Praha 8. októbra (TASR) - V piatok (8. októbra) a v sobotu (9. októbra) sa uskutočnia v Česku voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR. Pôjde v poradí o ôsme parlamentné voľby od vzniku samostatnej Českej republiky v roku 1993.

Vo voľbách kandiduje 22 subjektov – 20 politických strán a dve volebné koalície: ANO 2011, koalícia SPOLU (ODS, KDU-ČSL, TOP 09), koalícia Piráti a Starostovia (Starostovia a nezávislí, STAN), Sloboda a priama demokracia (SPD), Česká strana sociálnodemokratická (ČSSD), Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM), občianske hnutie Prísaha, Strana zelených, Švajčiarska demokracia, Voľný blok, Pravý blok, Aliancia národných síl, Trikolóra Slobodní súkromníci, Aliancia pre budúcnosť, Hnutie Pramene, Ľavica, Seniori 21, Urza.cz, Koruna Česká (monarchistická strana Čiech, Moravy a Sliezska), Moravské zemské hnutie, Otvorme Česko normálnemu životu, Moravania.

TASR v tejto súvislosti prináša základné informácie o systéme volieb do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR, ktorý prešiel niektorými zmenami schválenými v roku 2021.

Česká republika má dvojkomorový parlament, ktorý sa skladá z Poslaneckej snemovne (dolná komora) a Senátu (horná komora). Poslanecká snemovňa vznikla 1. januára 1993 a pôsobí v nej 200 poslancov zvolených v priamych voľbách na štyri roky. Hornú komoru – Senát Parlamentu ČR – tvorí 81 senátorov volených v priamych voľbách na šesť rokov. Podľa Ústavy ČR nesmie byť nikto členom oboch parlamentných komôr súčasne.

Presný termín volieb do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR stanovuje prezident ČR. Musí tak urobiť najneskôr 90 dní pred samotným konaním volieb. Rovnaký postup sa aplikuje aj pri voľbách do Senátu.

Voľby trvajú dva dni a volí sa v piatok a sobotu. Volebné miestnosti sa v piatok otvárajú o 14.00 a uzatvárajú o 22.00 h. V sobotu môžu voliči voliť od 08.00 a volebné miestnosti sa uzatvárajú o 14.00 h.

Volieb sa môže zúčastniť každý občan ČR, ktorý dovŕšil 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony a jeho sloboda nie je obmedzená z dôvodov ochrany zdravia. Českí občania žijúci v zahraničí môžu voliť len na zastupiteľských úradoch ČR, teda nie je im umožnené voliť korešpondenčne.

Členom volebnej komisie sa môže stať občan ČR alebo iného štátu, ktorý má v ČR právo voliť a má viac ako 18 rokov.

Všetci oprávnení voliči dostanú volebné lístky do poštovej schránky ešte pred voľbami. Dostanú ich aj vo volebnej miestnosti v čase volieb. Na volebnom lístku môžu zakrúžkovať najviac štyroch kandidátov danej strany alebo koalície. Krúžkom udelia kandidátovi či kandidátke prednostný hlas.

Tri dni pred voľbami platí moratórium na uverejňovanie prieskumov preferencií.

Poslancov si voliči vyberajú zo 14 volebných obvodov, ktoré kopírujú administratívne členenie ČR.

Ak sa nejaký poslanec vzdá mandátu alebo jeho mandát zanikne, nastupuje na jeho miesto náhradník z kandidátnej listiny, na ktorej kandidoval vo voľbách. V prípade rozpustenia poslaneckej snemovne sa uskutočnia predčasné voľby. V Českej republike sa doposiaľ konali trikrát – v rokoch 1998, 2009 a 2013.

Systém volieb do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR prešiel nedávno niektorými zmenami. Na základe rozhodnutia Ústavného súdu ČR z februára 2021 a schválenej novely volebného zákona z mája 2021 sa zmenila hranica vstupu do snemovne pre dvoj- a viackoalíciu. Pre stranu ostala hranica na piatich percentách, dvojkoalícia po novom musí dosiahnuť osem percent a koalícia vytvorená z troch či viac strán musí dosiahnuť 11 percent voličských hlasov. Pred schválenými zmenami musela dvojkoalícia dosiahnuť desať percent a troj- a viackoalícia 15 percent hlasov voličov.

Zmenil sa aj doterajší spôsob prepočítavania voličských hlasov na poslanecké mandáty. Rozdelenie mandátov sa uskutoční v dvojkolovom sčítaní. Najskôr medzi úspešné strany či koalície rozdelí Český štatistický úrad mandáty získané v krajoch. Urobí to pomocou tzv. Imperialiho kvóty. Zvyšné nerozdelené mandáty na celoštátnej úrovni rozdelí v druhom kole pomocou tzv. Hagenbach-Bischoffovej kvóty.

