Podľa Meloniovej prioritami musí byť boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, riadenie tokov legálnej imigrácie, podpora utečencov a predovšetkým spolupráca na podporu rozvoja Afriky.
Autor TASR
Rím 23. júla (TASR) - Lídri stredomorských krajín sa v nedeľu zišli v Ríme, aby rokovali o vzájomnej spolupráci podľa vzoru dohody podpísanej EÚ s Tuniskom s cieľom obmedziť príchod migrantov do Európy.
Ako informovala agentúra AFP, konferenciu otvorila talianska krajne pravicová premiérka Giorgia Meloniová stanovením priorít pre to, čo označila za "rímsky proces".
Podľa Meloniovej prioritami musí byť boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, riadenie tokov legálnej imigrácie, podpora utečencov a predovšetkým spolupráca na podporu rozvoja Afriky - a najmä krajín pôvodu migrantov.
Práve posledný bod označila Meloniová za najdôležitejší, "inak všetko, čo urobíme, bude nedostatočné".
Na konferencii sa zúčastnili lídri Tuniska, Spojených arabských emirátov, či Mauritánie, ale aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel, vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi a delegáti z viacerých medzinárodných finančných inštitúcií.
Prítomní boli aj premiéri Alžírska, Egypta, Etiópie, Jordánska, Libanonu, Malty a Nigeru, ministrov vyslalo Grécko, Turecko, Saudská Arábia a Kuvajt.
AFP podotkla, že Francúzsko a Španielsko nemali na konferencii svojich zástupcov.
Vysoký európsky diplomat pod podmienkou zachovania anonymity pre AFP potvrdil, že EÚ dúfa, že partnerstvá podobné tomu s Tuniskom uzavrie aj s Egyptom a Marokom.
"Musíme spolupracovať s krajinami severnej Afriky, aj keď musíme akceptovať, že nejde o dokonalé demokracie," povedal agentúre AFP veľvyslanec so sídlom v Ríme.
Meloniová a Európska komisia vedú už niekoľko mesiacov s Tuniskom intenzívny dialóg a prisľúbili mu financie, ak sa vláda v Tunise zaviaže bojovať proti emigrácii zo svojho územia.
Brusel a Rím tak minulý týždeň podpísali s Tunisom memorandum o porozumení, ktoré tejto krajine poskytuje finančnú pomoc vo výške 105 miliónov eur určenú na zabránenie odchodu lodí s migrantmi a na boj proti prevádzačom ľudí.
Dohoda tiež zabezpečuje väčší počet návratov Tunisanov v neregulárnej situácii v EÚ, ako aj návraty migrantov zo subsaharskej Afriky z Tuniska do ich krajín pôvodu.
Mimovládne organizácie, ktoré sa angažujú v oblasti migrácie, EÚ za tento jej prístup kritizujú.
Nemecká mimovládna organizácia Sea-Watch vyjadrila poľutovanie nad tým, že "EÚ a jej členské štáty naďalej sprísňujú svoju izolacionistickú politiku".
"Stredozemné more nie je len cintorín. Je to miesto činu," napísala na Twitteri Sea-Watch, zatiaľ čo ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch sa domnieva, že Európa svojimi najnovšími krokmi dokazuje, že "sa vôbec nepoučila zo svojej spoluúčasti na krutom zneužívaní migrantov v Líbyi".
Podľa OSN sa v prvých šiestich mesiacoch roku 2023 po mori do Európy, väčšinou do Talianska, dostalo z pobrežia severnej Afriky, Turecka a Libanonu viac ako 100.000 migrantov. Za vlaňajší rok ich bolo okolo 189.000.
Ako informovala agentúra AFP, konferenciu otvorila talianska krajne pravicová premiérka Giorgia Meloniová stanovením priorít pre to, čo označila za "rímsky proces".
Podľa Meloniovej prioritami musí byť boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, riadenie tokov legálnej imigrácie, podpora utečencov a predovšetkým spolupráca na podporu rozvoja Afriky - a najmä krajín pôvodu migrantov.
Práve posledný bod označila Meloniová za najdôležitejší, "inak všetko, čo urobíme, bude nedostatočné".
Na konferencii sa zúčastnili lídri Tuniska, Spojených arabských emirátov, či Mauritánie, ale aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel, vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi a delegáti z viacerých medzinárodných finančných inštitúcií.
Prítomní boli aj premiéri Alžírska, Egypta, Etiópie, Jordánska, Libanonu, Malty a Nigeru, ministrov vyslalo Grécko, Turecko, Saudská Arábia a Kuvajt.
AFP podotkla, že Francúzsko a Španielsko nemali na konferencii svojich zástupcov.
Vysoký európsky diplomat pod podmienkou zachovania anonymity pre AFP potvrdil, že EÚ dúfa, že partnerstvá podobné tomu s Tuniskom uzavrie aj s Egyptom a Marokom.
"Musíme spolupracovať s krajinami severnej Afriky, aj keď musíme akceptovať, že nejde o dokonalé demokracie," povedal agentúre AFP veľvyslanec so sídlom v Ríme.
Meloniová a Európska komisia vedú už niekoľko mesiacov s Tuniskom intenzívny dialóg a prisľúbili mu financie, ak sa vláda v Tunise zaviaže bojovať proti emigrácii zo svojho územia.
Brusel a Rím tak minulý týždeň podpísali s Tunisom memorandum o porozumení, ktoré tejto krajine poskytuje finančnú pomoc vo výške 105 miliónov eur určenú na zabránenie odchodu lodí s migrantmi a na boj proti prevádzačom ľudí.
Dohoda tiež zabezpečuje väčší počet návratov Tunisanov v neregulárnej situácii v EÚ, ako aj návraty migrantov zo subsaharskej Afriky z Tuniska do ich krajín pôvodu.
Mimovládne organizácie, ktoré sa angažujú v oblasti migrácie, EÚ za tento jej prístup kritizujú.
Nemecká mimovládna organizácia Sea-Watch vyjadrila poľutovanie nad tým, že "EÚ a jej členské štáty naďalej sprísňujú svoju izolacionistickú politiku".
"Stredozemné more nie je len cintorín. Je to miesto činu," napísala na Twitteri Sea-Watch, zatiaľ čo ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch sa domnieva, že Európa svojimi najnovšími krokmi dokazuje, že "sa vôbec nepoučila zo svojej spoluúčasti na krutom zneužívaní migrantov v Líbyi".
Podľa OSN sa v prvých šiestich mesiacoch roku 2023 po mori do Európy, väčšinou do Talianska, dostalo z pobrežia severnej Afriky, Turecka a Libanonu viac ako 100.000 migrantov. Za vlaňajší rok ich bolo okolo 189.000.