Za favorita volieb je považovaný úradujúci prezident, 48-ročný Andrzej Duda, ktorý má podporu vládnej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS).
Autor TASR
Varšava 28. júna (TASR) - Voliči v Poľsku volia v nedeľu nového prezidenta. Vyberajú si spomedzi 11 kandidátov, ktorými sú výlučne muži. Svoje volebné právo môže využiť viac ako 30 miliónov voličov, pre ktorých je od 07.00 h SELČ pripravených 27.000 volebných miestností.
Prvé odhady hlasovania by mali byť známe hneď po zavretí volebných miestností - po 21.00 h SELČ, informoval spravodajský server Gazeta wyborcza.
Oficiálne výsledky by mali byť známe do stredy, uviedla agentúra AP.
Ak ani jeden z kandidátov nezíska v prvom kole volieb viac než 50 percent hlasov, bude sa 12. júla konať druhé kolo.
Za favorita volieb je považovaný úradujúci prezident, 48-ročný Andrzej Duda, ktorý má podporu vládnej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS). Jeho najsilnejším vyzývateľom je 48-ročný varšavský primátor Rafal Trzaskowski, ktorého do volieb delegovala proeurópska a propodnikateľská Občianska koalícia (KO).
Okrem favoritov sa o priazeň voličov uchádzajú aj Robert Biedroň, Krzysztof Bosak, Szymon Holownia, Marek Jakubiak, Wladyslaw Kosiniak-Kamysz, Miroslaw Piotrowski, Pawel Tanajno, Waldemar Witkowski a Stanislaw Žoltek.
Vzhľadom na ohniská epidémie koronavírusu SARS-CoV-2 v Poľsku platia počas volieb osobitné sanitárne opatrenia: vo volebnej miestnosti nesmie byť príliš veľa ľudí - existuje limit jedna osoba na štyri metre štvorcové, takže sa môže stať, že pred volebnými okrskami sa budú vytvárať rady čakajúcich. Pri vstupe do volebnej miestnosti sa odporúča použiť dezinfekciu rúk, mať rúško alebo respirátor a prípadne aj vlastné pero.
Voľby boli pôvodne naplánované na 10. mája. Hlasovanie však bolo odložené v dôsledku politických šarvátok o tom, či sa má v čase pandémie nového koronavírusu vôbec konať, a ak áno, ako a kedy sa má uskutočniť.
Po neúspešnom pokuse o výlučne korešpondenčné hlasovanie majú teraz poľskí voliči na výber, či chcú hlasovať poštou, alebo osobne vo volebnej miestnosti.
Posledné prieskumy verejnej mienky naznačovali, že súboj medzi Dudom a Trzaskowským v druhom kole volieb bude tesný: súčasný prezident by podľa sondáže vyhral pomerom 47 k 45 percentám.
Z najnovšieho prieskumu vyplýva, že osem percent opýtaných nedokázalo uviesť, za koho by vo voľbách hlasovalo. Inštitút Kantar odhadol volebnú účasť na 58 percent.
Časť poľských analytikov upozorňuje, že Trzaskowského slabinou je fakt, že je vnímaný ako kandidát elít veľkých miest, takže bude mať problém prilákať voličov z poľského vidieka, ktorí za svojho kandidáta považujú Dudu.
Iní politológovia upozorňujú na to, že vo vládnej strane PiS, ktorá vo voľbách podporuje Dudu, cítiť nervozitu a obavy z možnej prehry i z ďalšieho vývoja v poľskej politike, ak by voľby vyhral Trzaskowski.
Duda s PiS totiž spolupracoval pri implementácii kontroverzných reforiem súdnictva, ktoré Európska komisia považuje za pokus o obmedzenie nezávislosti súdnictva, a len zriedka vetoval zákony predkladané stranou PiS.
Trzaskowski by ako prezident mohol, naopak, zablokovať takmer akýkoľvek návrh schválený parlamentom kontrolovaným stranou PiS. Prezidentské veto môže dolná komora poľského parlamentu prehlasovať len trojpätinovou väčšinou, ktorú v súčasnosti PiS nemá.
Prvé odhady hlasovania by mali byť známe hneď po zavretí volebných miestností - po 21.00 h SELČ, informoval spravodajský server Gazeta wyborcza.
Oficiálne výsledky by mali byť známe do stredy, uviedla agentúra AP.
Ak ani jeden z kandidátov nezíska v prvom kole volieb viac než 50 percent hlasov, bude sa 12. júla konať druhé kolo.
Za favorita volieb je považovaný úradujúci prezident, 48-ročný Andrzej Duda, ktorý má podporu vládnej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS). Jeho najsilnejším vyzývateľom je 48-ročný varšavský primátor Rafal Trzaskowski, ktorého do volieb delegovala proeurópska a propodnikateľská Občianska koalícia (KO).
Okrem favoritov sa o priazeň voličov uchádzajú aj Robert Biedroň, Krzysztof Bosak, Szymon Holownia, Marek Jakubiak, Wladyslaw Kosiniak-Kamysz, Miroslaw Piotrowski, Pawel Tanajno, Waldemar Witkowski a Stanislaw Žoltek.
Vzhľadom na ohniská epidémie koronavírusu SARS-CoV-2 v Poľsku platia počas volieb osobitné sanitárne opatrenia: vo volebnej miestnosti nesmie byť príliš veľa ľudí - existuje limit jedna osoba na štyri metre štvorcové, takže sa môže stať, že pred volebnými okrskami sa budú vytvárať rady čakajúcich. Pri vstupe do volebnej miestnosti sa odporúča použiť dezinfekciu rúk, mať rúško alebo respirátor a prípadne aj vlastné pero.
Voľby boli pôvodne naplánované na 10. mája. Hlasovanie však bolo odložené v dôsledku politických šarvátok o tom, či sa má v čase pandémie nového koronavírusu vôbec konať, a ak áno, ako a kedy sa má uskutočniť.
Po neúspešnom pokuse o výlučne korešpondenčné hlasovanie majú teraz poľskí voliči na výber, či chcú hlasovať poštou, alebo osobne vo volebnej miestnosti.
Posledné prieskumy verejnej mienky naznačovali, že súboj medzi Dudom a Trzaskowským v druhom kole volieb bude tesný: súčasný prezident by podľa sondáže vyhral pomerom 47 k 45 percentám.
Z najnovšieho prieskumu vyplýva, že osem percent opýtaných nedokázalo uviesť, za koho by vo voľbách hlasovalo. Inštitút Kantar odhadol volebnú účasť na 58 percent.
Časť poľských analytikov upozorňuje, že Trzaskowského slabinou je fakt, že je vnímaný ako kandidát elít veľkých miest, takže bude mať problém prilákať voličov z poľského vidieka, ktorí za svojho kandidáta považujú Dudu.
Iní politológovia upozorňujú na to, že vo vládnej strane PiS, ktorá vo voľbách podporuje Dudu, cítiť nervozitu a obavy z možnej prehry i z ďalšieho vývoja v poľskej politike, ak by voľby vyhral Trzaskowski.
Duda s PiS totiž spolupracoval pri implementácii kontroverzných reforiem súdnictva, ktoré Európska komisia považuje za pokus o obmedzenie nezávislosti súdnictva, a len zriedka vetoval zákony predkladané stranou PiS.
Trzaskowski by ako prezident mohol, naopak, zablokovať takmer akýkoľvek návrh schválený parlamentom kontrolovaným stranou PiS. Prezidentské veto môže dolná komora poľského parlamentu prehlasovať len trojpätinovou väčšinou, ktorú v súčasnosti PiS nemá.