Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Historik Petre Matei pre AFP uviedol, že "toto oficiálne uznanie je dôležité, pretože môže pomôcť zvýšiť povedomie o osude Rómov".
Autor TASR
,aktualizované Bukurešť 27. januára (TASR) - Rumunský prezident Klaus Iohannis si v pondelok v Bukurešti uctil pamiatku rómskych obetí holokaustu, informovala agentúra AFP.
V rámci spomienkového podujatia pri príležitosti 75. výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz vzdal hold aj dvom mužom a jednej žene, ktorí boli v roku 1942 medzi 25.000 Rómami deportovanými na príkaz rumunského diktátora a nacistického spojenca Iona Antonesca do Podnesterska pripojeného počas vojny k rumunskému územiu.
V pracovných táboroch v Podnestersku zomrelo okolo 11.000 Rómov, ktorí tam podľahli chorobám, hladu či chladu, alebo ich zabili vojaci. Vyplýva to zo správy o holokauste v Rumunsku, ktorú vypracovala medzinárodná komisia historikov vedených laureátom Nobelovej ceny mieru Eliem Wieselom, narodeným v Rumunsku.
Rumunský prezident vo svojom prejave uviedol, že každý z preživších "je hlasom humanity proti rasizmu a xenofóbii". Vyjadril tiež poľutovanie nad tým, že "o strašnom utrpení, ktorému boli vystavení Rómovia, sa vie tak málo" a prisľúbil "vykynožiť semená nenávisti a neznášanlivosti".
Uviedol tiež, že Rumunsko, ktoré zo zodpovednosti za holokaust dlho obviňovalo nacistické Nemecko, "pochopilo rozsah hrôz, uznalo túto temnú stránku (svojich dejín) a podniká kroky na obnovenie pamäti na holokaust."
Podľa agentúry MTI Iohannis poukázal na to, že v Bukurešti bolo v minulom roku zriadené múzeum holokaustu, rumunské školstvo venovalo tejto téme osobitnú pozornosť a zlepšil sa i právny rámec na potlačenie antisemitizmu.
Uviedol však tiež, že v krajine bývajú pustošené židovské cintoríny, verejné osobnosti hovoria o nadradenosti určitých rás, snažia sa relativizovať hrôzy holokaustu a oslavujú "hriechy" spáchané v minulosti z nenávisti.
Podľa Iohannisa z týchto dôvodov treba šíriť povedomie o tolerancii, podporovať rešpektovanie rozmanitosti, právneho štátu, demokracie a individuálnych slobôd.
Rumunsko si začalo pripomínať rómske obete holokaustu až v roku 2009. Stalo sa tak tri roky po tom, ako boli členovia tejto menšiny oficiálne zaradení medzi obete holokaustu.
Historik Petre Matei pre AFP uviedol, že "toto oficiálne uznanie je dôležité, pretože môže pomôcť zvýšiť povedomie o osude Rómov".
AFP pripomenula, že Matei roky vyvíjal tlak na rumunské úrady, aby Rómom preživším holokaust poskytli primerané kompenzácie. Dodal však, že mnohí preživší doteraz nedostali to, na čo majú nárok.
Podľa AFP v Rumunsku žije momentálne asi 7000 židov, pričom pred prvou svetovou vojnou ich bolo asi 850.000.
Historici sa domnievajú, že v rokoch 1940-44 bolo na územiach ovládaných Antonescovým režimom zabitých 280.000-380.000 rumunských a ukrajinských Židov.
V rámci spomienkového podujatia pri príležitosti 75. výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz vzdal hold aj dvom mužom a jednej žene, ktorí boli v roku 1942 medzi 25.000 Rómami deportovanými na príkaz rumunského diktátora a nacistického spojenca Iona Antonesca do Podnesterska pripojeného počas vojny k rumunskému územiu.
V pracovných táboroch v Podnestersku zomrelo okolo 11.000 Rómov, ktorí tam podľahli chorobám, hladu či chladu, alebo ich zabili vojaci. Vyplýva to zo správy o holokauste v Rumunsku, ktorú vypracovala medzinárodná komisia historikov vedených laureátom Nobelovej ceny mieru Eliem Wieselom, narodeným v Rumunsku.
Rumunský prezident vo svojom prejave uviedol, že každý z preživších "je hlasom humanity proti rasizmu a xenofóbii". Vyjadril tiež poľutovanie nad tým, že "o strašnom utrpení, ktorému boli vystavení Rómovia, sa vie tak málo" a prisľúbil "vykynožiť semená nenávisti a neznášanlivosti".
Uviedol tiež, že Rumunsko, ktoré zo zodpovednosti za holokaust dlho obviňovalo nacistické Nemecko, "pochopilo rozsah hrôz, uznalo túto temnú stránku (svojich dejín) a podniká kroky na obnovenie pamäti na holokaust."
Podľa agentúry MTI Iohannis poukázal na to, že v Bukurešti bolo v minulom roku zriadené múzeum holokaustu, rumunské školstvo venovalo tejto téme osobitnú pozornosť a zlepšil sa i právny rámec na potlačenie antisemitizmu.
Uviedol však tiež, že v krajine bývajú pustošené židovské cintoríny, verejné osobnosti hovoria o nadradenosti určitých rás, snažia sa relativizovať hrôzy holokaustu a oslavujú "hriechy" spáchané v minulosti z nenávisti.
Podľa Iohannisa z týchto dôvodov treba šíriť povedomie o tolerancii, podporovať rešpektovanie rozmanitosti, právneho štátu, demokracie a individuálnych slobôd.
Rumunsko si začalo pripomínať rómske obete holokaustu až v roku 2009. Stalo sa tak tri roky po tom, ako boli členovia tejto menšiny oficiálne zaradení medzi obete holokaustu.
Historik Petre Matei pre AFP uviedol, že "toto oficiálne uznanie je dôležité, pretože môže pomôcť zvýšiť povedomie o osude Rómov".
AFP pripomenula, že Matei roky vyvíjal tlak na rumunské úrady, aby Rómom preživším holokaust poskytli primerané kompenzácie. Dodal však, že mnohí preživší doteraz nedostali to, na čo majú nárok.
Podľa AFP v Rumunsku žije momentálne asi 7000 židov, pričom pred prvou svetovou vojnou ich bolo asi 850.000.
Historici sa domnievajú, že v rokoch 1940-44 bolo na územiach ovládaných Antonescovým režimom zabitých 280.000-380.000 rumunských a ukrajinských Židov.
