Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Múzeum sa nachádza neďaleko miesta, na ktorom nacisti v roku 1944 zabili Józefa Ulmu, jeho tehotnú manželku a ich šesť detí, ako aj ôsmich členov rodiny Goldmanovej, Grünfeldovej a Didnerovej.
Autor TASR
Lańcut 17. marca (TASR) - Židia a katolíci sa dnes v Podkarpatskom vojvodstve spoločne modlili pri hroboch židov prenasledovaných nacistami a poľskej rodiny Ulmovcov popravenej za to, že sa ich pokúšala zachrániť. Poľský prezident Andrzej Duda na podujatí v meste Lańcut vyznamenal potomkov niekdajších poľských záchrancov prenasledovaných židov a v neďalekej obci Markowa spoločne s manželkou otvoril Múzeum rodiny Ulmovcov - Poliakov zachraňujúcich židov na Podkarpatsku.
Múzeum sa nachádza neďaleko miesta, na ktorom nacisti v roku 1944 zabili Józefa Ulmu, jeho tehotnú manželku Wiktoriu a ich šesť detí (vo veku necelé dva roky až osem rokov), ako aj ôsmich členov rodiny Goldmanovej, Grünfeldovej a Didnerovej. Ulmovci svojich židovských susedov skrývali.
Poľský prezident vo svojom vystúpení zdôraznil, že spolužitie Poliakov a židov na území dnešného Poľska má tisícročnú históriu a židovskí spoluobčania mnohokrát preliali krv za Poľsko, aby podporili existenciu poľského štátu. Osobitne ocenil zásluhy predkov dnes vyznamenaných a pripomenul známy citát z múzea holokaustu Jad Vašem - Kto zachráni jediný ľudský život, zachráni celý svet, informovali poľské médiá.
Hlavný poľský rabín Michael Schudrich dnes na cintoríne v obci Jagiella predniesol hebrejské modlitby za mŕtvych. Na slávnostnom akte boli prítomní predstavitelia štátnych orgánov, katolíckej cirkvi i školopovinné deti. Nechýbali predstavitelia Nemecka, Izraela a USA.
Z Izraela dorazili na slávnosť tri deti a dve vnučky 86-ročného Abrahama Segala. Holokaust prežil vďaka poľským farmárom, ktorí ho ukrývali. Segalova dcéra Pninit Navehová agentúre AP povedala, že otec s celou rodinou navštívil rodiny svojich záchrancov v roku 2006.
Modlitby neskôr zazneli aj na cintoríne v Markowej, kde sú pochovaní Ulmovci.
Múzeum holokaustu Jad Vašem udelilo ocenenie Spravodliví medzi národmi okolo 6600 Poliakom, ktorí zachránili počas holokaustu židov; je to najviac zo všetkých národov. V roku 1995 ho udelil aj Ulmovcom.
Odhaduje sa, že za nerešpektovanie nacistického zákazu akejkoľvek pomoci židom prišlo o život 1000 až 1500 Poliakov.
Katolícka cirkev začala v roku 2003 proces beatifikácie Ulmovcov, ktorý ešte stále prebieha.
Pred druhou svetovou vojnou žilo v Poľsku asi 3,5 milióna židov, ktorí tvorili desať percent populácie. Väčšina z nich počas holokaustu prišla o život.
Múzeum sa nachádza neďaleko miesta, na ktorom nacisti v roku 1944 zabili Józefa Ulmu, jeho tehotnú manželku Wiktoriu a ich šesť detí (vo veku necelé dva roky až osem rokov), ako aj ôsmich členov rodiny Goldmanovej, Grünfeldovej a Didnerovej. Ulmovci svojich židovských susedov skrývali.
Poľský prezident vo svojom vystúpení zdôraznil, že spolužitie Poliakov a židov na území dnešného Poľska má tisícročnú históriu a židovskí spoluobčania mnohokrát preliali krv za Poľsko, aby podporili existenciu poľského štátu. Osobitne ocenil zásluhy predkov dnes vyznamenaných a pripomenul známy citát z múzea holokaustu Jad Vašem - Kto zachráni jediný ľudský život, zachráni celý svet, informovali poľské médiá.
Hlavný poľský rabín Michael Schudrich dnes na cintoríne v obci Jagiella predniesol hebrejské modlitby za mŕtvych. Na slávnostnom akte boli prítomní predstavitelia štátnych orgánov, katolíckej cirkvi i školopovinné deti. Nechýbali predstavitelia Nemecka, Izraela a USA.
Z Izraela dorazili na slávnosť tri deti a dve vnučky 86-ročného Abrahama Segala. Holokaust prežil vďaka poľským farmárom, ktorí ho ukrývali. Segalova dcéra Pninit Navehová agentúre AP povedala, že otec s celou rodinou navštívil rodiny svojich záchrancov v roku 2006.
Modlitby neskôr zazneli aj na cintoríne v Markowej, kde sú pochovaní Ulmovci.
Múzeum holokaustu Jad Vašem udelilo ocenenie Spravodliví medzi národmi okolo 6600 Poliakom, ktorí zachránili počas holokaustu židov; je to najviac zo všetkých národov. V roku 1995 ho udelil aj Ulmovcom.
Odhaduje sa, že za nerešpektovanie nacistického zákazu akejkoľvek pomoci židom prišlo o život 1000 až 1500 Poliakov.
Katolícka cirkev začala v roku 2003 proces beatifikácie Ulmovcov, ktorý ešte stále prebieha.
Pred druhou svetovou vojnou žilo v Poľsku asi 3,5 milióna židov, ktorí tvorili desať percent populácie. Väčšina z nich počas holokaustu prišla o život.
