K ničivej erupcii sopky Vezuv došlo 24. augusta roku 79. Mesto zostalo pochované pod štvor- až šesťmetrovou vrstvou popola a pemzy. Zahynulo pritom asi 22.000 ľudí.
Autor TASR
Rím 1. júna (TASR) - Archeológovia v talianskych Pompejach vykopali koncom mája kostru muža, privaleného veľkým balvanom. Odborníci sa domnievajú, že muž bol na úteku pred erupciou sopky Vezuv a jej ničivým pyroklastickým prúdom, pričom ho zavalil balvan, ktorý mu oddelil hlavu od tela.
Taliansky denník La Reppublica tento týždeň informoval, že ide o kostru asi 35-ročného muža. "Našli sme ho na mieste, kde mohla byť fontána," uviedli archeológovia. Ide o prvý nález od marca, keď sa v Pompejach začala nová fáza vykopávok.
Počiatočnou analýzou kostry sa zistilo, že muž trpel infekciou na dolnej končatine, čo zrejme spomalilo jeho útek pred pyroklastickým prúdom. Ten ho zjavne zasiahol, lebo v okolí kostry sa našli kúsky železa a kmene stromov. Muža zasiahol asi 300 kilogramov vážiaci blok kameňa, ktorý ho zasiahol v oblasti hrudníka a v podstate ho dekapitoval. Hlava muža sa zatiaľ nenašla.
Vedci dúfajú, že podrobná analýza kostrových pozostatkov by im mohla pomôcť presnejšie zrekonštruovať život tohto muža, "čo bude ďalší významný kamienok v mozaike dejín Pompejí".
K ničivej erupcii sopky Vezuv došlo 24. augusta roku 79. Mesto zostalo pochované pod štvor- až šesťmetrovou vrstvou popola a pemzy. Zahynulo pritom asi 22.000 ľudí. Časti obyvateľov sa podarilo ujsť. Časť zaniknutého mesta bola náhodne objavená v roku 1594. Oficiálne sa vykopávky v Pompejach sa začali 30. marca 1748, ale o cieľavedomom prieskume a odkrývaní mesta rozkladajúceho sa na ploche niekoľkých desiatok hektárov možno hovoriť až po roku 1860.
Pompeje patria k najznámejším a najvyhľadávanejším archeologickým pamiatkam na svete a spolu a pamiatkami v neďalekom Herculaneu, Stabiae a v Torre Annunziata sú zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO.
Taliansky denník La Reppublica tento týždeň informoval, že ide o kostru asi 35-ročného muža. "Našli sme ho na mieste, kde mohla byť fontána," uviedli archeológovia. Ide o prvý nález od marca, keď sa v Pompejach začala nová fáza vykopávok.
Počiatočnou analýzou kostry sa zistilo, že muž trpel infekciou na dolnej končatine, čo zrejme spomalilo jeho útek pred pyroklastickým prúdom. Ten ho zjavne zasiahol, lebo v okolí kostry sa našli kúsky železa a kmene stromov. Muža zasiahol asi 300 kilogramov vážiaci blok kameňa, ktorý ho zasiahol v oblasti hrudníka a v podstate ho dekapitoval. Hlava muža sa zatiaľ nenašla.
Vedci dúfajú, že podrobná analýza kostrových pozostatkov by im mohla pomôcť presnejšie zrekonštruovať život tohto muža, "čo bude ďalší významný kamienok v mozaike dejín Pompejí".
K ničivej erupcii sopky Vezuv došlo 24. augusta roku 79. Mesto zostalo pochované pod štvor- až šesťmetrovou vrstvou popola a pemzy. Zahynulo pritom asi 22.000 ľudí. Časti obyvateľov sa podarilo ujsť. Časť zaniknutého mesta bola náhodne objavená v roku 1594. Oficiálne sa vykopávky v Pompejach sa začali 30. marca 1748, ale o cieľavedomom prieskume a odkrývaní mesta rozkladajúceho sa na ploche niekoľkých desiatok hektárov možno hovoriť až po roku 1860.
Pompeje patria k najznámejším a najvyhľadávanejším archeologickým pamiatkam na svete a spolu a pamiatkami v neďalekom Herculaneu, Stabiae a v Torre Annunziata sú zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO.