Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sánchez v utorok povedal, že v Španielsku je ešte stále 114.000 nezvestných osôb a viac prípadov násilného zmiznutia má len Kambodža. Premiér žiadal exhumáciu pozostatkov obetí Francovho režimu.
Autor TASR
Madrid 14. júla (TASR) - Dolná komora španielskeho parlamentu vo štvrtok schválila návrh zákona o „Demokratickej pamäti“. Jeho cieľom je rehabilitovať pamiatku ľavicových obetí občianskej vojny v rokoch 1936-39 a diktatúry Francisca Franca. TASR správu prevzala z agentúry AFP a webovej stránky denníka El Mundo.
Návrh zákona vyhlasuje Frankov režim za nezákonný, anuluje politické rozsudky z tejto éry, odškodní obete občianskej vojny a diktatúry a vymenuje prokurátora na vyšetrovanie prípadov porušovania ľudských práv z tohto obdobia. Takisto zaviaže vládu k účasti na vyhľadávaní a exhumácii tisícov osôb pochovaných v masových hroboch, píše El País. Pátranie doteraz robili dobrovoľnícke organizácie, píše AFP.
Poslanci návrh prijali pomerom hlasov 173 ku 159, 14 sa hlasovania zdržalo. Návrh zákona teraz prerokuje horná komora parlamentu, senát, a definitívne schválený by mal byť v septembri, píše El Mundo.
Legislatívu predložila baskická separatistická strana EH Bildu a podporili ju okrem nej i vládne strany Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) a Spoločne môžeme (Unidas Podemos, UP), Baskická národná strana (PNV) a ďalšie menšie zoskupenia.
Premiér Pedro Sánchez (PSOE) na sociálnej sieti napísal, že parlament zákon o Demokratickej pamäti prijal, pretože "ohliadnuť sa za minulosťou je najlepší spôsob, ako sa nedopustiť tých istých chýb". "Obete predchádzajúcich období potrebujú spravodlivosť a odškodnenie," napísal.
Sánchez v utorok povedal, že v Španielsku je ešte stále 114.000 nezvestných osôb a viac prípadov násilného zmiznutia má len Kambodža. Premiér žiadal exhumáciu pozostatkov obetí Francovho režimu.
Návrh zákona o Demokratickej pamäti môže zvýšiť vnútropolitické napätie v Španielsku. Tamojšiu verejnú mienku stále rozdeľuje hodnotenie diktatúry generála Francisca Franca, ktorá sa skončila v roku 1975, konštatuje AFP. Franco sa dostal k moci po krvavej občianskej vojne, v ktorej jeho nacionalisti porazili republikánov. Konflikt zanechal rozsiahle materiálne škody a desaťtisíce obetí.
Hlavné opozičné strany návrh kritizovali. Ľudová strana (PP) vyhlásila, že ak sa po parlamentných voľbách opäť dostane k moci, zákon zruší. Voľby by sa mali konať na budúci rok.
Návrh zákona vyhlasuje Frankov režim za nezákonný, anuluje politické rozsudky z tejto éry, odškodní obete občianskej vojny a diktatúry a vymenuje prokurátora na vyšetrovanie prípadov porušovania ľudských práv z tohto obdobia. Takisto zaviaže vládu k účasti na vyhľadávaní a exhumácii tisícov osôb pochovaných v masových hroboch, píše El País. Pátranie doteraz robili dobrovoľnícke organizácie, píše AFP.
Poslanci návrh prijali pomerom hlasov 173 ku 159, 14 sa hlasovania zdržalo. Návrh zákona teraz prerokuje horná komora parlamentu, senát, a definitívne schválený by mal byť v septembri, píše El Mundo.
Legislatívu predložila baskická separatistická strana EH Bildu a podporili ju okrem nej i vládne strany Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) a Spoločne môžeme (Unidas Podemos, UP), Baskická národná strana (PNV) a ďalšie menšie zoskupenia.
Premiér Pedro Sánchez (PSOE) na sociálnej sieti napísal, že parlament zákon o Demokratickej pamäti prijal, pretože "ohliadnuť sa za minulosťou je najlepší spôsob, ako sa nedopustiť tých istých chýb". "Obete predchádzajúcich období potrebujú spravodlivosť a odškodnenie," napísal.
Sánchez v utorok povedal, že v Španielsku je ešte stále 114.000 nezvestných osôb a viac prípadov násilného zmiznutia má len Kambodža. Premiér žiadal exhumáciu pozostatkov obetí Francovho režimu.
Návrh zákona o Demokratickej pamäti môže zvýšiť vnútropolitické napätie v Španielsku. Tamojšiu verejnú mienku stále rozdeľuje hodnotenie diktatúry generála Francisca Franca, ktorá sa skončila v roku 1975, konštatuje AFP. Franco sa dostal k moci po krvavej občianskej vojne, v ktorej jeho nacionalisti porazili republikánov. Konflikt zanechal rozsiahle materiálne škody a desaťtisíce obetí.
Hlavné opozičné strany návrh kritizovali. Ľudová strana (PP) vyhlásila, že ak sa po parlamentných voľbách opäť dostane k moci, zákon zruší. Voľby by sa mali konať na budúci rok.
