demokratického socializmu (PDS), ktorí získali 2,4 percenta hlasov voličov.
Kancelár nemeckého zjednotenia Helmut Kohl vytvoril čierno-žltú vládnu koalíciu zloženú z CDU/CSU a FDP.
16. október 1994
Voľby do Spolkového snemu vyhrala CDU/CSU (41,5 percenta), pred SPD (36,4 percenta), Zelenými (Bndnis 90/Die Grnen - 7,3 percenta), FDP (6,9 percenta) a postkomunistami z PDS (4,4 percenta). Voliči potvrdili pokračovanie koalície CDU/CSU a FDP kancelára Helmuta Kohla.
27. september 1998
Parlamentné voľby priniesli víťazstvo sociálnych demokratov (40,9 percenta), keď na druhé miesto zosadili CDU/CSU (35,2 percenta). Tretí skončili Zelení (6,7 percenta), štvrtí liberáli z FDP (6,2 percenta) a do Bundestagu sa dostali aj postkomunisti z PDS (5,1 percenta). Nový spolkový kancelár, sociálny demokrat Gerhard Schröder (SPD), vytvoril po prvý raz červeno-zelenú vládnu koalíciu.
22. september 2002
Vo voľbách do Spolkového snemu dosiahli CDU/CSU a SPD zhodne 38,5 percenta hlasov voličov, pričom sociálni demokrati zvíťazili iba o 6027 hlasov. Keďže však Zelení získali 8,6 percenta a FDP 7,4 percenta, kancelár Gerhard Schröder (SPD) mohol pokračovať v koalícii so Zelenými.
18. september 2005
V predčasných voľbách zvíťazila CDU/CSU (35,2 percenta) pred SPD (34,2 percenta). Na treťom mieste skončili liberáli z FDP (9,8 percenta), štvrtí boli postkomunisti z PDS (8,7 percenta) a v parlamente zasadli aj Zelení (8,1 percenta).
Po voľbách sa začína éra spolkovej kancelárky Angely Merkelovej (CDU), ktorá vytvorila svoj prvý kabinet z CDU/CSU a SPD, teda tzv. veľkú koalíciu.
27. september 2009
Tak Únia, ako aj sociálni demokrati si vo voľbách do Bundestagu zaknihovali dosiaľ najhorší výsledok od roku 1949 - CDU/CSU 33,8 percenta a SPD 23 percent. Tretia bola FDP (14,6 percenta), štvrtá skončila strana Ľavica (Die Linke - 11,9 percenta) založená v júni 2007 a na piatom mieste Zelení (10,7 percenta). V druhom kabinete Angely Merkelovej nahradili sociálnych demokratov liberáli z FDP, vznikla čierno-žltá vládna koalícia.
22. september 2013
Po takmer 20 rokoch sa Únii podarilo opäť prekonať 40-percentnú hranicu, keď CDU/CSU získala 41,5 percenta hlasov voličov. Druhí sociálni demokrati dostali od voličov len 25,7 percenta hlasov. Do Bundestagu sa dostali ešte zástupcovia Ľavice (8,6 percenta) a Zelení (8,4 percenta), ale prvý raz od roku 1949 zostali pred bránami Spolkového snemu liberáli z FDP (4,8 percenta).
Vo vláde kancelárky Angely Merkelovej (CDU) nahradili FDP sociálni demokrati, čiže po štyroch rokoch sa moci ujala opäť veľká koalícia.
24. september 2017
Voľby do 19. Spolkového snemu vyhrala CDU/CSU so ziskom 32,9 percenta hlasov. SPD na druhom mieste dosiahla s 20,5 percenta dosiaľ najhorší volebný výsledok vo svojich dejinách. Tretia skončila krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD - 12,6 percenta), ktorá sa dostala do Bundestagu prvýkrát. V Spolkovom sneme zasadli ďalej liberáli (10,7 percenta), zástupcovia Ľavice (9,2 percenta) a Zelení (8,9 percenta).
Až 12. marca 2018, teda takmer pol roka po parlamentných voľbách, podpísala kancelárka Angela Merkelová (CDU) dohodu o obnovení veľkej koalície zloženej z CDU/CSU a SPD.
26. september 2021
Boli to prvé voľby bez účasti spolkovej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá už v októbri 2018 vyhlásila, že sa na nich nezúčastní. Zvíťazili v nich so ziskom 25,7 percenta opoziční sociálni demokrati (SPD) vedení Olafom Scholzom. CDU so sesterskou CSU zaznamenala na druhom mieste najhorší volebný výsledok v dejinách. CDU/CSU získala iba 24,1 percenta hlasov voličov a prvýkrát sa dostala pod hranicu 25 percent. Tretí skončili Zelení (14,8 percenta), za nimi liberáli z FDP (11,5 percenta) a na piatom mieste boli pravicoví radikáli z AfD (10,3 percenta). V parlamente zasadli aj ľavicoví poslanci zo strany Ľavica (4,9 percenta).
Budúci spolkový kancelár Olaf Scholz oznámil 24. novembra 2021 vznik tzv. semaforovej koalície zloženej zo sociálnych demokratov, zelených a liberálov. Rozpadla sa 6. novembra 2024 po tom, ako kancelár Scholz odvolal z funkcie ministra financií a šéfa koaličnej FDP Christiana Lindnera.
prehľad nemeckých kancelárov:
Konrad Adenauer (CDU) - v úrade od 15. septembra 1949 do 16. októbra 1963
V septembri 1949 ho zvolili za prvého kancelára Nemeckej spolkovej republiky (NSR), vládu vytvoril z Kresťanskodemokratickej únie (CDU), Kresťansko-sociálnej únie (CSU), liberálnej Slobodnej demokratickej strany (FDP) a pravicovej národno-konzervatívnej Nemeckej strany (DP).