Voľby do poslaneckej snemovne, ktoré sa konali 20. a 21. októbra 2017, vyhralo hnutie ANO 2011 so ziskom 29,64 percenta (78 mandátov).

TASR prináša chronológiu volieb do dolnej komory českého parlamentu:

31. mája – 1. júna 1996

Konali sa prvé voľby do zákonodarného orgánu nazvaného Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR. Zvíťazila v nich Občianska demokratická strana (ODS) so ziskom 29,62 percenta hlasov pred Českou stranou sociálnodemokratickou (ČSSD), ktorej dali voliči 26,44 percenta hlasov. Na treťom mieste skončila Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM) s 10,33 percenta. Nasledovali Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová (KDU-ČSL) so ziskom 8,08 percenta hlasov, krajne pravicová populistická strana Združenie za republiku – Republikánska strana Československa (8,01 percenta) a Občianska demokratická aliancia (ODA; 6,36 percenta).

Václav Klaus (ODS) zostavil menšinovú vládu zloženú z ODS, KDU-ČSL a ODA, tolerovanú ČSSD.

19. – 20. júna 1998

V predčasných voľbách zvíťazila ČSSD, ktorú volilo 32,31 percenta voličov. Druhá ODS získala 27,74 percenta, tretí komunisti 11,03 percenta. Do parlamentu sa ešte dostala KDU-ČSL (9 percent) a liberálna Únia slobody (US; 8,60 percenta).

Na základe opozičnej zmluvy vytvoril sociálny demokrat Miloš Zeman (ČSSD) menšinovú vládu tolerovanú ODS.

14. – 15. júna 2002

Vo voľbách do dolnej komory českého parlamentu obhájili víťazstvo sociálni demokrati (30,2 percenta), nasledovaní ODS (24,47 percenta), komunistami (18,51 percenta) a koalíciou KDU-ČSL a US-DEU (Únia slobody – Demokratická únia) so ziskom 14,27 percenta hlasov voličov.

Vládu zostavil Vladimír Špidla (ČSSD) s koalíciou (KDU-ČSL + US-DEU). Po prepade v júnových voľbách do Európskeho parlamentu podal v roku 2004 demisiu a nový kabinet vytvoril v auguste toho istého roku jeho stranícky kolega Stanislav Gross. Aj ten po afére okolo financovania svojho bytu v úrade predčasne skončil a v kresle ho vystriedal v apríli 2005 ďalší sociálny demokrat Jiří Paroubek.

2. – 3. júna 2006

ODS získala 35,38 percenta hlasov voličov, čo je dosiaľ historicky najlepší výsledok, aký sa podaril dosiahnuť politickej strane v parlamentných voľbách v ČR. Rovnako aj ČSSD na druhom mieste si zapísala svoj historicky najlepší výsledok, keď jej dali voliči 32,32 percenta hlasov. Na treťom mieste skončili komunisti (12,81 percenta), nasledovala KDU-ČSL (7,22 percenta) a prvýkrát sa dostala do parlamentu Strana zelených (SZ; 6,29 percenta).

Najskôr zostavil jednofarebnú vládu Mirek Topolánek (ODS). Tá však nezískala dôveru a tak vznikla druhá Topolánkova vláda z ODS, KDU-ČSL a zelených, ktorá bola ale v roku 2009 zosadená a vystriedala ju úradnícka vláda Jana Fischera.

28. – 29. mája 2010

Zaujímavosťou týchto volieb do Poslaneckej snemovne bolo, že všetky doterajšie parlamentné strany zaznamenali v porovnaní s predchádzajúcimi pokles volebnej podpory. Víťazná ČSSD (22,08 percenta) získala o desať percent menej. Na druhom mieste ODS (20,22 percenta) stratila viac ako 15 percent a KDU-ČSL (4,39 percenta) sa do parlamentu po prvý raz v novodobej histórii ani nedostala. Naopak, prvýkrát vo voľbách uspeli nové politické subjekty: TOP 09 (16,70 percenta) a Veci verejné (10,88 percenta). Do parlamentu sa dostali ešte komunisti (11,27 percenta).

Koaličnú vládu vytvoril Petr Nečas (ODS) spolu s TOP 09 a stranou Veci verejné.

