Ide o kostrové pozostatky muža a ženy, ktorí hľadali útočisko v spálni pred erupciou.
Autor TASR
Rím 13. augusta (TASR) - Medzi najnovšie archeologické nálezy objavené počas prebiehajúcich vykopávok v talianskych Pompejach patria pozostatky dvoch obetí výbuchu sopky Vezuv z roku 79 nášho letopočtu, uvádza sa v článku o nálezoch, ktorý v pondelok uverejnil denník E-Journal. TASR o tom informuje na základe správy tlačovej agentúry ANSA.
Podľa zmieneného média ide o kostrové pozostatky muža a ženy, ktorí hľadali útočisko v spálni pred erupciou. Tá pochovala staroveké rímske obchodné mesto pod vrstvami lavínového popola a pemzy. Archeológovia našli tieto pozostatky v budove v sektore Regio IX, ktorý zaberá centrálnu časť Pompejí.
Ostatky ženy našli ležať na posteli s malým pokladom zlatých, strieborných a bronzových mincí a šperkov vrátane zlatých a perlových náušníc, uvádza ANSA. Malá miestnosť, v ktorej pár našli, slúžila ako dočasná spálňa počas rekonštrukčných prác v dome a nachádzala sa za už zdokumentovanou "modrou izbou".
Predmetná zdobená "modrá izba" s vyobrazeniami ženských postáv na stenách vymaľovaných azúrovou farbou bola pôvodne objavená v období Bourbonovcov (1813-1840), ale nedávno bola opäť archeologicky skúmaná a koncom mája ju príslušné úrady po prvýkrát sprístupnili pre verejnosť.
Podľa zmieneného média ide o kostrové pozostatky muža a ženy, ktorí hľadali útočisko v spálni pred erupciou. Tá pochovala staroveké rímske obchodné mesto pod vrstvami lavínového popola a pemzy. Archeológovia našli tieto pozostatky v budove v sektore Regio IX, ktorý zaberá centrálnu časť Pompejí.
Ostatky ženy našli ležať na posteli s malým pokladom zlatých, strieborných a bronzových mincí a šperkov vrátane zlatých a perlových náušníc, uvádza ANSA. Malá miestnosť, v ktorej pár našli, slúžila ako dočasná spálňa počas rekonštrukčných prác v dome a nachádzala sa za už zdokumentovanou "modrou izbou".
Predmetná zdobená "modrá izba" s vyobrazeniami ženských postáv na stenách vymaľovaných azúrovou farbou bola pôvodne objavená v období Bourbonovcov (1813-1840), ale nedávno bola opäť archeologicky skúmaná a koncom mája ju príslušné úrady po prvýkrát sprístupnili pre verejnosť.