Vláda za problémové považuje aj vyjadrenia na sociálnych sieťach. Akademikom zas zakázala vycestovať do zahraničia.
Autor TASR
,aktualizované Ankara 20. júla (TASR) - Viac než 50 000 osôb už v Turecku zatkli, prepustili zo zamestnania alebo suspendovali v rámci vládnych opatrení po víkendovom neúspešnom pokuse o vojenský prevrat v krajine. Informovala o tom dnes stanica BBC.
Turecké orgány oficiálne obvinili 99 z približne 360 armádnych generálov krajiny z údajnej účasti na pokuse o potlačený vojenský prevrat, ku ktorému došlo minulý týždeň z piatka na sobotu. Ďalších 14 generálov zostáva vo väzbe, informovala dnes agentúra Reuters.
Čistky zamerané proti ľuďom, označeným za nelojálnych voči tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi, sa v utorok rozšírili aj na učiteľov, dekanov univerzít, ako aj médiá. Vláda tvrdí, že zmienené osoby sú spolčené s exilovým duchovným vodcom Fethullahom Gülenom, ktorý však odmieta vyhlásenia, že stojí za organizovaním tohto povstania.
Turecká najvyššia rada pre vzdelávanie zakázala až do odvolania všetkým svojim akademikom cestovať do zahraničia. Informovali o tom dnes miestne médiá, ktoré cituje agentúra Reuters. Bližšie detaily o zákaze nie sú známe.
Opatrenie prišlo iba deň po tom, ako najvyššia rada pre vzdelávanie nariadila odstúpenie 1 577 dekanov na všetkých univerzitách v krajine. Ministerstvo školstva v utorok zrušilo licenciu 21 000 učiteľom pôsobiacim v súkromných inštitúciách.
Vo viacerých tureckých mestách bolo zatknutých sedem ľudí, ktorí na sociálnych sieťach podporili minulotýždňový pokus o prevrat v Turecku alebo kritizovali tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Informovala o tom dnes ráno agentúra DPA s odvolaním sa na spravodajskú televíziu CNN Türk.
Zadržaní sú podľa nej obvinení okrem iného z toho, že zverejnením svojich stanovísk "porušili ústavný poriadok", "velebili zločincov" alebo urazili Erdogana.
Noviny Cumhuriyet oznámili, že v meste Tekirdag, ležiacom v európskej časti Turecka, bol zatknutý 18-ročný mladík za údajnú urážku prezidenta.
Podľa štátnej tlačovej agentúry Anadolu vydalo policajné riaditeľstvo v Ankare po neúspešnom prevrate výzvu, aby občania hlásili profily na sociálnych sieťach, ktoré podporujú "teroristickú činnosť" a šíria "čiernu propagandu". Z takýchto stránok treba zhotoviť screenshoty a polícii poslať informácie o podozrivých profiloch. Nie je jasné, či zatknutia siedmich osôb súvisia s uvedenou výzvou.
Erdogan telefonoval Obamovi
Násilie sprevádzajúce pokus o prevrat v Turecku si v noci na sobotu podľa oficiálnych údajov vyžiadalo 208 mŕtvych civilistov, vojakov a policajtov, ako aj životy 24 pučistov. Odvolané a zatknuté boli tisíce príslušníkov bezpečnostných zložiek a sudcov. Erdogan vzburu časti armádny spája s aktivitami kazateľa Fethullaha Gülena žijúceho v americkom exile, za "formálneho vodcu junty" je považovaný bývalý veliteľ vojenského letectva Akin Öztürk.
Turecko od utorka nalieha na USA, aby vydali Gülena na stíhanie. Táto záležitosť bola aj predmetom utorkového telefonátu medzi Erdoganom a jeho americkým náprotivkom Barackom Obamom, tvrdí hovorca Bieleho domu Josh Earnest. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Mark Toner potvrdil, že USA dostali od tureckej vlády dokumenty o Gülenovi a momentálne skúmajú, či obsahujú aj oficiálnu žiadosť o vydanie. Rozhodnutie o extradícii podľa neho padne na základe dohody medzi oboma krajinami.
Erdogan bude dnes v Ankare viesť zasadanie svojej bezpečnostnej rady a vládneho kabinetu, a to po prvý raz odvtedy, ako sa vrátil do metropoly po neúspešnom pokuse o prevrat.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v súvislosti s prevratom vyjadril pripravenosť schváliť opätovné zavedenie trestu smrti. Ľudia sa podľa neho oprávnene pýtajú, aký má zmysel sprisahancov roky živiť vo väzení. V Turecku nikoho nepopravili od roku 1984 a trest smrti tam oficiálne zrušili v roku 2004.
