Prieskum inštitútu YouGov ukázal dramatický pokles nerozhodnutých voličov, píše agentúra DPA. Konečné rozhodnutie o tom, komu odovzdajú svoj hlas, urobilo už 74 percent respondentov.
Autor TASR
,aktualizované Berlín 24. septembra (TASR) - V Nemecku sa vo štvrtok večer na staniciach ARD a ZDF konala posledná televízna debata kandidátov na kancelára pred nedeľňajšími parlamentnými voľbami. Na rozdiel od troch predošlých sa na nej zúčastnili i lídri strán zastúpených v Spolkovom sneme.
Ako píše na svojej webstránke stanica ORF, kresťanskí demokrati (CDU), sociálni demokrati (SPD) i Zelení zdôraznili svoje ambície viesť novú vládu a diskutovali o možných podobách koalície a viacerých otázkach zahraničnej politiky.
Najdôležitejším zahraničnopolitickým cieľom bude podľa slov vicekancelára a kandidáta SPD Olafa Scholza silná a suverénna Európa. Zdôraznil tiež potrebu spolupráce s USA a Francúzskom čo sa týka bezpečnostnej politiky. Spolu so šéfom Kresťanskosociálnej únie (CSU) Markusom Söderom sa vyslovili za navýšenie rozpočtu pre obranu. Tento postoj kritizovala Janine Wisslerová zo strany Ľavica, ktorá odmieta zahraničné misie Nemecka v rámci Severoatlantickej aliancie. Ďalším významným bodom rozhovorov bola i otázka Číny. Šéf Slobodnej demokratickej strany (FDP) Christian Lindner sa kriticky vyjadril k investičnej dohode s Pekingom a žiadal "rovnaké zastúpenie našich záujmov a hodnôt".
Scholz, ktorý vedie v prieskumoch verejnej mienky, sa opätovne vyslovil za budúcu koalíciu so Zelenými, tentoraz sa však navyše aj dištancoval od kritizovanej možnosti trojčlennej koalície so stranou Ľavica. Annalena Baerbocková, kandidátka Zelených, na rozdiel od nedeľňajšej debaty so Scholzom a šéfom CDU Arminom Laschetom nepriniesla jasné vyjadrenie v prospech "zeleno-červenej" vlády. Medzi Zelenými a liberálmi z FDP došlo počas debaty k nezhodám čo sa týka finančnej politiky.
Diskutujúci politici sa venovali okrem iného téme dostupného bývania, a riešili i nenávistné prejavy na internete. Vrátili sa i k vražde zamestnanca čerpacej stanice v meste Idar-Oberstein na juhozápade Nemecka. Toho o život pripravil muž rozhnevaný tým, že si musel nasadiť na tvár rúško. "Radikalizácia sa začína na internete, kde je čoraz agresívnejšia a hlasnejšia," povedal v tejto súvislosti Laschet. Baerbocková vyzvala na sprísnenie zákona o zbraniach.
Prieskum inštitútu YouGov ukázal dramatický pokles nerozhodnutých voličov, píše agentúra DPA. Konečné rozhodnutie o tom, komu odovzdajú svoj hlas, urobilo už 74 percent respondentov. Predošlé prieskumy uvádzali, že tretina, resp. až 40 percent voličov ešte nemá jasno v tom, za koho budú hlasovať.
V prieskume Politikbarometer stanice ZDF získala konzervatívna únia CDU/CSU v porovnaní s minulým týždňom jeden percentuálny bod navyše a dosiahla 23 percent. Podpora SPD zostala na rovnakej úrovni 25 percent. Zelení si polepšili o pol percenta a dostali sa na 16,5 percenta. Krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) získala jeden bod navyše a má už desať percent. Hodnoty pre FDP (11 percent) a Ľavicu (šesť percent) sa nezmenili.
Chronológia volieb do Spolkového snemu od opätovného zjednotenia Nemecka, ku ktorému došlo 3. októbra 1990.
V nedeľu 26. septembra sa budú v Nemecku konať voľby do v poradí 20. Spolkového snemu. Viac ako 60 miliónov voličov rozhodne nielen o novom zložení Bundestagu, ale aj o novom spolkovom kancelárovi, pretože Angela Merkelová už viac na tento post nekandiduje.
