Ženeva/Londýn 23. apríla (TASR) - Udržať pokrok, zachraňovať životy, investovať do boja proti malárii - to je v roku 2012 téma Svetového dňa malárie, pripadajúceho na 25. apríla.

Jedným z cieľov tohto svetového dňa je mobilizovať politikov, rôzne organizácie a zástupcov občianskej spoločnosti, popredných predstaviteľov súkromného a verejného sektora i jednotlivcov, aby sa angažovali v boji proti tejto chorobe.

Svetový deň malárie sa pod týmto názvom slávil prvýkrát 25. apríla 2008. Rozhodli o tom účastníci 60. Svetového zdravotníckeho zhromaždenia zo 193 krajín v marci 2007 v Ženeve, čím nahradili dovtedajší Africký deň boja proti malárii. Ten sa v aprílovom termíne pripomínal od roku 2001. Vo vyhlásení z nigérijskej Abuje účastníci 44 krajín na africkom summite o malárii stanovili, že 25. apríl sa bude sláviť ako Africký deň malárie.

Maláriou, známou aj pod názvom bahenná horúčka, je infikovaných ročne približne 216 miliónov osôb a zomiera takmer 655.000 z nich. V roku 2010 bola riziku nakazenia vystavená takmer polovica obyvateľov Zeme, teda 3,3 miliardy osôb, uviedla Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) na svojej stránke. Najhoršie prípady malárie sú v subsaharskej Afrike; choroba sa vyskytuje aj v Ázii, Latinskej Amerike, na Blízkom východe a v niektorých častiach Európy, upozornila WHO.

Klimatické zmeny a otepľovanie priniesli i na Slovensko nové druhy živočíchov z oblasti Stredozemného mora. V roku 2004 sa po prvý raz zaznamenala prítomnosť komára Anopheles, ktorý môže šíriť maláriu. V súčasnosti pribudli aj ďalšie dva druhy komárov rozširujúcich maláriu.

Svetový deň malárie je pre krajiny, ktoré nie sú zasiahnuté výskytom tohto ochorenia, príležitosťou, aby si uvedomili následky choroby u obyvateľstva. Zároveň je to výzva pre nových možných darcov, aby prispeli do spoločného úsilia na potláčanie choroby. Vedci majú možnosť prezentovať svoje aktivity, odborníci vysloviť varovania, médiá môžu priniesť informácie medzi široké vrstvy ľudí.

Malária patrí medzi najzávažnejšie infekčné ochorenia spôsobené prvokom Plasmodium z kmeňa Apicomplexa. Prenášačom na človeka je komár rodu Anopheles. Choroba sa vyskytuje najmä v tropických a subtropických oblastiach. Existuje niekoľko druhov Plasmodií s odlišným priebehom životného cyklu, čo sa prejavuje aj na chorobe.

Priebeh malárie, ktorej názov v stredovekej taliančine - mala aria - znamená zlý vzduch, môže v niektorých prípadoch byť rýchly a dochádza k stavom ohrozenia života: zlyhávajú životne dôležité orgány, napríklad obličky či pečeň.

Rizikový priebeh je v prípade infikovania detí. Klasickým príznakom choroby je zimnica a vysoká horúčka. Po jej prudkom poklese sa po dvoch až štyroch dňoch opäť objavuje.

Keď samička komára Anopheles infikovaná Plasmodiom poštípe človeka, prenesené prvoky sa uchytia v pečeni poštípaného a postupne preniknú do červených krviniek, kde sa ďalej množia a postupne sa uvoľňujú do krvného obehu.

Francúzsky vojenský lekár a špecialista na parazity Charles Louis Alphonse Laveran (1845-1922) v roku 1880 vo vojenskej nemocnici v Alžírsku prvýkrát zistil, že príčinou malárie môžu byť prvoky. V roku 1907 dostal Nobelovu cenu za medicínu v oblasti prác vo fyziológii a za objav chorôb spôsobených prvokmi.

Prevenciou pred maláriou v oblastiach výskytu tejto choroby je nosenie dlhých rukávov a nohavíc i používanie sieťok proti komárom. Na liečbu sa používa chinín a z neho odvodené látky.



Zdroje: www.who.int, www.mobilising4malaria.org, www.malariasite.com, www.rollbackmalaria.org