Na snímke žena odovzdáva hlas v rámci volieb do nemeckého národného parlamentu vo volebnej miestnosti v Berlíne v nedeľu 26. septembra 2021.Foto: TASR/AP
Vo voľbách sa tento rok o priazeň voličov uchádza 47 politických strán.
Berlín 26. septembra (TASR) - V Nemecku sa v nedeľu o 8.00 h otvorili volebné miestnosti. Občania Nemeckej spolkovej republiky majú možnosť voliť poslancov v poradí 20. Spolkového snemu (Bundestag). Približne 60,4 milióna voličov rozhodne nielen o novom zložení Bundestagu, ale aj o novom spolkovom kancelárovi, pretože Angela Merkelová, ktorá bola pri moci 16 rokov, sa už o tento post znova neuchádza.
Volebný systém v Nemecku je pomerne zložitý. Každý z voličov má totiž dva hlasy. Prvý odovzdáva priamo kandidátovi vo svojom volebnom obvode a druhým hlasuje za niektorú z politických strán. Vo voľbách môžu voliť iba nemeckí občania, ktorí majú viac ako 18 rokov. V krajine by tento rok malo byť približne 2,8 milióna prvovoličov.
Volebné miestnosti uzavrú o 18.00 h, krátko na to budú k dispozícii prvé odhady.
Vo voľbách sa tento rok o priazeň voličov uchádza 47 politických strán. Na to, aby sa strana dostala do Spolkového snemu, potrebuje získať najmenej päť percent hlasov a mať troch kandidátov, ktorých voliči zvolia v priamych voľbách, uvádza stanica Deutsche Welle (DW).
Vo volebných prieskumoch vedú tri strany — stredopravicová konzervatívna únia CDU/CSU Angely Merkelovej, stredoľavicová Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) a strana Zelených.
Okrem toho sa podľa Deutsche Welle očakáva, že v Bundestagu by mali mať zastúpenie aj liberálna Slobodná demokratická strana (FDP), krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) a strana Ľavica. Všetky tieto strany majú v Spolkovom sneme zastúpenie aj v súčasnosti.
Predvolebná kampaň sa sústredila na otázky spojené s klimatickou krízou a znížením emisií skleníkových plynov, s bojom proti pandémii COVID-19 a ňou spôsobenou zhoršenou ekonomickou situáciou, ako aj podporou vlády pre Európsku úniu a NATO.
Nemci si vo voľbách síce priamo nevolia nového kancelára, avšak najsilnejšie strany určili svojich kandidátov na tento post. Odchádzajúca nemecká kancelárka Angela Merkelová (vľavo) a kandidát na post kancelára Armin Laschet z Kresťanskodemokratickej únie (CDU) mávajú počas posledného podujatia predvolebnej kampane CDU v Aachene pred nedeľňajšími parlamentnými voľbami v Nemecku v sobotu 25. septembra 2021.Foto: FOTO TASR/AP
Armin Laschet (60) je kandidátom na post kancelára Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Angely Merkelovej. Laschet je premiérom najľudnatejšej nemeckej spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko. Spočiatku bol vedúcim kandidátom, avšak neskôr v priebehu kampane sa jeho pozícia oslabila. Uškodilo mu aj video, ktoré zachytáva, ako sa usmieva počas júlovej spomienkovej udalosti na obete ničivých záplav v Nemecku, uvádza denník The Washington Post.
Olaf Scholz (63) je kandidátom SPD a podľa denníka New York Times je považovaný za politicky najskúsenejšieho. Scholz je v súčasnosti nemeckým ministrom financií a od roku 2018 tiež vicekancelárom. V predchádzajúcej vláde Angely Merkelovej pôsobil tiež na poste ministra práce. V posledných týždňoch jeho popularita medzi Nemcami narástla. Jeho strana začiatkom septembra predbehla v prieskumoch úniu CDU/CSU a odvtedy vedie. Na snímke Olaf Scholz (SPD), nemecký minister financií a top kandidát na nemeckého kancelára, počas poslednej predvolebnej kampane pred nedeľňajšími parlamentnými voľbami v Nemecku v piatok 24. septembra 2021 v Kolíne nad Rýnom, foto z archívu.Foto: TASR/AP
Annalena Baerbocková (40) je kandidátkou strany Zelených. Je najmladšou a jedinou ženskou kandidátkou na post kancelára. Po tom, ako bola ohlásená jej nominácia, prvé dojmy naznačovali, že má vo voľbách šancu. Avšak neskôr ju jej protivníci začali kritizovať pre nedostatok skúseností s politikou a pre plagiátorstvo.
