Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 28. máj 2025Meniny má Viliam
< sekcia Zahraničie

V Ríme podpísali pred 20 rokmi európsku ústavu. Účinnosť nenadobudla

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk

Signatármi prvej európskej ústavnej zmluvy sa okrem 25 členských štátov EÚ stali aj 4 kandidátske krajiny - Bulharsko, Rumunsko, Turecko a Chorvátsko.

Rím/Bratislava 28. októbra (TASR) - Zmluva o Ústave pre Európu sa mala stať novou zmluvnou základňou pre fungovanie novej Európskej únie. Cieľom dokumentu bolo nahradiť jediným textom všetky dovtedy existujúce primárne právne dokumenty. To sa nepodarilo, pretože európsku ústavu neratifikovali všetky členské krajiny - vo Francúzsku a v Holandsku dokument v referende odmietli.

Od podpísania textu historicky prvej európskej ústavnej zmluvy v Ríme uplynie v utorok 29. októbra 20 rokov.

V decembri 2001 zriadila Európska rada Konvent o budúcnosti Európy, ktorému predsedal bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d´Estaing. Základnou úlohou 105-členného Konventu bola príprava reformy Európskej únie. Svoju činnosť začal vo februári 2002 a ukončil ju v júli 2003 predložením Návrhu Zmluvy o Ústave pre Európu.

Pomerne rozsiahly text obsahoval preambulu a štyri časti. V prvej, ústavnej, časti sa definovali hodnoty a ciele EÚ, kompetencie i rozhodovacie právomoci medzi inštitúciami Únie a členskými štátmi. Druhá časť zahŕňala Chartu základných práv občanov EÚ, najobsiahlejšia tretia časť podrobne upravovala politiky a fungovanie EÚ a štvrtá časť pozostávala zo všeobecných a záverečných ustanovení. Finálny dokument dopĺňalo 36 protokolov, dve prílohy a záverečný akt medzivládnej konferencie.

Zmluvu o Ústave pre Európu schválila Európska rada 18. júna 2004. Lídri členských krajín EÚ dokument podpísali 29. októbra 2004 v sídle rímskej radnice - Kapitole. Za Slovenskú republiku tak urobil premiér Mikuláš Dzurinda a minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Slávnostný akt sa odohral v zrenovovanej sále Sala degli Orazi e dei Curiazi, v ktorej sa v roku 1957 podpisovali zakladajúce zmluvy niekdajšieho Európskeho spoločenstva.

Signatármi prvej európskej ústavnej zmluvy sa okrem 25 členských štátov EÚ stali aj 4 kandidátske krajiny - Bulharsko, Rumunsko, Turecko a Chorvátsko. Po prijatí finálnej verzie zmluvy sa začal ratifikačný proces. Ten nebol vo všetkých členských štátoch rovnaký, niektoré krajiny hlasovali v parlamente, niektoré rozhodovali formou referenda. Národná rada SR schválila Zmluvu o ústave pre Európu 11. mája 2005, keď ju podporilo 116 zo 147 poslancov.

Prvý ratifikačný problém s Ústavnou zmluvou prinieslo referendum vo Francúzsku 29. mája 2005, v ktorom sa 54,7 percent zúčastnených vyslovilo proti dokumentu. Na referende sa zúčastnilo takmer 70 percent voličov.

O niekoľko dní sa konalo 1. júna 2005 referendum aj v Holandsku. Podobne ako vo Francúzsku, aj holandskí voliči sa vyslovili proti prijatiu zmluvy. Proti bolo 61,7 percent pri volebnej účasti viac ako 63 percent.

Keďže proces ratifikácie nebol v členských krajinách úspešný, Zmluva o Ústave pre Európu nenadobudla účinnosť - platnosť mala nadobudnúť 1. novembra 2006. Postihol ju teda podobný osud ako Zmluvu o založení Európskeho obranného spoločenstva z 27. mája 1952.

Pod vplyvom neúspešných referend vo Francúzsku a v Holandsku sa na zasadaní Európskej rady v Bruseli v dňoch 16. - 17. júna 2005 rozhodlo o začatí tzv. obdobia reflexie. Počas neho mala prebiehať diskusia o ďalšom osude dokumentu.

Zdĺhavé a náročné diskusie vyústili do Lisabonskej zmluvy, ktorá bola oficiálne podpísaná 13. decembra 2007. Po procese ratifikácie v členských krajinách nadobudla platnosť 1. decembra 2009. Reformovala fungovanie inštitúcií Európskej únie a prijímanie rozhodnutí tak, aby zodpovedali potrebám EÚ, ktorá sa medzi tým rozrástla na 27 členov.

