Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 13. apríl 2025Meniny má Aleš
< sekcia Zahraničie

V predčasných voľbách vo Francúzsku zvíťazila ľavicová aliancia

Na snímke pracovník volebnej komisie vysypáva schránku s volebnými lístkami v 2. kole predčasných parlamentných volieb 7. júla 2024 vo francúzskom Schiltgheime. Foto: TASR/AP

Predstavitelia Nového ľudového frontu v nedeľu po zverejnení prognóz žiadali možnosť zostaviť novú vládu. Zatiaľ sa však nedohodli, koho by chceli za jej predsedu, priblížila AP.

Paríž 8. júla (TASR) - Ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách vo Francúzsku pred centristickou koalíciou prezidenta Emmanuela Macrona a krajne pravicovou stranou Národné združenie (RN). Žiadna skupina však v parlamente nezískala absolútnu väčšinu. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov druhého kola hlasovania, informuje TASR na základe agentúry AP a denníka Le Monde.

Nový ľudový front podľa týchto výsledkov obsadí v 577-člennej dolnej komore parlamentu, Národnom zhromaždení, 182 kresiel. Macronova koalícia Spolu (ENS) bude mať 168 kresiel a Národné združenie, ktoré po prvom kole viedlo, 143 mandátov.

Takéto rozloženie síl podľa agentúry AFP znamená pre Francúzsko obdobie novej politickej neistoty. Na absolútnu väčšinu je potrebných 289 kresiel a cesta k nej je tri týždne pred olympiádou v Paríži nejasná.

Pre RN sú výsledky sklamaním po tom, ako pred týždňom v prvom kole volieb skončilo s výrazným náskokom na prvom mieste. Na druhej strane bude mať táto strana v parlamente svoje dosiaľ najväčšie zastúpenie.

Macronovi centristi prišli o desiatky poslancov, viedli si však lepšie, než sa očakávalo. Samotný prezident, ktorý vyhlásil predčasné voľby po neúspechu ENS s eurovoľbách, sa k výsledkom zatiaľ verejne nevyjadril. Jeho kancelária však odkázala, že prezident pred akýmkoľvek ďalším rozhodnutím počká na definitívne zloženie Národného zhromaždenia. To prvýkrát zasadne 18. júla.

Premiér Gabriel Attal už oznámil, že v pondelok ponúkne hlave štátu rezignáciu. Dodal však, že ak ju prezident odmietne, je pripravený zostať vo funkcii, pokiaľ to bude potrebné, najmä s odkazom na blížiace sa olympijské hry.

Predstavitelia Nového ľudového frontu v nedeľu po zverejnení prognóz žiadali možnosť zostaviť novú vládu. Zatiaľ sa však nedohodli, koho by chceli za jej predsedu, priblížila AP. Široká aliancia NFP vznikla len minulý mesiac po vypísaní predčasných volieb a spája názorovo rozdelených socialistov, zelených, komunistov či krajne pravicovú stranu Nepoddajné Francúzsko (LFI).

Podľa jedného zo scenárov by sa ľavica mohla pokúsiť získať podporu centristických síl – buď by vznikla menšinová vláda, alebo veľká koalícia. V takomto prípade by bol Macron zrejme nútený vymenovať premiéra z radov ľavice, napísala agentúra DPA.

Ak sa ani jednému táboru nepodarí zostaviť vládu, súčasný kabinet by mohol zostať dočasne vo funkcii alebo by Macron mohol vymenovať úradnícku vládu.

Ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách vo Francúzsku pred centristickou koalíciou prezidenta Emmanuela Macrona a krajne pravicovou stranou Národné združenie (RN). Žiadna skupina však v parlamente nezískala absolútnu väčšinu. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov druhého kola hlasovania.

Ľavicový blok Nový ľudový front vznikol pred predčasnými voľbami vo Francúzsku


Výsledky volieb do Európskeho parlamentu (EP) zasiahli najvýraznejšie do politického diania vo Francúzsku. Po takmer troch desaťročiach sa v krajine totiž uskutočnili predčasné parlamentné voľby. Predtým sa naposledy konali v roku 1997.