TASR prináša chronológiu volieb do Spolkového snemu od opätovného zjednotenia Nemecka, ku ktorému došlo 3. októbra 1990
2. december 1990
Konali sa prvé voľby do Bundestagu po opätovnom zjednotení Nemecka. Najsilnejšou frakciou sa stala Kresťanskodemokratická únia (CDU) so sesterskou Kresťanskosociálnou úniou (CSU) so ziskom 43,8 percenta. Druhá skončila Sociálnodemokratická strana (SPD), ktorej dali voliči 33,5 percenta hlasov, a tretí liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP) s 11 percentami. Do parlamentu sa dostali tiež zelení (Die Grnen) s 3,8 percentami a po prvý raz aj postkomunisti zo Strany demokratického socializmu (PDS), ktorí získali 2,4 percenta hlasov voličov. Kancelár nemeckého zjednotenia Helmut Kohl vytvoril čierno-žltú vládnu koalíciu zloženú z CDU/CSU a FDP.
16. október 1994
Voľby do Spolkového snemu vyhrala CDU/CSU (41,5 percenta) pred SPD (36,4 percenta), zelenými (Bndnis 90/Die Grnen - 7,3 percenta), FDP (6,9 percenta) a postkomunistami z PDS (4,4 percenta). Voliči potvrdili pokračovanie koalície CDU/CSU a FDP kancelára Helmuta Kohla.
27. september 1998
Parlamentné voľby priniesli víťazstvo sociálnych demokratov (40,9 percenta), keď na druhé miesto zosadili CDU/CSU (35,1 percent). Tretí skončili zelení (Bndnis 90/Die Grnen - 6,7 percent), štvrtí liberáli z FDP (6,2 percenta) a do Bundestagu sa dostali aj postkomunisti z PDS (5,1 percenta). Nový spolkový kancelár, sociálny demokrat Gerhard Schröder (SPD) vytvoril v Nemecku po prvý raz vládnucu červeno-zelenú koalíciu.
22. september 2002
Vo voľbách do Spolkového snemu dosiahla CDU/CSU, a rovnako aj SPD zhodne 38,5 percenta hlasov voličov, pričom sociálni demokrati zvíťazili iba o 6027 hlasov. Keďže však zelení získali 8,6 percenta a FDP 7,4 percenta, kancelár Gerhard Schröder (SPD) mohol pokračovať v koalícii so zelenými.
18. september 2005
V predčasných voľbách zvíťazila CDU/CSU (35,2 percentA) pred SPD (34,2 percenta). Na treťom mieste skončili liberáli z FDP (9,8 percenta), štvrtí boli postkomunisti z PDS (8,7 percenta) a v parlamente zasadli aj zelení (Bndnis 90/Die Grnen – 8,1 percenta).
Po voľbách sa začína éra spolkovej kancelárky Angely Merkelovej (CDU), ktorá vytvorila svoj prvý kabinet z CDU/CSU a SPD, teda tzv. veľkú koalíciu.
27. september 2009
Tak Únia, ako aj sociálni demokrati si vo voľbách do Bundestagu zaknihovali dosiaľ najhorší výsledok od roku 1949 – CDU/CSU (33,8 percenta) a SPD (23 percent). Tretí boli liberáli z FDP (14,6 percenta), štvrtá skončila v júni 2007 založená ľavicová strana (Die Linke – 11,9 percenta) a na piatom mieste zelení (Bndnis 90/Die Grnen – 10,7 percenta). V druhom kabinete Angely Merkelovej nahradili sociálnych demokratov liberáli z FDP, vznikla čierno-žltá vládna koalícia.
22. september 2013
Po takmer 20 rokoch sa Únii podarilo opäť prekonať 40-percentnú hranicu, keď CDU/CSU získala 41,5 percenta hlasov voličov. Druhí sociálni demokrati dostali od voličov len 25,7 percenta hlasov. Do Bundestagu sa dostali ešte zástupcovia ľavice (Die Linke – 8,6 percenta) a zelených (Bndnis 90/Die Grnen – 8,4 percenta), ale prvý raz od roku 1949 zostali pred bránami Spolkového snemu liberáli z FDP (4,8 percent).
Vo vláde kancelárky Angely Merkelovej (CDU) nahradili FDP sociálni demokrati, čiže po štyroch rokoch sa moci ujala opäť veľká koalícia.
24. september 2017
Voľby do 19. Spolkového snemu vyhrala CDU/CSU (32,9 percenta). SPD na druhom mieste dosiahla s 20,5 percentami dosiaľ najhorší volebný výsledok v dejinách. Tretia skončila krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD - 12,6 percenta), ktorá sa dostala do Bundestagu prvýkrát. V Spolkovom sneme zasadli opäť liberáli z FDP (10,7 percenta), ďalej zástupcovia ľavice (Die Linke – 9,2 percenta) a zelení (Bndnis 90/Die Grnen - 8,9 percenta).
Až 12. marca 2018, teda takmer pol roka po parlamentných voľbách, podpísala kancelárka Angela Merkelová (CDU) dohodu o obnovení veľkej koalície zloženej z CDU/CSU a SPD.