25. – 26. októbra 2013

Predčasné voľby vyhrala so ziskom 20,45 percenta hlasov ČSSD. Výrazný úspech zaznamenalo na druhom mieste hnutie ANO 2011 podnikateľa Andreja Babiša (18,65 percenta). Voliči mu dali takmer jeden milión hlasov, čo je historicky najväčší počet pre nový politický subjekt v dejinách Českej republiky. Tretia skončila KSČM (14,91 percenta), nasledovaná TOP 09 (11,99 percenta) a ODS (7,72 percenta). Do Poslaneckej snemovne sa vrátila KDU-ČSL (6,78 percenta) a po prvý raz zasadli v poslaneckých laviciach aj zástupcovia hnutia Úsvit priamej demokracie Tomia Okamuru so ziskom 6,88 percenta.

Sociálny demokrat Bohuslav Sobotka (ČSSD) vládol spolu s ANO a KDU-ČSL.

20. – 21. októbra 2017

V poradí v siedmich voľbách do Poslaneckej snemovne zvíťazilo hnutie ANO, ktoré získalo 29,64 percenta hlasov voličov. S výraznou stratou skončila na druhom mieste ODS (11,32 percenta), tretia bola Česká pirátska strana (10,79 percenta), štvrtá Sloboda a priama demokracia Tomia Okamuru (10,64 percenta). Potrebnú päťpercentnú hranicu ešte prekročili komunisti (7,76 percenta), ČSSD (7,27 percenta), KDÚ-ČSL (5,80 percenta), TOP 09 (5,31 percenta) a Starostovia a nezávislí (5,18 percenta).

Menšinová vláda Andreja Babiša zložená z ANO a ČSSD, tolerovaná komunistami, získala dôveru parlamentu až 12. júla 2018.


TASR prináša v tejto súvislosti výberový prehľad politických subjektov (v abecednom poradí), ktoré kandidujú vo voľbách a podľa prieskumov preferencií majú najväčšie šance prekročiť hranicu potrebnú pre vstup do parlamentu.

== ANO ==

Vznik: 2012

Hnutie ANO vzišlo z iniciatívy ANO 2011 (Akcia nespokojných občanov), ktorú ešte v roku 2011 založil český biznismen slovenského pôvodu Andrej Babiš. Hnutie vzniklo 11. mája 2012. Je označované za širokospektrálny, respektíve populistický subjekt bez jasného vymedzenia v rámci ľavice alebo pravice. Samotný Babiš ho charakterizoval ako "catch all party" (strana oslovujúca čo najširšie spektrum voličov). Presadzuje sociálne štedrý a centralizovaný štát riadený ako firma.

V parlamente: 2013 - doteraz, vo vláde: 2014 - doteraz

Prvý raz hnutie ANO kandidovalo v predčasných voľbách v roku 2013, v ktorých so ziskom 18,65 percenta hlasov skončilo druhé za sociálnymi demokratmi. V roku 2014 vstúpilo do vlády Bohuslava Sobotku (ČSSD), spolu s nimi aj s KDU-ČSL.

Voľby 2017 hnutie ANO vyhralo s 29,64 percentami hlasov. Získalo 78 poslaneckých mandátov a stalo sa najsilnejším klubom v PSP ČR. Zostavilo vládu s účasťou nestraníkov, tá však nezískala dôveru poslancov. Prezident republiky Miloš Zeman poveril 6. júna 2018 Babiša zostavením novej vlády, ktorú tvorí ANO opäť so sociálnymi demokratmi, koalíciu potichu podporujú komunisti.

Lídrom je predseda ANO a premiér Andrej Babiš.

== ČSSD ==

Vznik: 1878, resp. 1893

Česká strana sociálnodemokratická (ČSSD) vznikla v roku 1878 v prostredí robotníckeho hnutia ešte ako súčasť rakúskej sociálnej demokracie. Ako samostatná česká strana pôsobí od roku 1893 (do roku 1918 s prívlastkom "českoslovanská"). Hrala významnú rolu na politickej scéne prvej Československej republiky, pôsobila ako jedna zo štyroch českých strán v rokoch 1945–1948. Počas komunistickej éry bola v exile, do českého parlamentu sa dostala vo voľbách v roku 1992.

Vyprofilovala sa ako štandardná ľavicová strana, presadzuje silný, sociálne štedrý štát. Sústreďuje sa na voličov s nižšími príjmami a na obyvateľov vidieka.