Turecké orgány oficiálne obvinili 99 z približne 360 armádnych generálov krajiny z údajnej účasti na pokuse o potlačený vojenský prevrat, ku ktorému došlo minulý týždeň z piatka na sobotu. Ďalších 14 generálov zostáva vo väzbe, informovala dnes agentúra Reuters.
Čistky zamerané proti ľuďom, označeným za nelojálnych voči tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi, sa v utorok rozšírili aj na učiteľov, dekanov univerzít, ako aj médiá. Vláda tvrdí, že zmienené osoby sú spolčené s exilovým duchovným vodcom Fethullahom Gülenom, ktorý však odmieta vyhlásenia, že stojí za organizovaním tohto povstania.
Turecká najvyššia rada pre vzdelávanie zakázala až do odvolania všetkým svojim akademikom cestovať do zahraničia. Informovali o tom dnes miestne médiá, ktoré cituje agentúra Reuters. Bližšie detaily o zákaze nie sú známe.
Opatrenie prišlo iba deň po tom, ako najvyššia rada pre vzdelávanie nariadila odstúpenie 1 577 dekanov na všetkých univerzitách v krajine. Ministerstvo školstva v utorok zrušilo licenciu 21 000 učiteľom pôsobiacim v súkromných inštitúciách.
Vo viacerých tureckých mestách bolo zatknutých sedem ľudí, ktorí na sociálnych sieťach podporili minulotýždňový pokus o prevrat v Turecku alebo kritizovali tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Informovala o tom dnes ráno agentúra DPA s odvolaním sa na spravodajskú televíziu CNN Türk.
Zadržaní sú podľa nej obvinení okrem iného z toho, že zverejnením svojich stanovísk "porušili ústavný poriadok", "velebili zločincov" alebo urazili Erdogana.
Noviny Cumhuriyet oznámili, že v meste Tekirdag, ležiacom v európskej časti Turecka, bol zatknutý 18-ročný mladík za údajnú urážku prezidenta.
Podľa štátnej tlačovej agentúry Anadolu vydalo policajné riaditeľstvo v Ankare po neúspešnom prevrate výzvu, aby občania hlásili profily na sociálnych sieťach, ktoré podporujú "teroristickú činnosť" a šíria "čiernu propagandu". Z takýchto stránok treba zhotoviť screenshoty a polícii poslať informácie o podozrivých profiloch. Nie je jasné, či zatknutia siedmich osôb súvisia s uvedenou výzvou.
Erdogan telefonoval Obamovi
Násilie sprevádzajúce pokus o prevrat v Turecku si v noci na sobotu podľa oficiálnych údajov vyžiadalo 208 mŕtvych civilistov, vojakov a policajtov, ako aj životy 24 pučistov. Odvolané a zatknuté boli tisíce príslušníkov bezpečnostných zložiek a sudcov. Erdogan vzburu časti armádny spája s aktivitami kazateľa Fethullaha Gülena žijúceho v americkom exile, za "formálneho vodcu junty" je považovaný bývalý veliteľ vojenského letectva Akin Öztürk.
Turecko od utorka nalieha na USA, aby vydali Gülena na stíhanie. Táto záležitosť bola aj predmetom utorkového telefonátu medzi Erdoganom a jeho americkým náprotivkom Barackom Obamom, tvrdí hovorca Bieleho domu Josh Earnest. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Mark Toner potvrdil, že USA dostali od tureckej vlády dokumenty o Gülenovi a momentálne skúmajú, či obsahujú aj oficiálnu žiadosť o vydanie. Rozhodnutie o extradícii podľa neho padne na základe dohody medzi oboma krajinami.
Erdogan bude dnes v Ankare viesť zasadanie svojej bezpečnostnej rady a vládneho kabinetu, a to po prvý raz odvtedy, ako sa vrátil do metropoly po neúspešnom pokuse o prevrat.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v súvislosti s prevratom vyjadril pripravenosť schváliť opätovné zavedenie trestu smrti. Ľudia sa podľa neho oprávnene pýtajú, aký má zmysel sprisahancov roky živiť vo väzení. V Turecku nikoho nepopravili od roku 1984 a trest smrti tam oficiálne zrušili v roku 2004.