2. december 1990
Konali sa prvé voľby do Bundestagu po opätovnom zjednotení Nemecka. Najsilnejšou frakciou sa stala Kresťanskodemokratická únia (CDU) so sesterskou Kresťanskosociálnou úniou (CSU) so ziskom 43,8 percenta. Druhá skončila Sociálnodemokratická strana (SPD), ktorej dali voliči 33,5 percenta hlasov, a tretí liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP) s 11 percentami. Do parlamentu sa dostali tiež zelení (Die Grnen) s 3,8 percentami a po prvý raz aj postkomunisti zo Strany demokratického socializmu (PDS), ktorí získali 2,4 percenta hlasov voličov. Kancelár nemeckého zjednotenia Helmut Kohl vytvoril čierno-žltú vládnu koalíciu zloženú z CDU/CSU a FDP.
16. október 1994
Voľby do Spolkového snemu vyhrala CDU/CSU (41,5 percenta) pred SPD (36,4 percenta), zelenými (Bndnis 90/Die Grnen - 7,3 percenta), FDP (6,9 percenta) a postkomunistami z PDS (4,4 percenta). Voliči potvrdili pokračovanie koalície CDU/CSU a FDP kancelára Helmuta Kohla.
27. september 1998
Parlamentné voľby priniesli víťazstvo sociálnych demokratov (40,9 percenta), keď na druhé miesto zosadili CDU/CSU (35,1 percent). Tretí skončili zelení (Bndnis 90/Die Grnen - 6,7 percent), štvrtí liberáli z FDP (6,2 percenta) a do Bundestagu sa dostali aj postkomunisti z PDS (5,1 percenta). Nový spolkový kancelár, sociálny demokrat Gerhard Schröder (SPD) vytvoril v Nemecku po prvý raz vládnucu červeno-zelenú koalíciu.
22. september 2002
Vo voľbách do Spolkového snemu dosiahla CDU/CSU, a rovnako aj SPD zhodne 38,5 percenta hlasov voličov, pričom sociálni demokrati zvíťazili iba o 6027 hlasov. Keďže však zelení získali 8,6 percenta a FDP 7,4 percenta, kancelár Gerhard Schröder (SPD) mohol pokračovať v koalícii so zelenými.
18. september 2005
V predčasných voľbách zvíťazila CDU/CSU (35,2 percentA) pred SPD (34,2 percenta). Na treťom mieste skončili liberáli z FDP (9,8 percenta), štvrtí boli postkomunisti z PDS (8,7 percenta) a v parlamente zasadli aj zelení (Bndnis 90/Die Grnen – 8,1 percenta).
Po voľbách sa začína éra spolkovej kancelárky Angely Merkelovej (CDU), ktorá vytvorila svoj prvý kabinet z CDU/CSU a SPD, teda tzv. veľkú koalíciu.
27. september 2009
Tak Únia, ako aj sociálni demokrati si vo voľbách do Bundestagu zaknihovali dosiaľ najhorší výsledok od roku 1949 – CDU/CSU (33,8 percenta) a SPD (23 percent). Tretí boli liberáli z FDP (14,6 percenta), štvrtá skončila v júni 2007 založená ľavicová strana (Die Linke – 11,9 percenta) a na piatom mieste zelení (Bndnis 90/Die Grnen – 10,7 percenta). V druhom kabinete Angely Merkelovej nahradili sociálnych demokratov liberáli z FDP, vznikla čierno-žltá vládna koalícia.
22. september 2013
Po takmer 20 rokoch sa Únii podarilo opäť prekonať 40-percentnú hranicu, keď CDU/CSU získala 41,5 percenta hlasov voličov. Druhí sociálni demokrati dostali od voličov len 25,7 percenta hlasov. Do Bundestagu sa dostali ešte zástupcovia ľavice (Die Linke – 8,6 percenta) a zelených (Bndnis 90/Die Grnen – 8,4 percenta), ale prvý raz od roku 1949 zostali pred bránami Spolkového snemu liberáli z FDP (4,8 percent).
Vo vláde kancelárky Angely Merkelovej (CDU) nahradili FDP sociálni demokrati, čiže po štyroch rokoch sa moci ujala opäť veľká koalícia.
