Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bieloruská polícia proti demonštrantom neraz brutálne zasiahla, a to aj gumovými projektilmi, vodnými delami či slzotvorným plynom. Tisíce demonštrantov zadržali.
Autor TASR
Minsk 17. marca (TASR) - Vyše 400 ľudí usvedčili doposiaľ v Bielorusku z trestných činov, ktorých sa mali dopustiť na vlaňajších nepovolených masových protestoch proti prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi. Informovala o tom v stredu bieloruská generálna prokuratúra, z ktorej vyhlásenia citovala agentúra AFP.
Hromadné protesty vypukli v Bielorusku bezprostredne po ohlásení oficiálnych výsledkov prezidentských volieb z vlaňajšieho augusta. Podľa nich zvíťazil dlhoročný prezident Lukašenko so ziskom vyše 80 percent odovzdaných hlasov, zatiaľ čo jeho rivalka Sviatlana Cichanovská dostala len desať percent. Opozícia však označuje voľby za zmanipulované, rovnako ako aj EÚ a mnohé ďalšie krajiny sveta, ktoré odmietli uznať Lukašenka za legitímneho prezidenta.
Bieloruská polícia proti demonštrantom neraz brutálne zasiahla, a to aj gumovými projektilmi, vodnými delami či slzotvorným plynom. Tisíce demonštrantov zadržali.
Keď demonštrácie neskôr zoslabli, začali v Bielorusku stíhať mnohých novinárov či aktivistov spojených s protestmi.
"Prokuratúra dosiaľ poslala pred súd 468 prípadov voči 631 osobám, a to v súvislosti s ich účasťou na nepovolených hromadných akciách a protestoch, ktoré hrubo porušili verejný poriadok," uviedla bieloruská generálna prokuratúra.
Stíhané osoby podľa nej na protestoch verejne urážali príslušníkov bezpečnostných síl, prípadne sa im vyhrážali, použili voči nim násilie, alebo na demonštráciách poškodili súkromný majetok. "Viac ako 400 osôb už bolo usvedčených," dodala prokuratúra. Najvyšší udelený trest bol dosiaľ odňatie slobody na desať rokov.
Prokuratúra zverejnila aj príklady stíhaných osôb, medzi nimi napríklad 35-ročného muža, ktorý "zverejnil urážlivé príspevky na adresu bezpečnostných síl na sociálnej sieti Odnoklassniki".
Agentúra AFP pripomína, že vo februári odsúdili v Bielorusku na päť rokov v nápravnom zariadení pre mladistvých za účasť na masových nepokojoch aj 16-ročného Mikitu Zalatarova. Bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna ho označila za politického väzňa.
Európska únia uvalila na Lukašenka a predstaviteľov jeho režimu sankcie za brutálne zákroky bezpečnostných zložiek proti účastníkom protestov, ako aj pre podozrenia z volebných podvodov. Dlhoročný bieloruský vodca sa však teší podpore Moskvy a odstúpiť zo svojho postu aj napriek sankciám odmieta.
Hromadné protesty vypukli v Bielorusku bezprostredne po ohlásení oficiálnych výsledkov prezidentských volieb z vlaňajšieho augusta. Podľa nich zvíťazil dlhoročný prezident Lukašenko so ziskom vyše 80 percent odovzdaných hlasov, zatiaľ čo jeho rivalka Sviatlana Cichanovská dostala len desať percent. Opozícia však označuje voľby za zmanipulované, rovnako ako aj EÚ a mnohé ďalšie krajiny sveta, ktoré odmietli uznať Lukašenka za legitímneho prezidenta.
Bieloruská polícia proti demonštrantom neraz brutálne zasiahla, a to aj gumovými projektilmi, vodnými delami či slzotvorným plynom. Tisíce demonštrantov zadržali.
Keď demonštrácie neskôr zoslabli, začali v Bielorusku stíhať mnohých novinárov či aktivistov spojených s protestmi.
"Prokuratúra dosiaľ poslala pred súd 468 prípadov voči 631 osobám, a to v súvislosti s ich účasťou na nepovolených hromadných akciách a protestoch, ktoré hrubo porušili verejný poriadok," uviedla bieloruská generálna prokuratúra.
Stíhané osoby podľa nej na protestoch verejne urážali príslušníkov bezpečnostných síl, prípadne sa im vyhrážali, použili voči nim násilie, alebo na demonštráciách poškodili súkromný majetok. "Viac ako 400 osôb už bolo usvedčených," dodala prokuratúra. Najvyšší udelený trest bol dosiaľ odňatie slobody na desať rokov.
Prokuratúra zverejnila aj príklady stíhaných osôb, medzi nimi napríklad 35-ročného muža, ktorý "zverejnil urážlivé príspevky na adresu bezpečnostných síl na sociálnej sieti Odnoklassniki".
Agentúra AFP pripomína, že vo februári odsúdili v Bielorusku na päť rokov v nápravnom zariadení pre mladistvých za účasť na masových nepokojoch aj 16-ročného Mikitu Zalatarova. Bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna ho označila za politického väzňa.
Európska únia uvalila na Lukašenka a predstaviteľov jeho režimu sankcie za brutálne zákroky bezpečnostných zložiek proti účastníkom protestov, ako aj pre podozrenia z volebných podvodov. Dlhoročný bieloruský vodca sa však teší podpore Moskvy a odstúpiť zo svojho postu aj napriek sankciám odmieta.
