Müllnerov model naznačuje, že oblasť v okruhu 20 až 30 kilometrov od ZAES okupovanej Ruskom by bola pravdepodobne kontaminovaná céziom a museli by ju vyhlásiť za zakázanú zónu.
Autor TASR
Viedeň 2. augusta (TASR) - Podľa vedeckých modelov by vážna jadrová havária v Záporožskej atómovej elektrárni (ZAES) na juhu Ukrajiny pravdepodobne mala vplyv na prírodu a poľnohospodárstvo v susedných krajinách. Vyplýva to zo štúdie, ktorú vo Viedni zverejnil rakúsky jadrový expert Nikolaus Müllner. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Müllnerov model naznačuje, že oblasť v okruhu 20 až 30 kilometrov od ZAES okupovanej Ruskom by bola pravdepodobne kontaminovaná céziom a museli by ju vyhlásiť za zakázanú zónu. Je menšia pravdepodobnosť, že by táto zóna mohla v určitých smeroch siahať až do vzdialenosti 200 kilometrov.
Štúdiu si objednalo medzinárodné združenie Lekári proti jadrovej vojne (IPPNW) so sídlom v Bostone (USA).
Müllner tiež vypočítal šírenie zvýšenej úrovne rádioaktivity. To síce nemusí viesť k vyhláseniu zakázaných zón, ale môže obmedziť poľnohospodárstvo a rybolov, ako aj konzumáciu húb a voľne žijúcich zvierat.
Zasiahnutá by bola Ukrajina, ale aj susedné krajiny ako Rusko či Moldavsko.
S nižšou pravdepodobnosťou v rozmedzí od jedného do troch percent by takéto následky mohli nastať aj v Poľsku, na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku alebo Rumunsku. Model tiež naznačuje, že tomuto riziku by neboli vystavené európske krajiny ležiace ďalej na západ vrátane Nemecka.
Müllner v analýze predpokladal, že z jedného zo šiestich reaktorov ZAES sa počas bojov uvoľní pätina rádioaktívneho materiálu. Konkrétne zdravotné následky pre postihnuté obyvateľstvo zatiaľ nie sú vypočítané.
ZAES je najväčšia svojho druhu v Európe a Rusko ju obsadilo v marci 2022 krátko po začiatku invázie na Ukrajinu. Všetkých jej šesť reaktorov je odstavených od vlaňajšieho septembra.
V okolí ZAES viackrát došlo k ostreľovaniu, pričom Moskva a Kyjev sa vzájomne obviňujú, že chcú vyprovokovať jadrovú katastrofu.
Müllnerov model naznačuje, že oblasť v okruhu 20 až 30 kilometrov od ZAES okupovanej Ruskom by bola pravdepodobne kontaminovaná céziom a museli by ju vyhlásiť za zakázanú zónu. Je menšia pravdepodobnosť, že by táto zóna mohla v určitých smeroch siahať až do vzdialenosti 200 kilometrov.
Štúdiu si objednalo medzinárodné združenie Lekári proti jadrovej vojne (IPPNW) so sídlom v Bostone (USA).
Müllner tiež vypočítal šírenie zvýšenej úrovne rádioaktivity. To síce nemusí viesť k vyhláseniu zakázaných zón, ale môže obmedziť poľnohospodárstvo a rybolov, ako aj konzumáciu húb a voľne žijúcich zvierat.
Zasiahnutá by bola Ukrajina, ale aj susedné krajiny ako Rusko či Moldavsko.
S nižšou pravdepodobnosťou v rozmedzí od jedného do troch percent by takéto následky mohli nastať aj v Poľsku, na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku alebo Rumunsku. Model tiež naznačuje, že tomuto riziku by neboli vystavené európske krajiny ležiace ďalej na západ vrátane Nemecka.
Müllner v analýze predpokladal, že z jedného zo šiestich reaktorov ZAES sa počas bojov uvoľní pätina rádioaktívneho materiálu. Konkrétne zdravotné následky pre postihnuté obyvateľstvo zatiaľ nie sú vypočítané.
ZAES je najväčšia svojho druhu v Európe a Rusko ju obsadilo v marci 2022 krátko po začiatku invázie na Ukrajinu. Všetkých jej šesť reaktorov je odstavených od vlaňajšieho septembra.
V okolí ZAES viackrát došlo k ostreľovaniu, pričom Moskva a Kyjev sa vzájomne obviňujú, že chcú vyprovokovať jadrovú katastrofu.