Na poste spolkového kancelára, ktorý zastával 14 rokov, ho potvrdili v rokoch 1953, 1957 a 1961.
Ludwig Erhard (CDU) - v úrade od 16. októbra 1963 do 1. decembra 1966
Kresťanskodemokratický kancelár Ludwig Erhard stál tri roky na čele vlády zloženej z CDU/CSU a liberálnej FDP.
Kurt Georg Kiesinger (CDU) - v úrade od 1. decembra 1966 do 21. októbra 1969
Bol prvým spolkovým kancelárom, ktorý vytvoril kabinet tzv. veľkej koalície zloženej z CDU/CSU a Sociálnodemokratickej strany (SPD).
Willy Brandt (SPD) - v úrade od 21. októbra 1969 do 7. mája 1974
Voľby do Spolkového snemu, ktoré sa konali 28. septembra 1969, ukončili 20-ročné vládnutie CDU/CSU. Sociálny demokrat Willy Brandt vládol spoločne s liberálmi z FDP.
Helmut Schmidt (SPD) - v úrade od 16. mája 1974 do 1. októbra 1982
Pokračoval v sociálno-liberálnej vláde svojho predchodcu Willyho Brandta.
Helmut Kohl (CDU) - v úrade od 1. októbra 1982 do 27. októbra 1998
Kancelár nemeckého zjednotenia Helmut Kohl stál na čele piatich kabinetov, ktoré vytvoril vždy so sesterskou Kresťansko-sociálnou úniou (CSU) a liberálmi z FDP. V úrade bol rekordných 16 rokov a 26 dní.
Gerhard Schröder (SPD) - v úrade od 27. októbra 1998 do 22. novembra 2005
Po víťazstve vo voľbách do Bundestagu, ktoré sa uskutočnili 27. septembra 1998, sa k moci dostala prvá červeno-zelená vláda sociálneho demokrata Gerharda Schrödera.
Angela Merkelová (CDU) - v úrade od 22. novembra 2005 do 8. decembra 2021
Prvýkrát v dejinách Nemecka prevzala vládu 22. novembra 2005 žena. Angela Merkelová vytvorila svoj prvý kabinet z Kresťanskodemokratickej únie (CDU), sesterskej Kresťansko-sociálnej únie (CSU) a sociálnych demokratov (SPD). Veľká koalícia vládla do 28. októbra 2009.
Po voľbách do Spolkového snemu v roku 2009 vystriedali sociálnych demokratov vo vláde liberáli z FDP, ale po parlamentných voľbách v rokoch 2013 a 2017 sa kancelárka Merkelová opäť vrátila k veľkej koalícii zloženej z CDU/CSU a SPD.
Olaf Scholz (SPD) - v úrade od 8. decembra 2021 do súčasnosti
Po 16 rokoch vlády kresťanskej demokratky Angely Merkelovej zasadol do kresla spolkového kancelára opäť sociálny demokrat. Olaf Scholz oznámil 24. novembra 2021 vznik tzv. semaforovej koalície zloženej z SPD, strany Zelených a liberálov z FDP. V dejinách Nemecka išlo o vôbec prvú takúto vládnu koalíciu.
Bundestag zvolil Olafa Scholza za spolkového kancelára 8. decembra 2021. Jeho semaforová koalícia sa rozpadla 6. novembra 2024 po tom, ako kancelár Scholz odvolal z funkcie ministra financií a šéfa koaličnej FDP Christiana Lindnera.
Nemožno podľa neho dovoliť, aby sa zabudlo na mladých vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní Bratislavy. Považuje to za neprístojné a neúctivé voči obetiam druhej svetovej vojny.
- Tisíce ľudí vyšli v piatok do ulíc Bangui, metropoly Stredoafrickej republiky (SAR), aby protestovali proti zámerom tamojšieho prezidenta Faustina-Archangeho Touadéru uchádzať sa o tretie funkčné obdobie, a to s podporou žoldnierov z ruskej Vagnerovej skupiny.
- Na budúci týždeň, v utorok a stredu (8. - 9. 4.), sa v Bratislave uskutoční zasadnutie Rady predsedov Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov - UNCPGA.
- Návrh na zmenu Ústavy SR je len dymovou clonou. Vyhlásil to predsedaposlaneckého klubu PS Martin Dubéci v diskusii o novelách Ústavy SR, jednej z dielne vlády a druhej z KDH, v pléne Národnej rady (NR) SR.
- V Bratislave na Račianskej ulici pri stanici Vinohrady smerom docentra je osobné auto po požiari. Premávku polícia odkláňa cez protismer. Vodiči sa v úseku zdržia v oboch smeroch.
- V niektorých okresoch stále pretrváva zákaz vstupu do lesov. Cieľom zákazu, ktorý vydalo ministerstvo pôdohospodárstva, je zamedzenie šírenia vírusového ochorenia slintačky a krívačky. TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR.
- Belgický futbalista Kevin de Bruyne potvrdil, že prebiehajúca sezóna bude jeho posledná v drese Manchestru City. Tridsaťtriročný stredopoliar pôsobil u účastníka anglickej Premier League od augusta 2015.