24. september 2017
Voľby do 19. Spolkového snemu vyhrala CDU/CSU (32,9 percenta). SPD na druhom mieste dosiahla s 20,5 percentami dosiaľ najhorší volebný výsledok v dejinách. Tretia skončila krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD - 12,6 percenta), ktorá sa dostala do Bundestagu prvýkrát. V Spolkovom sneme zasadli opäť liberáli z FDP (10,7 percenta), ďalej zástupcovia ľavice (Die Linke – 9,2 percenta) a zelení (Bndnis 90/Die Grnen - 8,9 percenta).
Až 12. marca 2018, teda takmer pol roka po parlamentných voľbách, podpísala kancelárka Angela Merkelová (CDU) dohodu o obnovení veľkej koalície zloženej z CDU/CSU a SPD.
Nadchádzajúce voľby do nemeckého Spolkového snemu (Bundestag; 26. septembra) budú od roku 1949 prvými, v ktorých opäť nekandiduje úradujúci spolkový kancelár. Kresťanská demokratka Angela Merkelová (CDU) v októbri 2018 oznámila, že po skončení funkčného obdobia v roku 2021 sa už nebude uchádzať o post spolkovej kancelárky, ktorý zastáva 16 rokov.
Po svojich siedmich predchodcoch sa stala v dejinách Nemecka prvou ženou, ktorá sa postavila na čelo spolkovej vlády. Zároveň sa stala vo veku 51 rokov najmladším kancelárom a prvým, ktorý pochádzal z východu krajiny.
Konrad Adenauer (CDU) – v úrade od 15. septembra 1949 do 15. októbra 1963
V septembri 1949 bol zvolený za prvého kancelára Nemeckej spolkovej republiky (NSR), keď vládu vytvoril z Kresťanskodemokratickej únie (CDU), Kresťanskosociálnej únie (CSU), liberálnej Slobodnej demokratickej strany (FDP) a pravicovej národno-konzervatívnej Nemeckej strany (DP).
Na poste spolkového kancelára, ktorý zastával 14 rokov, bol potvrdený v rokoch 1953, 1957 a 1961.
Ludwig Erhard (CDU) – v úrade od 16. októbra 1963 do 30. novembra 1966
Kresťanskodemokratický kancelár Ludwig Erhard stál tri roky na čele vlády zloženej z CDU/CSU a liberálnej FDP.
Kurt Georg Kiesinger (CDU) – v úrade od 1. decembra 1966 do 20. októbra 1969
Kurt Georg Kiesinger bol prvým spolkovým kancelárom, ktorý vytvoril kabinet tzv. veľkej koalície zloženej z CDU/CSU a Sociálnodemokratickej strany (SPD).
Willy Brandt (SPD) – v úrade od 21. októbra 1969 do 6. mája 1974
Voľby do Spolkového snemu, ktoré sa konali 28. septembra 1969, ukončili 20-ročné vládnutie CDU/CSU. Sociálny demokrat Willy Brandt vládol spoločne s liberálmi z FDP.
Helmut Schmidt (SPD) – v úrade od 16. mája 1974 do 1. októbra 1982
Helmut Schmidt pokračoval v sociálno-liberálnej vláde svojho predchodcu Willyho Brandta.
Helmut Kohl (CDU) – v úrade od 1. októbra 1982 do 26. októbra 1998
Kancelár nemeckého zjednotenia Helmut Kohl stál na čele svojich piatich kabinetov, ktoré vytvoril vždy so sesterskou Kresťanskosociálnou úniou (CSU) a liberálmi z FDP. V úrade bol rekordných 16 rokov.
Gerhard Schröder (SPD) – v úrade od 27. októbra 1998 do 21. novembra 2005
Po víťazstve vo voľbách do Bundestagu, ktoré sa uskutočnili 27. septembra 1998, sa k moci dostala prvá červeno-zelená vláda sociálneho demokrata Gerharda Schrödera.
Angela Merkelová (CDU) – v úrade od 22. novembra 2005 – súčasnosť
Do kresla spolkového kancelára zasadla 22. novembra 2005 po prvýkrát v dejinách Nemecka žena. Svoj prvý kabinet vytvorila Angela Merkelová z Kresťanskodemokratickej únie (CDU), sesterskej Kresťanskosociálnej únie (CSU) a sociálnych demokratov (SPD). Vládol do 28. októbra 2009.