Predseda francúzskej Socialistickej strany Olivier Faure (uprostred), ktorá je súčasťou ľavicového bloku Nový ľudový front (NFP), reaguje v Paríži na tzv. exit polly zverejnené bezprostredne po skončení druhého kola predčasných parlamentných volieb vo Francúzsku v nedeľu 7. júla 2024.
Foto: TASR/AP


Francúzsky prezident Emmanuel Macron 9. júna 2024, keď boli známe len predbežné výsledky francúzskych eurovolieb, vyhlásil, že rozpúšťa Národné zhromaždenie (dolnú komoru parlamentu), a zároveň oznámil termín predčasných parlamentných volieb – prvé kolo na 30. júna a druhé na 7. júla. Reagoval tým na zdrvujúcu porážku svojej centristickej strany, ktorú v eurovoľbách porazilo krajne pravicové Národné združenie (RN).

Krátko po Macronovom vyhlásení vznikol približne v polovici júna ľavicový blok Nový ľudový front (NFP). Ten sa sformoval ako hlavná sila v predčasných voľbách proti Národnému združeniu.

Zástupcovia ľavicových strán vo Francúzsku sa dohodli aj na spoločnom volebnom programe a na kandidátoch v predčasných parlamentných voľbách v 577 volebných obvodoch. Nový ľudový front vytvorili Socialistická strana (PS), Francúzska komunistická strana (PCF), Európa Ekológia – Zelení (EELV) a krajne ľavicová strana Nepoddajné Francúzsko (LFI). Vznik Nového ľudového frontu ocenil aj bývalý francúzsky prezident a niekdajší predseda PS Francois Hollande.

Program Nového ľudového frontu zahŕňa napríklad pakt o kúpnej sile, indexáciu platov a dôchodkov v závislosti od inflácie, zrušenie webového portálu Parcoursup, ktorý mal slúžiť pre absolventov stredných škôl i pre začínajúcich vysokoškolákov na výber vysokoškolských odborov. V programe je aj zavedenie "študentského príjmu".

V prvom kole predčasných volieb, ktoré sa konalo 30. júna, obsadil Nový ľudový front druhé miesto so ziskom takmer 28 percent. Prvé kolo volieb vyhralo Národné združenie so ziskom 33,13 percenta. Tretí skončil centristický blok prezidenta Macrona Spolu (ENS), ktorý podporilo 20,4 percenta voličov.

Prvé kolo volieb sprevádzala takmer rekordná účasť – svoje právo totiž využilo 66,71 percent voličov. Išlo o najvyššiu účasť od prvého kola parlamentných volieb v roku 1978, s výnimkou volieb v roku 1986.

Francúzska strana Národné združenie vznikla v roku 1972, vtedy sa volala inak


Ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách vo Francúzsku pred centristickou koalíciou prezidenta Emmanuela Macrona a krajne pravicovou stranou Národné združenie (RN). Žiadna skupina však v parlamente nezískala absolútnu väčšinu. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov druhého kola hlasovania.

Líderka francúzskeho krajne pravicového Národného združenia (RN) Marine Le Penová odpovedá na otázky televíznej stanice v Paríži po skončení druhého kola predčasných parlamentných volieb vo Francúzsku v nedeľu 7. júla 2024.
Foto: TASR/AP


Tohtoročné výsledky volieb do Európskeho parlamentu sa prejavili najvýraznejšie vo Francúzsku. Po takmer troch desaťročiach sa v krajine uskutočnili predčasné parlamentné voľby, ktoré sa naposledy konali v roku 1997. Francúzsky prezident Emmanuel Macron 9. júna 2024, keď boli známe len predbežné výsledky francúzskych eurovolieb, vyhlásil, že rozpúšťa Národné zhromaždenie (dolnú komoru parlamentu) a zároveň oznámil termín predčasných parlamentných volieb – prvé kolo na 30. júna a druhé na 7. júla.