Fico: Ak sankcie proti Rusku neohrozujú záujmy SR, sme jednotní s EÚ

Danko odsúdil hlasovanie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraja Blanára (Smer-SD), ktorý minulý týždeň podporil ďalší balík európskych sankcií namierených na Rusko.

- Kontroverzný influencer Andrew Tate a jeho mladší brat Tristan boli v Británii obvinení zo znásilnenia a ďalších trestných činov. Oznámila to v stredu britská kráľovská prokuratúra, informuje TASR podľa správy agentúry AP.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu v závere druhého rokovacieho dňa 35. schôdze diskutovali o novele zákona o dani z príjmov z dielne skupiny poslancov SNS. Návrh hovorí o tom, že firmy by si mohli príspevky na šport odrátať z daňového základu.

- Vo viacerých okresoch Slovenska sa môže vo štvrtok (29. 5.) vyskytnúť silný vietor. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) preto vydal výstrahy prvého stupňa s predbežnou platnosťou do 17.00 h.

- Rusko navrhlo, aby sa druhé kolo priamych rokovaní s Ukrajinou konalo 2. júna a opäť v tureckom Istanbule, uviedol v stredu podľa ruských médií minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

- Zo Štátneho fondu rozvoja bývania bude možné podporiť aj výstavbu či kúpu internátu, jeho zateplenie alebo modernizáciu. O podporu na rozšírenie ubytovacích kapacít pre žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl bude môcť požiadať samosprávny kraj či vysoká škola.

- Súd vo Francúzsku uznal v stredu lekára na dôchodku za vinného zo znásilnenia a sexuálneho napadnutia 299 obetí a odsúdil ho na 20 rokov odňatia slobody.

- Izraelská armáda zabila predpokladaného vodcu militantného hnutia Hamas v Pásme Gazy Muhammada Sinwára, potvrdil v stredu izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu upozornil, že ak by Ukrajina nebola pozvaná na júnový summit aliancie NATO, znamenalo by to víťazstvo ruského prezidenta Vladimira Putina nie nad Ukrajinou, ale nad samotnou Alianciou.

- V obci Dolná Mičiná v okrese Banská Bystrica došlo v stredu k zrážke vozidla s medveďom. Medveď je pravdepodobne zranený a môže byť nebezpečný, dohľadať sa ho pokúsi zásahový tím.

- Polícia začala trestné stíhanie v súvislosti s vyhrážkami generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi a jeho manželke.

- Michal Ščašný skončil na vlastnú žiadosť v pozícii hlavného trénera futbalistov MŠK Žilina. Spolu s ním odchádza z lavičky „šošonov“ aj jeho asistent Patrik Durkáč.

- Rada EÚ na stredajšom zasadnutí prijala právne akty, ktorými zrušila všetky ekonomické sankcie voči Sýrii s výnimkou opatrení založených na bezpečnostných dôvodoch. TASR o tom informuje podľa tlačovej správy Rady EÚ.

- Ústavný súd (ÚS) SR posúdi ústavnosť tohtoročnej novely zákona o neziskových organizáciách, ktorú napadla skupina opozičných poslancov parlamentu.

- Po utorkovom útoku medveďa neďaleko slovinského hlavného mesta Ľubľana je napadnutá žena v kritickom stave.

- Vláda pomôže samosprávam s vyplatením odmeny 800 eur pre ich zamestnancov. Obce, mestá a samosprávne kraje získajú na tento účel viac ako 100 miliónov eur.

- Ruský prezident Vladimir Putin podmieňuje ukončenie vojny na Ukrajine písomným záväzkom západných lídrov, že NATO sa viac nebude rozširovať smerom na východ, ako aj zrušením časti protiruských sankcií.

- Súčasný štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Michal Kaliňák sa stal splnomocnencom vlády SR pre územnú samosprávu. Rozhodla o tom vláda na svojom stredajšom zasadnutí.

- Firmy by mohli dostať od štátu podporu aj v súvislosti s americkými clami, a to rozšírením vonkajších faktorov o nepredvídateľné mimoriadne situácie.

- Britský spisovateľ indického pôvodu Salman Rushdie vyhlásil, že ho potešil najvyšší možný trest odňatia slobody pre muža, ktorý sa ho v roku 2022 pokúsil zavraždiť pri útoku nožom.

- Na stredajšom hlavnom pojednávaní v prípade vraždy študenta Daniela Tupého odmietli vypovedať všetci svedkovia. Traja to odôvodnili tým, že by si výpoveďou mohli privodiť trestné stíhanie.