Podľa mimovládnych organizácií sa situácia v oblasti ľudských práv v Uzbekistane za vlády Mirzijojeva zlepšila, no stále je čo vylepšovať.
Autor TASR
Taškent 9. júla (TASR) — V Uzbekistane sa v nedeľu začali prezidentské voľby, ktoré majú zaistiť úradujúcej hlave štátu Šavkatovi Mirzijojevovi tretie funkčné obdobie. Volebné miestnosti sa otvorili o 08.00 h miestneho času (05.00 h SELČ) a budú otvorené do 20.00 h (18.00 h SELČ). K urnám môže prísť približne 20 miliónov oprávnených voličov, uviedla agentúra AFP.
Mirzijojev vyviedol Uzbekistan z takmer istej izolácie, keď sa v roku 2016 dostal k moci po smrti svojho predchodcu Islama Karimova, ktorý stál na čele krajiny od rozpadu Sovietskeho zväzu. Uzbekistan bol za jeho vlády uzatvorený pre väčšinu sveta, píše agentúra Reuters.
Šesťdesiatpäťročný Mirzijojev však sľúbil, že svoju krajinu viac otvorí zahraničným investíciám a cestovnému ruchu.
Vo vláde Karimova pôsobil Mirzijojev ako premiér. V roku 2016 zvíťazil v prezidentských voľbách a v roku 2021 bol znovuzvolený.
Začiatkom tohto roka sa konalo referendum o zmene ústavy, ktoré mu zaistilo možnosť uchádzať o ďalšie dve funkčné obdobia. Zároveň bolo predĺžené funkčné obdobie prezidenta z piatich na sedem rokov, čo znamená, že Mirzijojev by mohol ostať pri moci až do roku 2037.
Mirzijojev sám seba vykresľuje ako reformátora, ktorý tvorí "nový Uzbekistan". Po tom, ako sa dostal k moci, ukončil nútené práce na bavlníkových plantážach a prepustil politických väzňov, ktorí uväznených počas Karimovovej vlády.
Podľa mimovládnych organizácií sa situácia v oblasti ľudských práv v Uzbekistane za vlády Mirzijojeva zlepšila, no stále je čo vylepšovať. Tvrdia, že vláda nerobí nič pre to, aby umožnila vznik skutočnej opozície.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) uviedla, že predvolebná kampaň bola vzhľadom na slabú opozíciu voči vláde zdržanlivá. Mirzijojev sa v kampani sa sústredil na ekonomiku a vzdelanie či zdvojnásobenie HDP krajiny v blízkej budúcnosti.
Mirzijojev vyviedol Uzbekistan z takmer istej izolácie, keď sa v roku 2016 dostal k moci po smrti svojho predchodcu Islama Karimova, ktorý stál na čele krajiny od rozpadu Sovietskeho zväzu. Uzbekistan bol za jeho vlády uzatvorený pre väčšinu sveta, píše agentúra Reuters.
Šesťdesiatpäťročný Mirzijojev však sľúbil, že svoju krajinu viac otvorí zahraničným investíciám a cestovnému ruchu.
Vo vláde Karimova pôsobil Mirzijojev ako premiér. V roku 2016 zvíťazil v prezidentských voľbách a v roku 2021 bol znovuzvolený.
Začiatkom tohto roka sa konalo referendum o zmene ústavy, ktoré mu zaistilo možnosť uchádzať o ďalšie dve funkčné obdobia. Zároveň bolo predĺžené funkčné obdobie prezidenta z piatich na sedem rokov, čo znamená, že Mirzijojev by mohol ostať pri moci až do roku 2037.
Mirzijojev sám seba vykresľuje ako reformátora, ktorý tvorí "nový Uzbekistan". Po tom, ako sa dostal k moci, ukončil nútené práce na bavlníkových plantážach a prepustil politických väzňov, ktorí uväznených počas Karimovovej vlády.
Podľa mimovládnych organizácií sa situácia v oblasti ľudských práv v Uzbekistane za vlády Mirzijojeva zlepšila, no stále je čo vylepšovať. Tvrdia, že vláda nerobí nič pre to, aby umožnila vznik skutočnej opozície.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) uviedla, že predvolebná kampaň bola vzhľadom na slabú opozíciu voči vláde zdržanlivá. Mirzijojev sa v kampani sa sústredil na ekonomiku a vzdelanie či zdvojnásobenie HDP krajiny v blízkej budúcnosti.