Macron tým reagoval na zdrvujúcu porážku svojej centristickej strany, ktorú v eurovoľbách porazilo krajne pravicové Národné združenie (RN).

Ide o nacionalistickú a populistickú stranu, do roku 2018 bola známa ako Národný front (FN). Strana vznikla v roku 1972, keď ju založil Jean-Marie Le Pen. Viedol ju až do roku 2011, keď ho vo vedúcej funkcii nahradila jeho dcéra Marine Le Penová.

Le Pen sa zúčastnil na prezidentských voľbách v rokoch 1974, 1988, 1995, 2002 a 2007. Do druhého kola volieb sa dostal v roku 2002, keď ho porazil Jacques Chirac.

V prezidentských voľbách v roku 1995 navrhoval Jean-Marie Le Pen vrátiť tri milióny Neeurópanov z Francúzska "humánnymi a dôstojnými prostriedkami" naspäť do krajín, odkiaľ prišli. V populačnej otázke je RN proti potratom.

Medzi hlavné body straníckej agendy patrí boj proti prílevu imigrantov, najmä zo severnej a západnej Afriky a Blízkeho východu do Francúzska, uvoľnenie klimatických pravidiel Európskej únie a reforma štátu. V minulosti strana taktiež podporovala odchod Francúzska z Európskej únie, no tento názor už zmenila.

Le Penová sa stala v roku 2022 šéfkou poslaneckého klubu strany Národné združenie. Ešte pred prezidentskými voľbami v tom istom roku sa vzdala predsedníckeho postu v RN, jej nástupcom sa stal Jordan Bardella. Následne kandidovala za prezidentku, skončila však na druhom mieste – v druhom kole hlasovania ju porazil úradujúci prezident Emmanuel Macron. V prípade Bardellu ide o prvého lídra strany RN od jej vzniku, ktorý nenesie meno Le Pen.

Vo voľbách do 577-člennej dolnej komory francúzskeho parlamentu v roku 2022 dosiahlo RN svoj historický úspech, skončilo na treťom mieste a zaistilo si 89 poslaneckých kresiel. Výrazne si tak polepšilo oproti predošlým ôsmim mandátom a stalo sa najsilnejším opozičným subjektom v parlamente. Už vtedy sa Le Penová snažila o umiernenejšiu politiku strany. Premenovala ju na Národné združenie v snahe dištancovať sa od predošlej povesti xenofóbneho a rasistického politického subjektu.

Fico avizuje pripravenosť na spory s dodávateľmi pochybných vakcín

Predseda vlády tiež kritizoval spochybňovanie zákona o odškodnení pokút za porušenie opatrení počas pandémie COVID-19, ktorý tento týždeň schválil parlament.

,aktualizované 

- Odsúdenie riaditeľky Agentúry pre štátom podporované nájomné bývanie (AŠPNB) Evy Lisovej je zahladené a treba na ňu pozerať ako na nevinnú a bezúhonnú. V reakcii na vyjadrenia opozičných politikov to v nedeľu na sociálnej sieti zopakoval premiér Robert Fico (Smer-SD).

- Nemecká polícia zadržala v nedeľu nadránom v ikonickej katedrále v Kolíne nad Rýnom piatich Francúzov a jednu Belgičanku s horolezeckým výstrojom, ktorým sa podarilo do tejto katedrály vlámať a chceli na ňu vyliezť.

- Horskí záchranári z Oblastného strediska Nízke Tatry pomáhali v nedeľu dvom lyžiarom, ktorých zranenia si vyžiadali transport vrtuľníkom. Informovala o tom Horská záchranná služba (HZS) na svojej webovej stránke.

- Organizácia s názvom Revolučná sebaobrana tried sa prihlásila k zodpovednosti za piatkový bombový útok na sídlo gréckej železničnej spoločnosti Hellenic Train v Aténach. Tvrdí, že je zodpovedná aj za útok, ktorého cieľom bolo vo februári 2024 ministerstvo práce.

- Predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD) odsúdil ruský útok na ukrajinské mesto Sumy. Uviedol to na sociálnej sieti. Volá po mieri.

- Nedeľný ruský raketový útok na ukrajinské mesto Sumy, pri ktorom zahynulo podľa Kyjeva najmenej 32 ľudí a zranenia utrpelo ďalších 99, odsúdili mnohí západní predstavitelia vrátane francúzskeho prezidenta, britského premiéra, poľského premiéra.

- Premiér Robert Fico (Smer-SD) nechce, aby sa používali pochybné vakcíny. Chce, aby sa odkázalo ich dodávateľom, že sa im už nezaplatí ani cent a že sú pripravení viesť s nimi súdne spory.

- Progresívne Slovensko (PS) vyzýva premiéra Roberta Fica (Smer-SD) a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraja Blanára (Smer-SD) na odsúdenie nedeľňajšieho ruského raketového útoku na ukrajinské mesto Sumy.

- Prezident SR Peter Pellegrini odsúdil nedeľňajší útok na ukrajinské mesto Sumy. Uviedol to na sociálnej sieti. Volá po konci zabíjania nevinných ľudí.

- Obyvatelia Ekvádora v nedeľu hlasujú v druhom kole prezidentských volieb. Postúpili doň dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola, ktoré sa konalo 9. feburára – úradujúca konzervatívna hlava štátu Daniel Noboa a ľavicová právnička Luisa Gonzálezová.

- Život 21-ročného motorkára si vyžiadala dopravná nehoda, ku ktorej došlo v nedeľu krátko pred 15.00 h na križovatke medzi obcami Tovarné a Sedliská v okrese Vranov nad Topľou. Ako informuje polícia na sociálnej sieti, došlo k zrážke motorkára s nákladným vozidlom.

- Vyše 70 ľudí zadržala grécka polícia pri nepokojoch, ktoré vypukli v noci na nedeľu v aténskej štvrti Exarcheia. Skupina neznámych osôb tam zaútočila na policajnú stanicu, pričom na policajtov hádzala tzv. Molotovove koktaily a kamene.

- Profesionálni a dobrovoľní horskí záchranári z Oblastného strediska Veľká Fatra pomáhali v nedeľu 53-ročnej Slovenke, ktorá si pri lezení na ferrate na Martinských holiach následkom pošmyknutia a pádu do potoka poranila dolnú končatinu.

- Talianska premiérka Giorgia Meloniová privíta v piatok v Ríme amerického viceprezidenta J. D. Vancea. Deň predtým sa vo Washingtone stretne so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom, oznámil v nedeľu jej úrad.

- Papež František sa v nedeľu nakrátko objavil na Námestí svätého Petra. Obrady na Kvetnú nedeľu v jeho mene viedol kardinál Leonardo Sandri. Po bohoslužbe zdravil 88-ročný František veriacich aj podaním ruky a deťom rozdával sladkosti.

- V koalícii sa má o zákone o tzv. covidových amnestiách, ak ho prezident SR Peter Pellegrini nepodpíše a vráti do parlamentu, ešte diskutovať.

- Transakčná daň je neodmysliteľnou súčasťou rozpočtového opatrenia na tento rok a priniesť má 700 až 800 miliónov eur. V diskusnej relácii TA3 V politike to v súvislosti s návrhmi na zmenu transakčnej dane uviedol minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak.

- Hasiči v Ružomberku zasahujú pri požiari lesného a trávnatého porastu. Informovalo o tom žilinské Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) na sociálnej sieti.

- Premiér Robert Fico (Smer-SD) by mal lepšie uchopiť moc. Myslí si to líder SNS Andrej Danko.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR budú pokračovať na 33. schôdzi už od pondelka (14. 4.), hoci v tento deň sa zvyčajne nerokuje. Ráno by sa podľa programu mali venovať novele zákona o dani z príjmov z dielne koaličnej SNS.