Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O prezidentský úrad sa uchádza šesť kandidátov vrátane favorizovaného súčasného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Autor TASR
Ankara 24. júna (TASR) - V Turecku sa v nedeľu ráno začali predčasné prezidentské a parlamentné voľby. Konajú sa počas výnimočného stavu v krajine, ktorý bol zavedený po neúspešnom pokuse o štátny prevrat z júla 2016. Na voľby bude dohliadať vyše 400 medzinárodných pozorovateľov.
Ako informovala agentúra Anadolu, volebné miestnosti sa otvorili o 7.00 SELČ, zatvoria ich o 16.00 h SELČ. Celkovo 56.322.632 registrovaných voličov má k dispozícii 180.065 volebných urien. Voliči odovzdajú dva samostatné hlasovacie lístky do tej istej obálky - jeden pre prezidentské, druhý pre parlamentné voľby. Po skončení hlasovania sa budú ako prvé spočítavať hlasovacie lístky pre prezidentských kandidátov.
O prezidentský úrad sa uchádza šesť kandidátov vrátane favorizovaného súčasného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorého podporujú jeho vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) a Strana národného hnutia (MHP). Najväčšia opozičná strana, Republikánska ľudová strana (CHP), nominovala za svojho prezidentského kandidáta Muharrema Inceho.
Počet parlamentných kresiel sa zvýšil z 550 na 600 a uchádza sa o ne osem politických strán: Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP), Republikánska ľudová strana (CHP), Ľudovodemokratická strana (HDP), Hüda-Par, Strana dobra (Iyi Parti - IP), Strana národného hnutia (MHP), Strana blaženosti (Saadet Partisi - SP) a Vlastenecká strana (Vatan Partisi - VATAN).
Podľa údajov agentúry Anadolu prišlo do Turecka 415 volebných pozorovateľov z ôsmich medzinárodných organizácií. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vyslala 234 pozorovateľov, Parlamentné zhromaždenie OBSE (PZ OBSE) 72, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) 35, Parlamentné zhromaždenia krajín Stredomoria (PAM) desať, Parlamentné zhromaždenie Čiernomorskej ekonomickej spolupráce (PABSEC) päť, Parlamentné zhromaždenie krajín hovoriacich turkotatárskymi jazykmi (TURKPA) 15, Rada pre spoluprácu krajín hovoriacich turkotatárskymi jazykmi (CCTS) 21 a Šanghajská organizácia pre spoluprácu (ŠOS) 23.
Voľby v Turecku sa mali pôvodne konať až v novembri 2019. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan však pri oznamovaní zmeny termínu vyhlásil, že takýto krok je potrebný pre rýchle zavedenie nového prezidentského systému v Turecku, aby bolo možné zvládnuť výzvy, ktoré pred krajinou stoja. Systém sústreďujúci viac právomocí do rúk prezidenta schválili Turci tesnou väčšinou vo vlaňajšom referende o zmenách v ústave.
Erdogan sľúbil, že po prezidentských i parlamentných voľbách už nebude predĺžený výnimočný stav, ktorý v Turecku platí od pokusu o štátny prevrat z júla 2016. Zároveň varoval, že ak sa znovu objaví teroristická hrozba, výnimočný stav môže byť kedykoľvek v krajine opäť vyhlásený.
Podľa opozície však reštriktívne zákony platiace počas výnimočného stavu vyvolávajú obavy, že voľby neprebehnú spravodlivo.
Výnimočný stav vyprší 19. júla o 1.00 h miestneho času (18. júla o 23.00 h SELČ).
Ako informovala agentúra Anadolu, volebné miestnosti sa otvorili o 7.00 SELČ, zatvoria ich o 16.00 h SELČ. Celkovo 56.322.632 registrovaných voličov má k dispozícii 180.065 volebných urien. Voliči odovzdajú dva samostatné hlasovacie lístky do tej istej obálky - jeden pre prezidentské, druhý pre parlamentné voľby. Po skončení hlasovania sa budú ako prvé spočítavať hlasovacie lístky pre prezidentských kandidátov.
O prezidentský úrad sa uchádza šesť kandidátov vrátane favorizovaného súčasného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorého podporujú jeho vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) a Strana národného hnutia (MHP). Najväčšia opozičná strana, Republikánska ľudová strana (CHP), nominovala za svojho prezidentského kandidáta Muharrema Inceho.
Počet parlamentných kresiel sa zvýšil z 550 na 600 a uchádza sa o ne osem politických strán: Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP), Republikánska ľudová strana (CHP), Ľudovodemokratická strana (HDP), Hüda-Par, Strana dobra (Iyi Parti - IP), Strana národného hnutia (MHP), Strana blaženosti (Saadet Partisi - SP) a Vlastenecká strana (Vatan Partisi - VATAN).
Podľa údajov agentúry Anadolu prišlo do Turecka 415 volebných pozorovateľov z ôsmich medzinárodných organizácií. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vyslala 234 pozorovateľov, Parlamentné zhromaždenie OBSE (PZ OBSE) 72, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) 35, Parlamentné zhromaždenia krajín Stredomoria (PAM) desať, Parlamentné zhromaždenie Čiernomorskej ekonomickej spolupráce (PABSEC) päť, Parlamentné zhromaždenie krajín hovoriacich turkotatárskymi jazykmi (TURKPA) 15, Rada pre spoluprácu krajín hovoriacich turkotatárskymi jazykmi (CCTS) 21 a Šanghajská organizácia pre spoluprácu (ŠOS) 23.
Voľby v Turecku sa mali pôvodne konať až v novembri 2019. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan však pri oznamovaní zmeny termínu vyhlásil, že takýto krok je potrebný pre rýchle zavedenie nového prezidentského systému v Turecku, aby bolo možné zvládnuť výzvy, ktoré pred krajinou stoja. Systém sústreďujúci viac právomocí do rúk prezidenta schválili Turci tesnou väčšinou vo vlaňajšom referende o zmenách v ústave.
Erdogan sľúbil, že po prezidentských i parlamentných voľbách už nebude predĺžený výnimočný stav, ktorý v Turecku platí od pokusu o štátny prevrat z júla 2016. Zároveň varoval, že ak sa znovu objaví teroristická hrozba, výnimočný stav môže byť kedykoľvek v krajine opäť vyhlásený.
Podľa opozície však reštriktívne zákony platiace počas výnimočného stavu vyvolávajú obavy, že voľby neprebehnú spravodlivo.
Výnimočný stav vyprší 19. júla o 1.00 h miestneho času (18. júla o 23.00 h SELČ).
