Na protestoch sa pôvodne zúčastňovali prevažne ženy a študenti, v súčasnosti sa však do nich zapájajú ľudia zo všetkých vrstiev iránskej spoločnosti.
Autor TASR
Teherán 31. októbra (TASR) - Iránske úrady v pondelok oznámili, že v hlavnom meste Teherán budú verejne súdiť 1000 osôb obvinených v súvislosti s pokračujúcimi masovými protivládnymi protestmi.
TASR správu prevzala z agentúry AP, podľa ktorej sú hromadné žaloby prvým väčším pokusom iránskych úradov potlačiť viac než šesť týždňov trvajúce protesty za pomoci právnych prostriedkov.
Podľa iránskej štátnej agentúry IRNA budú v Teheráne súdiť tisíc obvinených, ktorí zohrali v rámci protestov ústrednú úlohu. Budú čeliť obvineniam z rôznych podvratných činov vrátane útokov na príslušníkov bezpečnostných zložiek či poškodzovania verejného majetku.
"Tí, ktorí majú v úmysle postaviť sa režimu a podvracať ho, sú závislí na cudzincoch a budú potrestaní v súlade s (iránskymi) právnymi normami," vyhlásil šéf iránskej justície Gholámhosejn Mohsení Edžeí.
Podľa agentúry AP tým naznačil, že niektorí z demonštrantov budú obvinení so spolupráce so zahraničnými mocnosťami. Teherán opakovane zverejňuje nepodložené obvinenia, že protesty podnietili nepriatelia Iránu, ako sú USA, Británia, Izrael či Saudská Arábia.
Podľa Edžeího budú iránske súdy riešiť súvisiace žaloby dôsledne a rýchlo. Budú pritom rozlišovať medzi Iráncami, ktorí si na pouličných protestoch len ventilovali svoj hnev, a tými, ktorí sa pokúšali zvrhnúť vládnuci teokratický režim.
Avizované súdne procesy budú vedené len voči demonštrantom, ktorých prípady riešia úrady v samotnom Teheráne. V iných iránskych provinciách už v súvislosti protestmi obvinili stovky ľudí. V niektorých prípadoch čelia ťažkým obvineniam zo šírenia skazenosti a vedenia vojny proti Bohu, za ktoré im hrozí trest smrti.
Súčasnú vlnu masových protestov po celom Iráne vyvolala smrť 22-ročnej iránskej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela 16. septembra vo väzbe iránskej mravnostnej polície. Podľa pozorovateľov protesty predstavujú jednu z najväčších hrozieb pre vládnuce duchovenstvo od iránskej islamskej revolúcie z roku 1979.
Demonštrácie pokračujú napriek tomu, že bezpečnostné sily voči nim zasahujú veľmi tvrdo, aj za použitia ostrej munície. Podľa iránskych aktivistov zahynulo už najmenej 270 ľudí a 14.000 bolo zatknutých.
Na protestoch sa pôvodne zúčastňovali prevažne ženy a študenti, v súčasnosti sa však do nich zapájajú ľudia zo všetkých vrstiev iránskej spoločnosti.
TASR správu prevzala z agentúry AP, podľa ktorej sú hromadné žaloby prvým väčším pokusom iránskych úradov potlačiť viac než šesť týždňov trvajúce protesty za pomoci právnych prostriedkov.
Podľa iránskej štátnej agentúry IRNA budú v Teheráne súdiť tisíc obvinených, ktorí zohrali v rámci protestov ústrednú úlohu. Budú čeliť obvineniam z rôznych podvratných činov vrátane útokov na príslušníkov bezpečnostných zložiek či poškodzovania verejného majetku.
"Tí, ktorí majú v úmysle postaviť sa režimu a podvracať ho, sú závislí na cudzincoch a budú potrestaní v súlade s (iránskymi) právnymi normami," vyhlásil šéf iránskej justície Gholámhosejn Mohsení Edžeí.
Podľa agentúry AP tým naznačil, že niektorí z demonštrantov budú obvinení so spolupráce so zahraničnými mocnosťami. Teherán opakovane zverejňuje nepodložené obvinenia, že protesty podnietili nepriatelia Iránu, ako sú USA, Británia, Izrael či Saudská Arábia.
Podľa Edžeího budú iránske súdy riešiť súvisiace žaloby dôsledne a rýchlo. Budú pritom rozlišovať medzi Iráncami, ktorí si na pouličných protestoch len ventilovali svoj hnev, a tými, ktorí sa pokúšali zvrhnúť vládnuci teokratický režim.
Avizované súdne procesy budú vedené len voči demonštrantom, ktorých prípady riešia úrady v samotnom Teheráne. V iných iránskych provinciách už v súvislosti protestmi obvinili stovky ľudí. V niektorých prípadoch čelia ťažkým obvineniam zo šírenia skazenosti a vedenia vojny proti Bohu, za ktoré im hrozí trest smrti.
Súčasnú vlnu masových protestov po celom Iráne vyvolala smrť 22-ročnej iránskej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela 16. septembra vo väzbe iránskej mravnostnej polície. Podľa pozorovateľov protesty predstavujú jednu z najväčších hrozieb pre vládnuce duchovenstvo od iránskej islamskej revolúcie z roku 1979.
Demonštrácie pokračujú napriek tomu, že bezpečnostné sily voči nim zasahujú veľmi tvrdo, aj za použitia ostrej munície. Podľa iránskych aktivistov zahynulo už najmenej 270 ľudí a 14.000 bolo zatknutých.
Na protestoch sa pôvodne zúčastňovali prevažne ženy a študenti, v súčasnosti sa však do nich zapájajú ľudia zo všetkých vrstiev iránskej spoločnosti.