Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za vojnové zločiny, ktorých sa dopustili na civilistoch, im hrozí 20 rokov väzenia.
Autor TASR
Belehrad 6. februára (TASR) - V Srbsku sa dnes začal súdny proces s ôsmimi bývalými príslušníkmi bosniansko-srbskej polície, ktorí sú obvinení, že sa v roku 1995 podieľali na masakre mužov v Srebrenici. Za vojnové zločiny, ktorých sa dopustili na civilistoch, im hrozí 20 rokov väzenia.
Obvinených mužov zadržali v marci roku 2015. Pochádzajú z Bosny, ale po vojne získali srbské občianstvo. Ide o bývalých príslušníkov policajnej jednotky zvláštneho určenia s kódovým názvom Jahorina - podľa lyžiarskeho strediska nad bosnianskym Sarajevom. Približne desať členov tejto jednotky už za účasť na masakre bosnianskych civilistov súdili v Bosne.
Podľa médií sú muži obvinení z toho, že nariadili alebo vykonali popravy niekoľkých stoviek mužov - bosnianskych moslimov, ktorých pochytali v lesoch v okolí Srebrenice a potom postrieľali v sklade v lokalite Kravica.
Príslušníci Jahoriny zadržaných mužov strieľali zo samopalov a neskôr do skladu nahádzali granáty, uvádza sa vo vyšetrovacom spise. Telesné pozostatky obetí sa neskôr našli v ôsmich masových hroboch.
Medzi obvinenými je aj veliteľ brigády Nedeljko Milidragovič, známy ako Mäsiar Nedjo. Podľa obžalobného spisu svojim mužom nariadil, že zo spomínaného skladu "nesmie nikto vyjsť živý".
Súdny proces sa pôvodne mal začať už v decembri roku 2016, ale kvôli súdnym prieťahom ho preložili na dnešok. Aj na dnešnom pojednávaní zaznela požiadavka na ďalší odklad, ale sudcovia ju zamietli.
Dlho očakávaný proces pred súdom pre vojnové zločiny je podľa agentúry AP testom, či sa Srbsko dokáže vyrovnať so svojou minulosťou. Mohol by sa tiež stať medzníkom na ceste zmierenia na Balkáne v čase, keď od konca vojny v Bosne uplynulo už 20 rokov.
Srbsko, ktoré sa snaží dosiahnuť členstvo v EÚ, prisľúbilo, že potrestá všetkých vojnových zločincov. Srbská nacionalistická vláda však čelí kritike, že tento svoj cieľ neplní.
Srebrenica bola dejiskom najzávažnejšej masakry na území Európy od skončenia druhej svetovej vojny. Počas celého masakru, spáchaného v júli 1995 - krátko pred koncom vojny v Bosne, zlikvidovali srbské sily 8000 moslimských mužov zajatých v srebrenickej enkláve.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu už v roku 2004 jednoznačne ustanovil, že v prípade Srebrenice šlo o genocídu. Srbsko túto interpretáciu odmieta.
Obvinených mužov zadržali v marci roku 2015. Pochádzajú z Bosny, ale po vojne získali srbské občianstvo. Ide o bývalých príslušníkov policajnej jednotky zvláštneho určenia s kódovým názvom Jahorina - podľa lyžiarskeho strediska nad bosnianskym Sarajevom. Približne desať členov tejto jednotky už za účasť na masakre bosnianskych civilistov súdili v Bosne.
Podľa médií sú muži obvinení z toho, že nariadili alebo vykonali popravy niekoľkých stoviek mužov - bosnianskych moslimov, ktorých pochytali v lesoch v okolí Srebrenice a potom postrieľali v sklade v lokalite Kravica.
Príslušníci Jahoriny zadržaných mužov strieľali zo samopalov a neskôr do skladu nahádzali granáty, uvádza sa vo vyšetrovacom spise. Telesné pozostatky obetí sa neskôr našli v ôsmich masových hroboch.
Medzi obvinenými je aj veliteľ brigády Nedeljko Milidragovič, známy ako Mäsiar Nedjo. Podľa obžalobného spisu svojim mužom nariadil, že zo spomínaného skladu "nesmie nikto vyjsť živý".
Súdny proces sa pôvodne mal začať už v decembri roku 2016, ale kvôli súdnym prieťahom ho preložili na dnešok. Aj na dnešnom pojednávaní zaznela požiadavka na ďalší odklad, ale sudcovia ju zamietli.
Dlho očakávaný proces pred súdom pre vojnové zločiny je podľa agentúry AP testom, či sa Srbsko dokáže vyrovnať so svojou minulosťou. Mohol by sa tiež stať medzníkom na ceste zmierenia na Balkáne v čase, keď od konca vojny v Bosne uplynulo už 20 rokov.
Srbsko, ktoré sa snaží dosiahnuť členstvo v EÚ, prisľúbilo, že potrestá všetkých vojnových zločincov. Srbská nacionalistická vláda však čelí kritike, že tento svoj cieľ neplní.
Srebrenica bola dejiskom najzávažnejšej masakry na území Európy od skončenia druhej svetovej vojny. Počas celého masakru, spáchaného v júli 1995 - krátko pred koncom vojny v Bosne, zlikvidovali srbské sily 8000 moslimských mužov zajatých v srebrenickej enkláve.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu už v roku 2004 jednoznačne ustanovil, že v prípade Srebrenice šlo o genocídu. Srbsko túto interpretáciu odmieta.