V parlamente: od roku 1992 až doteraz, vo vláde: 1998–2006, od 2013 až doteraz

V roku 1993 sa predsedom strany stal Miloš Zeman. V predčasných voľbách v roku 1998 zvíťazila ČSSD so ziskom 32,31 percenta a vytvorila menšinovú vládu s tichou podporou ODS (tzv. opozičná zmluva), Zeman sa stal premiérom. Strana zvíťazila aj vo voľbách 2002 a bola súčasťou koaličnej vlády v rokoch 2002–2006, na poste premiéra sa vystriedali Vladimír Špidla, Stanislav Gross a Jiří Paroubek. V roku 2014 zostavila vládu s premiérom Bohuslavom Sobotkom na čele. Vo voľbách 2017 získala ČSSD dosiaľ najhorší výsledok 7,27 percenta a 16 kresiel, momentálne ich má 14.

Niekdajší predseda ČSSD Miloš Zeman je od roku 2013 prezidentom ČR. Lídrom strany do volieb 2021 je jej predseda, vicepremiér a minister vnútra Jan Hamáček.

== KSČM ==

Vznik: 1990

Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM) vznikla v roku 1990 ako nástupnícky subjekt pôvodnej Komunistickej strany Československa (KSČ), ktorá vznikla v máji 1921. V rokoch 1948–1989 mala KSČ ústavou zaručený mocenský monopol v štáte. Po Novembri '89 sa Komunistická strana Slovenska (KSS) pretransformovala na Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). V ČR pôsobila KSČM.

Strana zastáva konzervatívne ľavicové postoje, jej cieľom je zavedenie socializmu. Preferuje silný štát, žiada odchod z NATO.

V parlamente: od 1992 až doteraz

KSČM je od vzniku samostatnej ČR súčasťou českého parlamentu. Jej volebný zisk sa pohyboval v rozpätí 10–18 percent (10,33 % v roku 1996, najviac 18.51 % v roku 2002). V ostatných voľbách 2017 dosiahla KSČM zatiaľ najhorší výsledok 7,76 %, ktorý jej zabezpečil 15 mandátov. Zároveň však mali komunisti od Novembra '89 najväčší vplyv na vládnutie, keďže uzavreli s hnutím ANO dohodu o tolerancii a tichej podpore Babišovej vlády.

Predsedom strany je Vojtěch Filip, ktorý vedie KSČM do volieb 2021 ako líder.

== PIRÁTI A STAROSTOVIA ==

Piráti a Starostovia (PirátiSTAN) predstavujú stredovú koalíciu dvoch nedávno vzniknutých liberálnych politických subjektov – Českej pirátskej strany a hnutia Starostovia a nezávislí (STAN). Lídrom koalície je predseda Pirátov Ivan Bartoš.

== PIRÁTI ==

Vznik: 2009

Česká pirátska strana (Piráti) je liberálna progresívna politická strana založená 17. júna 2009. Vznikla v rámci širšieho európskeho hnutia podporujúceho väčšiu digitálnu slobodu (sieťová neutralita, odmietanie zásahov štátu či cenzúry v internetovom prostredí, a pod.)

V parlamente: od 2017 až doteraz

Vo voľbách v rokoch 2010 a 2013 sa Pirátom nepodarilo dostať do parlamentu. Vo voľbách v roku 2017 získali Piráti 10,79 percenta, čo predstavuje 22 mandátov.

Predsedom Pirátov je Ivan Bartoš.

== STAN ==

Vznik: 2004

Starostovia a nezávislí (STAN) vznikli 19. augusta 2004 pôvodne ako hnutie zamerané na komunálnu politiku v obciach, respektíve v krajoch. K základným prioritám hnutia patria zodpovedné hospodárenie, vzdelávací systém, životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Kladie dôraz na decentralizáciu štátu a na európske hodnoty.

V parlamente: od 2017 až doteraz (od roku 2010 v rámci TOP 09)

Vo voľbách v rokoch 2010 a 2013 boli zvolení traja členovia STAN na kandidátke strany TOP 09. V roku 2017 sa hnutie po prvý raz uchádzalo o hlasy voličov samostatne na celoštátnej úrovni a získalo 5,18 percenta, t. j. šesť mandátov.

Predsedom hnutia STAN je Vít Rakušan.

== Prísaha ==

Vznik: 2021

Nové politické zoskupenie vzniklo v máji 2021, jeho ústrednou osobnosťou je šéf policajného Útvaru pre odhaľovanie organizovaného zločinu a neskôr príslušník Colnej správy Robert Šlachta.

Prioritou hnutia je boj proti korupcii. Chce políciu zbaviť politických tlakov, obnoviť špecializované policajné útvary, legislatívne kontrolovať lobing alebo urýchliť súdnictvo.

Líderom a predsedom strany je Robert Šlachta.

== SPD ==

Vznik: 2015

Sloboda a priama demokracia – Tomio Okamura (SPD) vznikla v júni 2015. Okamura ju založil v reakcii na rozkol vo svojej predošlej politickej strane Úsvit priamej demokracie, ktorú opustil.