Po voľbách do Spolkového snemu v roku 2009 vystriedali sociálnych demokratov vo vláde liberáli z FDP, ale po parlamentných voľbách v rokoch 2013 a 2017 sa kancelárka Merkelová opäť vrátila k veľkej koalícii zloženej z CDU/CSU a SPD.
Ako píše na svojej webstránke stanica ORF, kresťanskí demokrati (CDU), sociálni demokrati (SPD) i Zelení zdôraznili svoje ambície viesť novú vládu a diskutovali o možných podobách koalície a viacerých otázkach zahraničnej politiky.
Najdôležitejším zahraničnopolitickým cieľom bude podľa slov vicekancelára a kandidáta SPD Olafa Scholza silná a suverénna Európa. Zdôraznil tiež potrebu spolupráce s USA a Francúzskom čo sa týka bezpečnostnej politiky. Spolu so šéfom Kresťanskosociálnej únie (CSU) Markusom Söderom sa vyslovili za navýšenie rozpočtu pre obranu. Tento postoj kritizovala Janine Wisslerová zo strany Ľavica, ktorá odmieta zahraničné misie Nemecka v rámci Severoatlantickej aliancie. Ďalším významným bodom rozhovorov bola i otázka Číny. Šéf Slobodnej demokratickej strany (FDP) Christian Lindner sa kriticky vyjadril k investičnej dohode s Pekingom a žiadal "rovnaké zastúpenie našich záujmov a hodnôt".
Scholz, ktorý vedie v prieskumoch verejnej mienky, sa opätovne vyslovil za budúcu koalíciu so Zelenými, tentoraz sa však navyše aj dištancoval od kritizovanej možnosti trojčlennej koalície so stranou Ľavica. Annalena Baerbocková, kandidátka Zelených, na rozdiel od nedeľňajšej debaty so Scholzom a šéfom CDU Arminom Laschetom nepriniesla jasné vyjadrenie v prospech "zeleno-červenej" vlády. Medzi Zelenými a liberálmi z FDP došlo počas debaty k nezhodám čo sa týka finančnej politiky.
Diskutujúci politici sa venovali okrem iného téme dostupného bývania, a riešili i nenávistné prejavy na internete. Vrátili sa i k vražde zamestnanca čerpacej stanice v meste Idar-Oberstein na juhozápade Nemecka. Toho o život pripravil muž rozhnevaný tým, že si musel nasadiť na tvár rúško. "Radikalizácia sa začína na internete, kde je čoraz agresívnejšia a hlasnejšia," povedal v tejto súvislosti Laschet. Baerbocková vyzvala na sprísnenie zákona o zbraniach.
Prieskum inštitútu YouGov ukázal dramatický pokles nerozhodnutých voličov, píše agentúra DPA. Konečné rozhodnutie o tom, komu odovzdajú svoj hlas, urobilo už 74 percent respondentov. Predošlé prieskumy uvádzali, že tretina, resp. až 40 percent voličov ešte nemá jasno v tom, za koho budú hlasovať.
V prieskume Politikbarometer stanice ZDF získala konzervatívna únia CDU/CSU v porovnaní s minulým týždňom jeden percentuálny bod navyše a dosiahla 23 percent. Podpora SPD zostala na rovnakej úrovni 25 percent. Zelení si polepšili o pol percenta a dostali sa na 16,5 percenta. Krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) získala jeden bod navyše a má už desať percent. Hodnoty pre FDP (11 percent) a Ľavicu (šesť percent) sa nezmenili.
Chronológia volieb do Spolkového snemu od opätovného zjednotenia Nemecka, ku ktorému došlo 3. októbra 1990.
V nedeľu 26. septembra sa budú v Nemecku konať voľby do v poradí 20. Spolkového snemu. Viac ako 60 miliónov voličov rozhodne nielen o novom zložení Bundestagu, ale aj o novom spolkovom kancelárovi, pretože Angela Merkelová už viac na tento post nekandiduje.
