Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. november 2024Meniny má Vratko
< sekcia Zahraničie

V Zimbabwe si volia parlament i prezidenta

Obyvatelia Zimbabwe čakajú na odovzdanie svojich hlasov 23. augusta 2023. Foto: TASR/AP

O post prezidenta sa uchádza 12 kandidátov.

Harare 23. augusta (TASR) - Obyvatelia juhoafrickej krajiny Zimbabwe v stredu hlasujú v prezidentských voľbách. Súčasná hlava štátu Emmerson Mnangagwa sa usiluje o druhé funkčné obdobie. TASR o tom informuje podľa agentúr AP a AFP.

O post prezidenta sa uchádza 12 kandidátov. Najväčšími favoritmi sú 80-ročný Mnangagwa, známy pod prezývkou "Krokodíl", a 45-ročný líder opozície Nelson Chamisa. Mnangagwa ho porazil v sporných prezidentských voľbách v roku 2018.

Volebné miestnosti sa zatvoria o 19.00 h a konečné výsledky by mali byť známe počas najbližších piatich dní. V prípade, ak žiadny z kandidátov nezíska aspoň 50 percent hlasov, bude sa 2. októbra konať druhé, rozhodujúce kolo. Voliči takisto rozhodujú o zložení 350-členného parlamentu a stoviek miestnych zastupiteľstiev.

Chamisa sa usiluje ukončiť vládu strany Africký národný zväz Zimbabwe – Vlastenecký front (ZANU-PF), ktorá je pri moci už 43 rokov, od získania nezávislosti krajiny v roku 1980.

Mnangagwa je na čele krajiny od roku 2017, keď po vojenskom prevrate nahradil dlhoročného lídra Roberta Mugabeho. Mnangagwa bol blízkym spolupracovníkom exprezidenta a pred prevratom pôsobil ako viceprezident.

Obyvatelia v niektorých predmestiach hlavného mesta Harare čakali pred volebnými miestnosťami už dve hodiny pred ich otvorením. Niektorí z nich pre AP uviedli, že prežite v krajine je čoraz ťažšie, a vyjadrili očakávania zmeny.

Zimbabwe s približne 15 miliónmi obyvateľov má bohaté ložiská nerastných surovín vrátane lítia, ktoré je kľúčovou súčasťou batérií pre elektronické automobily. Dozorné orgány však upozorňujú na rozšírenú korupciu a zlé riadenie, ktoré obmedzujú potenciál krajiny.

Zimbabwe už roky čelí sankciám zo strany USA a Európskej únie za údajné porušovanie ľudských práv, ktoré vládnuca strana odmieta. EÚ zaviedla sériu reštriktívnych opatrení voči tejto juhoafrickej krajine v roku 2002 v reakcii na potláčanie opozície a odnímanie pôdy belošským farmárom.