SPD sa profiluje ako vlastenecká, respektíve nacionalistická politická sila ochraňujúca tradičné hodnoty. Presadzuje myšlienku referenda o vystúpení Českej republiky z EÚ. Má protiutečenecké a protiislamské postoje. Ministerstvo vnútra stranu opakovane spomína vo výročných správach o šírení extrémizmu.

V parlamente: od 2017 až doteraz

Vo voľbách v roku 2017 získalo hnutie SPD 10,63 percenta hlasov a 22 kresiel v snemovni (v súčasnosti ich má 19).

Lídrom vo voľbách 2021 a predsedom SPD je Tomio Okamura.

== SPOLU ==

Koncom roku 2020 vznikla stredopravá koalícia troch liberálno-konzervatívnych strán. Združuje Občiansku demokratickú stranu, Kresťanskú a demokratickú úniu – Československú stranu ľudovú a TOP 09. Jej lídrom je predseda ODS Petr Fiala.

== ODS ==

Vznik: 1991

Občianska demokratická strana (ODS) vznikla na ustanovujúcom kongrese 20. apríla 1991 po rozpade Občianskeho fóra, jej predsedom sa stal Václav Klaus (do roku 2002). Formovala sa ako pravicová strana s dôrazom na rýchlu a dôslednú ekonomickú transformáciu. Presadzuje slobodu jednotlivca, vládu práva a voľný trh, kladie dôraz na súkromné vlastníctvo, znižovanie byrokracie, malý a funkčný štát. Zastáva štandardné fungovanie liberálnej demokracie západného typu, odmieta tretie cesty a tzv. nepolitickú politiku.

V parlamente: od 1992 až doteraz, vo vláde: 1992–1998, 2006–2009, 2010–2013

V roku 1992 strana vyhrala voľby so ziskom 29,73 percenta, stala sa súčasťou koaličnej vlády premiéra Klausa, úspech zopakovala aj v roku 1996. Po predčasných voľbách 1998 podporovala v rámci opozičnej zmluvy vládu ČSSD Miloša Zemana. Vo vláde bola v rokoch 2006–2009 (prvá vláda Mirka Topolánka nezískala dôveru, druhá pôsobila od januára 2007) a v rokoch 2010–2013 (vláda Petra Nečasa). Vo voľbách 2017 získala 11,32 percenta a 25 mandátov, momentálne ich má 23.

Zakladateľ ODS Václav Klaus bol v rokoch 2003–2013 prezidentom ČR. Súčasným predsedom je od roku 2014 Petr Fiala.

== KDU-ČSL ==

Vznik: 1919, respektíve 1990

Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová (KDU-ČSL) vznikla pôvodne 5. a 6. januára 1919, počas prvej Československej republiky sa stala stredovou, katolíckou a demokratickou stranou so stabilnou voličskou podporou 8-10 percent a s kľúčovým významom pri zostavovaní vlád. Vo vláde bola aj po roku 1945. Počas komunistickej éry 1948–1989 fungovala ČSL formálne ako súčasť Národného frontu, v područí komunistickej moci. Po Novembri '89 obnovila činnosť. Dlhoročným predsedom strany bol Josef Lux, v rokoch 1992–1998 podpredseda vlády (zomrel v roku 1999).

V parlamente: 1992-2010, od 2013 až doteraz, vo vláde: 1992–1998, 2002–2010 a 2014–2017

Strana bola súčasťou vlád Václava Klausa (1992–1996 a 1996–1998), v rokoch 2002–2006 vládla so sociálnymi demokratmi. Bola v druhej vláde ODS a Mirka Topolánka (2007–2009) a vo vláde Bohuslava Sobotku (2014–2017). Vo voľbách 2017 získala 5,38 percenta a desať mandátov.

Predsedom KDÚ-ČSL je Marian Jurečka.

== TOP 09 ==

Vznik: 2009

Strana vznikla v roku 2009, pri jej zrode stáli Miroslav Kalousek (predtým KDU-ČSL) a knieža Karel Schwarzenberg, ktorý bol tiež predsedom strany v rokoch 2009–2015. Vyprofilovala sa ako stredopravá, liberálno-konzervatívna strana so silným dôrazom na európanstvo.

V parlamente: od 2010 až doteraz, vo vláde: 2010–2013

TOP 09 bola súčasťou vlády Petra Nečasa a ODS v rokoch 2010–2013, po voľbách v roku 2013 a 2017 zostala v opozícii: v posledných voľbách získala 5,32 percenta, čiže sedem mandátov.

Predsedníčkou strany je Markéta Pekarová Adamová.