2. december 1990
Konali sa prvé voľby do Bundestagu po opätovnom zjednotení Nemecka. Najsilnejšou frakciou sa stala Kresťanskodemokratická únia (CDU) so sesterskou Kresťanskosociálnou úniou (CSU) so ziskom 43,8 percenta. Druhá skončila Sociálnodemokratická strana (SPD), ktorej dali voliči 33,5 percenta hlasov, a tretí liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP) s 11 percentami. Do parlamentu sa dostali tiež zelení (Die Grnen) s 3,8 percentami a po prvý raz aj postkomunisti zo Strany demokratického socializmu (PDS), ktorí získali 2,4 percenta hlasov voličov. Kancelár nemeckého zjednotenia Helmut Kohl vytvoril čierno-žltú vládnu koalíciu zloženú z CDU/CSU a FDP.
16. október 1994
Voľby do Spolkového snemu vyhrala CDU/CSU (41,5 percenta) pred SPD (36,4 percenta), zelenými (Bndnis 90/Die Grnen - 7,3 percenta), FDP (6,9 percenta) a postkomunistami z PDS (4,4 percenta). Voliči potvrdili pokračovanie koalície CDU/CSU a FDP kancelára Helmuta Kohla.
27. september 1998
Parlamentné voľby priniesli víťazstvo sociálnych demokratov (40,9 percenta), keď na druhé miesto zosadili CDU/CSU (35,1 percent). Tretí skončili zelení (Bndnis 90/Die Grnen - 6,7 percent), štvrtí liberáli z FDP (6,2 percenta) a do Bundestagu sa dostali aj postkomunisti z PDS (5,1 percenta). Nový spolkový kancelár, sociálny demokrat Gerhard Schröder (SPD) vytvoril v Nemecku po prvý raz vládnucu červeno-zelenú koalíciu.
22. september 2002
Vo voľbách do Spolkového snemu dosiahla CDU/CSU, a rovnako aj SPD zhodne 38,5 percenta hlasov voličov, pričom sociálni demokrati zvíťazili iba o 6027 hlasov. Keďže však zelení získali 8,6 percenta a FDP 7,4 percenta, kancelár Gerhard Schröder (SPD) mohol pokračovať v koalícii so zelenými.
18. september 2005
V predčasných voľbách zvíťazila CDU/CSU (35,2 percentA) pred SPD (34,2 percenta). Na treťom mieste skončili liberáli z FDP (9,8 percenta), štvrtí boli postkomunisti z PDS (8,7 percenta) a v parlamente zasadli aj zelení (Bndnis 90/Die Grnen – 8,1 percenta).
Po voľbách sa začína éra spolkovej kancelárky Angely Merkelovej (CDU), ktorá vytvorila svoj prvý kabinet z CDU/CSU a SPD, teda tzv. veľkú koalíciu.
27. september 2009
Tak Únia, ako aj sociálni demokrati si vo voľbách do Bundestagu zaknihovali dosiaľ najhorší výsledok od roku 1949 – CDU/CSU (33,8 percenta) a SPD (23 percent). Tretí boli liberáli z FDP (14,6 percenta), štvrtá skončila v júni 2007 založená ľavicová strana (Die Linke – 11,9 percenta) a na piatom mieste zelení (Bndnis 90/Die Grnen – 10,7 percenta). V druhom kabinete Angely Merkelovej nahradili sociálnych demokratov liberáli z FDP, vznikla čierno-žltá vládna koalícia.
22. september 2013
Po takmer 20 rokoch sa Únii podarilo opäť prekonať 40-percentnú hranicu, keď CDU/CSU získala 41,5 percenta hlasov voličov. Druhí sociálni demokrati dostali od voličov len 25,7 percenta hlasov. Do Bundestagu sa dostali ešte zástupcovia ľavice (Die Linke – 8,6 percenta) a zelených (Bndnis 90/Die Grnen – 8,4 percenta), ale prvý raz od roku 1949 zostali pred bránami Spolkového snemu liberáli z FDP (4,8 percent).
Vo vláde kancelárky Angely Merkelovej (CDU) nahradili FDP sociálni demokrati, čiže po štyroch rokoch sa moci ujala opäť veľká koalícia.
24. september 2017
Voľby do 19. Spolkového snemu vyhrala CDU/CSU (32,9 percenta). SPD na druhom mieste dosiahla s 20,5 percentami dosiaľ najhorší volebný výsledok v dejinách. Tretia skončila krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD - 12,6 percenta), ktorá sa dostala do Bundestagu prvýkrát. V Spolkovom sneme zasadli opäť liberáli z FDP (10,7 percenta), ďalej zástupcovia ľavice (Die Linke – 9,2 percenta) a zelení (Bndnis 90/Die Grnen - 8,9 percenta).
