Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Francúzi pritom nie sú proti členstvu krajiny v NATO – 65 percent ich chce, aby Francúzsko v Aliancii ostalo, a iba deväť percent je za jeho odchod.
Autor TASR
Paríž 7. apríla (TASR) - Väčšina kandidátov vo francúzskych prezidentských voľbách vo svojich programoch navrhuje úplný odchod Francúzska zo Severoatlantickej aliancie, alebo aspoň odchod z jej integrovaného velenia, informuje z Francúzska osobitná spravodajkyňa TASR.
Úradujúci prezident Emmanuel Macron sa ešte v roku 2019 pre agentúru Reuters vyjadril, že NATO je "v stave mozgovej smrti." Po invázii Ruska na Ukrajinu svoj názor prehodnotil a teraz tvrdí, že "táto vojna obnovila strategickú úlohu NATO." Vo svojom programe sa však Severoatlantickej aliancii špecificky nevenuje.
Jeho hlavná protikandidátka, nacionalistka Marine Le Penová v rozhovore pre denník Le Monde kritizovala NATO za to, že sa stalo "organizáciou podnecujúcou vojny, ktorej postupné rozširovanie je zamerané menej na ochranu európskych krajín a viac na nebezpečné obkľučovanie Ruska od Gruzínska po Ukrajinu".
Vo svojom programe preto navrhuje vystúpenie Francúzska z integrovaného velenia NATO. "Účasť Francúzska na integrovanom vojenskom velení NATO je nezlučiteľná s jeho postavením suverénnej mocnosti a jeho diplomatickou a vojenskou nezávislosťou," uvádza v programe.
Krajne ľavicový kandidát Jean-Luc Mélenchon presadzuje úplný odchod z Aliancie, rovnako ako ultrapravičiar Éric Zemmour, ale aj ľavičiar Fabien Roussel, gaullista Nicolas Dupont-Aignan či dlhoročný poslanec z Okcitánska Jean Lassalle. Environmentalistický kandidát Yannick Jadot chce, ako povedal pre Europe 1, aby Francúzsko v NATO ostalo, kým "nebude existovať čisto európska obranná politika".
Jedinými kandidátkami, ktoré vyjadrili NATO plnú podporu, sú socialistická starostka Paríža Anne Hidalgová a republikánka Valérie Pécressová, ktorá chce navyše posilniť investície súvisiace s členstvom v Aliancii.
Francúzi pritom nie sú proti členstvu krajiny v NATO – 65 percent ich chce, aby Francúzsko v Aliancii ostalo, a iba deväť percent je za jeho odchod. Vyplynulo to z prieskumu agentúry YouGov pre Huffpost.
Prezidentské voľby vo Francúzsku sa uskutočnia túto nedeľu. Prípadné druhé kolo je naplánované na 24. apríla.
Úradujúci prezident Emmanuel Macron sa ešte v roku 2019 pre agentúru Reuters vyjadril, že NATO je "v stave mozgovej smrti." Po invázii Ruska na Ukrajinu svoj názor prehodnotil a teraz tvrdí, že "táto vojna obnovila strategickú úlohu NATO." Vo svojom programe sa však Severoatlantickej aliancii špecificky nevenuje.
Jeho hlavná protikandidátka, nacionalistka Marine Le Penová v rozhovore pre denník Le Monde kritizovala NATO za to, že sa stalo "organizáciou podnecujúcou vojny, ktorej postupné rozširovanie je zamerané menej na ochranu európskych krajín a viac na nebezpečné obkľučovanie Ruska od Gruzínska po Ukrajinu".
Vo svojom programe preto navrhuje vystúpenie Francúzska z integrovaného velenia NATO. "Účasť Francúzska na integrovanom vojenskom velení NATO je nezlučiteľná s jeho postavením suverénnej mocnosti a jeho diplomatickou a vojenskou nezávislosťou," uvádza v programe.
Krajne ľavicový kandidát Jean-Luc Mélenchon presadzuje úplný odchod z Aliancie, rovnako ako ultrapravičiar Éric Zemmour, ale aj ľavičiar Fabien Roussel, gaullista Nicolas Dupont-Aignan či dlhoročný poslanec z Okcitánska Jean Lassalle. Environmentalistický kandidát Yannick Jadot chce, ako povedal pre Europe 1, aby Francúzsko v NATO ostalo, kým "nebude existovať čisto európska obranná politika".
Jedinými kandidátkami, ktoré vyjadrili NATO plnú podporu, sú socialistická starostka Paríža Anne Hidalgová a republikánka Valérie Pécressová, ktorá chce navyše posilniť investície súvisiace s členstvom v Aliancii.
Francúzi pritom nie sú proti členstvu krajiny v NATO – 65 percent ich chce, aby Francúzsko v Aliancii ostalo, a iba deväť percent je za jeho odchod. Vyplynulo to z prieskumu agentúry YouGov pre Huffpost.
Prezidentské voľby vo Francúzsku sa uskutočnia túto nedeľu. Prípadné druhé kolo je naplánované na 24. apríla.
