Bratislava 28. marca (TASR/Teraz.sk) – Už v sobotu bude aj zo Slovenska viditeľný nevšedný astronomický úkaz, čiastočné zatmenie slnka. Bude však patriť k menej výrazným zatmeniam. Na východe Slovenska tieň zakryje 7,4 až 7,8 percenta priemeru slnečného disku, v Bratislave to bude 10,7 percenta. (Zodpovedá to zakrytiu od cca 2 percent plochy slnečného disku na východe až po 5 až 5,7 percenta v Bratislave resp. na západe Slovenska.)

Zatmenie bude pozorovateľné napoludnie, napr. v Bratislave sa začne o 11. hodine a 44. minúte stredoeurópskeho času (SEČ), v Košiciach o 11.57 h SEČ. Najväčšia časť Slnka bude zakrytá o 12.23 h SEČ. Celý úkaz potrvá približne hodinu. Žiaľ, jeho pozorovaniu zrejme nebude priať počasie, keďže podľa predpovede bude zamračené s dažďom.

„V minulosti sme zaznamenali aj ozajstné minizatmenia, napríklad 30. júna 1973 sa okraj zatmenia dotkol iba krajného juhozápadu Slovenska, v Bratislave trval úkaz 25 minút a v maximálnej fáze Mesiac zakryl 1,5 % slnečného priemeru. Išlo o najmenšie slnečné zatmenie, ktoré som pozoroval, v Bratislave pršalo, cez dieru v oblačnom príkrove som však predsa len vylovil pár snímok,“ povedal pre TASR fotograf Marián Dujnič, ktorý sa okrem iného zameriava na astronomické a meteorologické javy.

Ako dodal, v Nigeri, kde bolo zatmenie v roku 1973 úplné, pozorovala ho úspešne expedícia Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV).

Zatmenie Slnka spôsobuje Mesiac, ktorý sa pri obehu okolo Zeme dostane na spojnicu medzi našou planétou a Slnkom. Keďže je Mesiac oveľa menší než Slnko, tieň pri slnečnom zatmení dopadá len na úzky pás zemského povrchu – v našich zemepisných šírkach okolo 160 kilometrov.

„V dôsledku rotácie Zeme, pohybu Mesiaca okolo Zeme a Zeme okolo Slnka, sa mesačný tieň po povrchu Zeme pohybuje od západu smerom na východ rýchlosťou okolo 1 až 2 kilometre za sekundu,“ uvádza na svojej stránke AÚ SAV.

Sobotné zatmenie bude viditeľné zo severovýchodnej Ameriky, severnej časti Atlantického oceánu, Európy a severnej časti Ruska. Aj v najväčšej fáze však pôjde o čiastočné zatmenie.

„Na Islande pri meste Hofn som 20. marca 2015 pozoroval zatmenie, pri ktorom Mesiac zakryl 99,49 percent slnečného priemeru, no korónu ani protuberancie nebolo vidno,“ uviedol Marián Dujnič.

Tieto javy sú viditeľné len pri úplnom zatmení, keď Mesiac naozaj zakryje celých 100 percent slnečného disku. Mnohí mali možnosť pozorovať takéto zatmenie 11. augusta 1999, kedy stačilo vycestovať napríklad do susedného Maďarska. Marián Dujnič si vybral Bulharsko.

„Cestovali sme do prímorského letoviska Šabľa v Bulharsku. Dlho som sa nevedel rozhodnúť pre konkrétne miesto pozorovania, pomohla intuícia. V tom čase Jehuda Lahav, rodák z Košíc, pútavo rozprával v Slovenskom rozhlase o dianí v štáte Izrael. Keď prezradil, že Lahav je hebrejsky Šabľa, bolo rozhodnuté, bol to skvelý výber, obloha bola azúrová a zatmenie dychberúce,“ spomína Marián Dujnič.

Svoje prvé zatmenie videl ako dieťa 25. februára 1952 v rodnej Spišskej Novej Vsi. „Mal som dva roky, rodičia ma dobre obliekli, mrzlo len tak prašťalo. Posadili ma do športového kočíka a pred očami pridržali začadené sklíčko,“ povedal fotograf.

Pri pozorovaní zatmenia Slnka je nevyhnutné dodržiavať bezpečnostné predpisy. Na Slnko treba hľadieť len cez špeciálne okuliare na tento účel, prípadne cez zváračské sklo. Aj krátky priamy pohľad do Slnka môže nenávratne poškodiť zrak.

Čiastočné zatmenie Slnka sa dalo na území SR vidieť naposledy 10. júna 2021 dopoludnia a taktiež doobeda 25. októbra 2022. Výrazné zatmenia Slnka nastanú 12. augusta 2026 – z Islandu, Grónska či zo Španielska bude viditeľné ako úplné. Takisto o rok neskôr 2. augusta nastane zatmenie, ktoré ako úplné uvidia pozorovatelia v Maroku, Alžírsku, Líbyi, Egyptu či v Španielsku.