Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tŕňová koruna má tvar venca s priemerom 21 centimetrov a tvoria ju poprepletané vetvičky zviazané zlatými niťami.
Autor TASR
Paríž 13. decembra (TASR) - Do zrenovovanej parížskej katedrály Notre-Dame sa v piatok vrátila relikvia, ktorú kresťania uctievajú ako Kristovu tŕňovú korunu. Do Chrámu Matky Božej sa vrátila päť rokov po tom, čo bola zachránená pred plameňmi počas ničivého požiaru v apríli 2019, doplnila agentúra AP citovaná TASR.
Tŕňová koruna má tvar venca s priemerom 21 centimetrov a tvoria ju poprepletané vetvičky zviazané zlatými niťami. Je uložená v zdobenej zlatej schránke a tá je od piatku vystavená v novom relikviári, ktorý bol zhotovený podľa návrhu Sylvaina Dubuissona. Spolu s korunou je v ňom aj údajný klinec z Kristovho kríža i úlomok z kríža, napísal denník Le Parisien.
Prenesenie tejto relikvie do Notre-Dame a jej nainštalovanie sprevádzali obrady a omša, ktoré viedol parížsky arcibiskup Laurent Ulrich. Prítomní boli aj členovia Rytierskeho rádu Božieho hrobu jeruzalemského, ktorí sú strážcami týchto relikvií od roku 1923, pričom sa starajú o ich bezpečnosť i vystavenie veriacim.
Na pravidelnú adoráciu bude tŕňová koruna vystavená každý piatok od 10. januára do 18. apríla, keď si katolícka cirkev v rámci Veľkonočného trojdnia pripomenie Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok). Následne ju vystavia vždy v prvý piatok v mesiaci.
Prvé zmienky o tŕňovej korune sa objavili v Novom zákone. Jeruzalemskými pútnikmi bola prvýkrát spomenutá v 5. storočí. V 10. storočí ju preniesli do Konštantínopolu, a to kvôli hrozbám, ktoré na Jeruzalem doliehali v dôsledku expanzie islamu vo Svätej zemi. V roku 1239 ju za veľký finančný obnos získal francúzsky kráľ sv. Ľudovít IX., ktorý ju priviezol do Paríža, kde ju uschovali v kaplnke Sainte-Chapelle.
Tŕňová koruna už raz zachránená bola, a to v roku 1791 pred jakobínmi, ktorí ju skonfiškovali a dali premiestniť do Národnej knižnice v Paríži. Až v roku 1801, po podpísaní konkordátu medzi Napoleonom Bonapartom a pápežom Piom VII., bola definitívne vrátená cirkvi a prenesená do Notre-Dame, pretože Sainte-Chapelle sa medzičasom stala majetkom štátu.
Katedrálu Notre-Dame tŕňová koruna odvtedy neopustila - až v roku 2019, keď ju odtiaľ takmer nepoškodenú vyniesli hasiči. Od požiaru 15. apríla 2019 až do svojho dnešného návratu bola táto relikvia dočasne v Kostole svätého Germána z Auxerre (Saint-Germain-l'Auxerrois) v Paríži.
Koruna už nemá pôvodné tŕne - tie sa v uplynulých storočiach ako relikvie dostali na rôzne miesta sveta. Ich absencia v korune však podľa rektora katedrály Notre-Dame Oliviera Ribadeaua Dumasa "nijako neznižuje hlboký význam tohto posvätného predmetu".
Zrenovovanú katedrálu Notre-Dame opätovne otvorili minulý víkend, pričom je prístupná veriacim, turistom i milovníkom architektúry a umenia. Rekonštrukčné práce - najmä v exteriéri - však ešte nie sú úplne ukončené.
Tŕňová koruna má tvar venca s priemerom 21 centimetrov a tvoria ju poprepletané vetvičky zviazané zlatými niťami. Je uložená v zdobenej zlatej schránke a tá je od piatku vystavená v novom relikviári, ktorý bol zhotovený podľa návrhu Sylvaina Dubuissona. Spolu s korunou je v ňom aj údajný klinec z Kristovho kríža i úlomok z kríža, napísal denník Le Parisien.
Prenesenie tejto relikvie do Notre-Dame a jej nainštalovanie sprevádzali obrady a omša, ktoré viedol parížsky arcibiskup Laurent Ulrich. Prítomní boli aj členovia Rytierskeho rádu Božieho hrobu jeruzalemského, ktorí sú strážcami týchto relikvií od roku 1923, pričom sa starajú o ich bezpečnosť i vystavenie veriacim.
Na pravidelnú adoráciu bude tŕňová koruna vystavená každý piatok od 10. januára do 18. apríla, keď si katolícka cirkev v rámci Veľkonočného trojdnia pripomenie Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok). Následne ju vystavia vždy v prvý piatok v mesiaci.
Prvé zmienky o tŕňovej korune sa objavili v Novom zákone. Jeruzalemskými pútnikmi bola prvýkrát spomenutá v 5. storočí. V 10. storočí ju preniesli do Konštantínopolu, a to kvôli hrozbám, ktoré na Jeruzalem doliehali v dôsledku expanzie islamu vo Svätej zemi. V roku 1239 ju za veľký finančný obnos získal francúzsky kráľ sv. Ľudovít IX., ktorý ju priviezol do Paríža, kde ju uschovali v kaplnke Sainte-Chapelle.
Tŕňová koruna už raz zachránená bola, a to v roku 1791 pred jakobínmi, ktorí ju skonfiškovali a dali premiestniť do Národnej knižnice v Paríži. Až v roku 1801, po podpísaní konkordátu medzi Napoleonom Bonapartom a pápežom Piom VII., bola definitívne vrátená cirkvi a prenesená do Notre-Dame, pretože Sainte-Chapelle sa medzičasom stala majetkom štátu.
Katedrálu Notre-Dame tŕňová koruna odvtedy neopustila - až v roku 2019, keď ju odtiaľ takmer nepoškodenú vyniesli hasiči. Od požiaru 15. apríla 2019 až do svojho dnešného návratu bola táto relikvia dočasne v Kostole svätého Germána z Auxerre (Saint-Germain-l'Auxerrois) v Paríži.
Koruna už nemá pôvodné tŕne - tie sa v uplynulých storočiach ako relikvie dostali na rôzne miesta sveta. Ich absencia v korune však podľa rektora katedrály Notre-Dame Oliviera Ribadeaua Dumasa "nijako neznižuje hlboký význam tohto posvätného predmetu".
Zrenovovanú katedrálu Notre-Dame opätovne otvorili minulý víkend, pričom je prístupná veriacim, turistom i milovníkom architektúry a umenia. Rekonštrukčné práce - najmä v exteriéri - však ešte nie sú úplne ukončené.