Až 12. marca 2018, teda takmer pol roka po parlamentných voľbách, podpísala kancelárka Angela Merkelová (CDU) dohodu o obnovení veľkej koalície zloženej z CDU/CSU a SPD.
Prehľad nemeckých spolkových kancelárov
Nadchádzajúce voľby do nemeckého Spolkového snemu (Bundestag; 26. septembra) budú od roku 1949 prvými, v ktorých opäť nekandiduje úradujúci spolkový kancelár. Kresťanská demokratka Angela Merkelová (CDU) v októbri 2018 oznámila, že po skončení funkčného obdobia v roku 2021 sa už nebude uchádzať o post spolkovej kancelárky, ktorý zastáva 16 rokov.
Po svojich siedmich predchodcoch sa stala v dejinách Nemecka prvou ženou, ktorá sa postavila na čelo spolkovej vlády. Zároveň sa stala vo veku 51 rokov najmladším kancelárom a prvým, ktorý pochádzal z východu krajiny.
Konrad Adenauer (CDU) – v úrade od 15. septembra 1949 do 15. októbra 1963
V septembri 1949 bol zvolený za prvého kancelára Nemeckej spolkovej republiky (NSR), keď vládu vytvoril z Kresťanskodemokratickej únie (CDU), Kresťanskosociálnej únie (CSU), liberálnej Slobodnej demokratickej strany (FDP) a pravicovej národno-konzervatívnej Nemeckej strany (DP).
Na poste spolkového kancelára, ktorý zastával 14 rokov, bol potvrdený v rokoch 1953, 1957 a 1961.
Ludwig Erhard (CDU) – v úrade od 16. októbra 1963 do 30. novembra 1966
Kresťanskodemokratický kancelár Ludwig Erhard stál tri roky na čele vlády zloženej z CDU/CSU a liberálnej FDP.
Kurt Georg Kiesinger (CDU) – v úrade od 1. decembra 1966 do 20. októbra 1969
Kurt Georg Kiesinger bol prvým spolkovým kancelárom, ktorý vytvoril kabinet tzv. veľkej koalície zloženej z CDU/CSU a Sociálnodemokratickej strany (SPD).
Willy Brandt (SPD) – v úrade od 21. októbra 1969 do 6. mája 1974
Voľby do Spolkového snemu, ktoré sa konali 28. septembra 1969, ukončili 20-ročné vládnutie CDU/CSU. Sociálny demokrat Willy Brandt vládol spoločne s liberálmi z FDP.
Helmut Schmidt (SPD) – v úrade od 16. mája 1974 do 1. októbra 1982
Helmut Schmidt pokračoval v sociálno-liberálnej vláde svojho predchodcu Willyho Brandta.
Helmut Kohl (CDU) – v úrade od 1. októbra 1982 do 26. októbra 1998
Kancelár nemeckého zjednotenia Helmut Kohl stál na čele svojich piatich kabinetov, ktoré vytvoril vždy so sesterskou Kresťanskosociálnou úniou (CSU) a liberálmi z FDP. V úrade bol rekordných 16 rokov.
Gerhard Schröder (SPD) – v úrade od 27. októbra 1998 do 21. novembra 2005
Po víťazstve vo voľbách do Bundestagu, ktoré sa uskutočnili 27. septembra 1998, sa k moci dostala prvá červeno-zelená vláda sociálneho demokrata Gerharda Schrödera.
Angela Merkelová (CDU) – v úrade od 22. novembra 2005 – súčasnosť
Do kresla spolkového kancelára zasadla 22. novembra 2005 po prvýkrát v dejinách Nemecka žena. Svoj prvý kabinet vytvorila Angela Merkelová z Kresťanskodemokratickej únie (CDU), sesterskej Kresťanskosociálnej únie (CSU) a sociálnych demokratov (SPD). Vládol do 28. októbra 2009.
Po voľbách do Spolkového snemu v roku 2009 vystriedali sociálnych demokratov vo vláde liberáli z FDP, ale po parlamentných voľbách v rokoch 2013 a 2017 sa kancelárka Merkelová opäť vrátila k veľkej koalícii zloženej z CDU/CSU a SPD.