Varšava 15. mája (TASR) - Zábery na vyhladované židovské deti pašujúce potraviny alebo na telo na chodníku obsahuje film z vojnového varšavského geta, ktoré doteraz ešte nikto nevidel. V roku 1941 ich nakrútil amatérsky filmár, informovala v utorok tlačová agentúra AFP.

Desaťročia boli dostupné len zábery varšavského geta v nacistických propagandistických filmoch. Teraz sa vďaka nájdeniu amatérskeho filmu môže verejnosť dostať k úplne iným scénam.

Vzácny čiernobiely záznam z izolovanej židovskej štvrte vo Varšave je zaradený do nového, hodinu trvajúceho filmu s názvom "Varšava: Rozdelené mesto" (Warsaw: A City Divided) poľsko-kanadského režiséra Erica Bednarského.

Nespracovaný desaťminútový záznam, nakrútený poľským filmárom Alfonsom Ziolkowským, sa nachádzal v mužovej rodine celé desaťročia, potom sa Bednarskému podarilo získať ho od príbuzných.

Prvýkrát ho premietali tento mesiac na festivale dokumentárnych filmov "Millennium Docs Against Gravity" v poľskom hlavnom meste. Film zachytáva každodenný život v gete.

"Vidíme davy ľudí na ulici. Vidíme sčasti zničené budovy," povedal Bednarski, ktorý začal na filme pracovať pred 15 rokmi, po skončení filmovej školy.

"Vidíme deti, ktoré pašujú potraviny z árijskej strany, ako sa vtedy nazývala, na židovskú stranu. Zúfalé deti, ktoré hladovali, ktoré pretláčali jedlo cez dieru v múre," povedal režisér pre AFP.

Rok po napadnutí Poľska v septembri 1939 vytvorilo nacistické Nemecko osobitnú uzavretú štvrť pre Židov vo Varšave, kde ich žilo 480.000.

Mnohí Židia zomreli v gete od hladu alebo na choroby, pričom 300.000 z nich poslali nacisti do vyhladzovacieho tábora pri obci Treblinka (asi 80 kilometrov od Varšavy), kde ich zabíjali v plynových komorách.

V roku 1941 mal Ziolkowski 30 rokov. Tento amatérsky filmár, pred vojnou motocyklový pretekár a obchodník, dokázal získať povolenie na vstup do geta.

Riskoval život a zaznamenával to, čo tam videl.

Stále to však bolo pred tými najdesivejšími scénami v gete v jeho poslednej fáze existencie, keď už boli ulice posiate telami. Geto zlikvidovali v roku 1943.

Avšak už pohľad na telo bez života na chodníku, plnom elegantne oblečených okoloidúcich, naznačuje tragédiu, ktorá potom prišla.

Niektoré zábery boli nakrútené tajne z auta. Ale ďalšie scény museli byť snímané otvorene, pričom ľudia sa pozerali do kamery.

"Myslím, že keby ho vtedy chytili, prinajmenšom by ho zatkli. Možno by ho zastrelili," dodal Bednarski.

Ľudia, ktorí varšavské geto prežili a videli tento záznam, vyhlásili, že niektoré scény spoznávajú, ale nevedeli identifikovať žiadneho človeka.

"Aké šťastie, že sa film zachoval, že ho rodina Ziolkowského uchovala a neskončil v koši," povedala varšavská učiteľka Kaja Rupociňská, ktorá sa zúčastnila na premietaní. "Chcel Ziolkowski zdokumentovať vojnu? Išiel tam zo zvedavosti? Vedel predvídať, aká nevýslovná tragédia bude nasledovať? Nevieme a nikdy sa to nedozvieme. Jedna vec je istá: to, čo urobil, je neoceniteľné," dodala.